matrix87
7. máj 2013

A sme v "tom" 🙂

Keby sa ma niekto opýtal: "Ako si prišla na to, že si tehotná?" moja odpoveď by bola: "Ja vlastne ani neviem."  Aby som to objasnila, a aby ste to pochopili, tak čítajte ďalej 🙂

Bol normálny februárový večer, dva dni pred príchodom "návštevy" a pozerala som telku, bola streda, čiže zrejme to boli Kosti (toto si už presne nepamätám). A zrazu ma len tak z ničoho nič napadlo: Spravím si test, čo ak náhodou...   A veru to "čo ak náhodou" sa ukázalo ako realita 🙂 Bol to úžasný pocit, že sú tam dve čiarky 🙂

Manžel bol v práci na nočnej, chcela som mu to povedať, ale nie cez telefón. Najskôr som mu chcela poslať len mms, ale môj mobil to odmietol, tak som sa tvárila, že sa vlastne nič nedeje a šla som spať. Keď sa ráno vrátil z práce, tak som mu ukázala test. Keďže bol unavený, jeho prvá reakcia bola: "Veď to tam nie je vidno", ale potom na to lepšie pozrel a povedal: "Už ju tam vidím, to je super." A zaspal :D Ale keď som prišla z práce, bol naozaj šťastný. 

A po radostných chvíľkach sme prešli opäť k realite: Ako to povedať rodičom? Sme síce dospelí a sme manželia, ale obaja ešte študujeme. Manželovi rodičia sa tešili asi trocha viac ako moji, lebo práve moji rodičia s tým majú problém, a prejavilo sa to v ich typických otázkach: Ako teraz budete fungovať? Odkiaľ budete mať peniaze? (ako keby sme o rok neskôr tie peniaze šli lopatou prehadzovať :D ) a ich najobľúbenejšie: Ako chceš skončiť školu? 

Ale tak čas nejako plynul ďalej, a my sme prešli do 10tt a tešili sme sa, že Veľkú Noc nebudem musieť byť obliata... Ale stalo sa niečo iné... Začala som krvácať. Celé sviatky som strávila v nemocnici s obavami, či dieťa prežilo. Keď ma prepúšťali a spravili ultrazvuk, čakala som na to, čo mi povedia, ale našťastie sa dieťatko hýbalo a rástlo 🙂 Vtedy som si povedala, že za ten strach a pocit viny mi nestojí ani moja škola ani práca. Hneď ma vypísali na PN (ani sa ma vlastne nespýtali či chcem) a môj lekár mi povedal, že do školy ísť nemôžem, keďže by som mala mať štátnice tento rok... Mne to ani tak nevadí, ja sa radšej budem starať o pohodlie svojho svišťa v brušku, ako sa stresovať so štátnicami 🙂 A dnes už máme 15tt a teším sa na skoré stretnutie aspoň na ultrazvuku 🙂 

#magazin #tehotenstvo #pribeh

ja si myslím, že si urobila dobre, najdôležitejšie je pohodlie drobčeka, som na tom podobne, stále ma sem-tam trápi, že nie som v práci a stojí mi výskum ale aj tak nič nie je porovnateľné so zázrakom života a práve Tvoji rodičia budú najlepší starkí, uvidíš! držím palce! 🙂

28. máj 2013

@rosegirl2013 dakujem

28. máj 2013

som si ista ze si urobila,ja som v 7 tt,teraz este nejako prekusnem skuskove, a potom si radsej doma posedim v pokoji a neohrozim male,za to mi nestoji ani skola,ani praca.drzim ti prsty, a uvidis aj rodicia to budu inak brat kde uz budu vnucatko v naruci drzat 🙂

13. jan 2014

Krasne napisane. Nech si hovoria rodicia co chcu ale dieta pod srdcom je velke stastie. A som stastna s tebou ze si zvladla z drobcom krvacanie a bojujete dalej. 🙂

13. jan 2014

super drzim palce

13. jan 2014

Srdecne blahozelam.Jasne,ze starosti ohladom penazi a skoly idu bokom,ked vies,ze je v Tebe novy zivot.Ved pockaj este az sa zacne hybat a Ty to budes citit!Nadherny pocit!

13. jan 2014

aj ja som prerusila skolu kvoli malemu 🙂 a potom som ju s prehladom ukoncila so samymi Ackami (ano chvalim sa, lebo som bola na maleho sama 🙂 ) skola pocka, neutecie, hlavne vela odpocivaj, papaj a uzivaj 🙂

14. jan 2014

Začni písať komentár...

Odošli