Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
a uvidíš všetky príspevky!
matulyk11
19. júl 2018
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
10. júl 2018
To bola sladkost s ktorou som sa nemusela delit s braskom :joy:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
28. jún 2018
Pomsta :joy::joy::joy:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
26. jún 2018
Jeeej :heart_eyes:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
14. jún 2018
#pribeh na zamyslenie

O ROZVODE

Keď som sa vrátil v tú noc domov, moja žena akurát pripravovala večeru. Chytil som ju za ruku a povedal som jej: „Musím ti niečo povedať.“ Posadila sa a potichu sme jedli. Opäť som videl tú bolesť v jej očiach.
Zrazu som stratil reč. Nevedel som, čo povedať. Musel som jej však povedať, že uvažujem o rozvode. Začal som pokojne. Nezdalo sa, že ju moje slová nahnevali, namiesto toho sa ma len potichu opýtala: „Prečo?“ Na túto otázku som jej však nevedel dať odpoveď. Vtedy sa nahnevala, začala hádzať vecami a kričala na mňa: „Ty nie si chlap!“

V tú noc sme sa nerozprávali. Plakala. Vedel som, že chce prísť na to, čo sa stalo s našim manželstvom, no nevedel som jej dať uspokojivú odpoveď. Moje srdce patrilo Janke. Už som svoju ženu nemiloval a len som ju ľutoval.

S hlbokým pocitom viny som vypísal rozvodové papiere, kde som uviedol, že jej nechávam dom, autá a 30% z mojej firmy. Pozrela sa nemo na papiere a roztrhala ich na kusy. Žena, ktorá so mnou strávila posledných 10 rokov bola pre mňa cudzia. Bolo mi jej ľúto, bolo mi ľúto toho premárneného času, energie, no nemohol som už vziať späť to, čo som jej povedal, pretože som Janku veľmi ľúbil. Nakoniec na mňa žena začala kričať a myšlienka rozvodu bola čoraz jasnejšia.

Na ďalší deň som sa vrátil domov veľmi neskoro a našiel som svoju ženu sedieť za stolom. Písala niečo na papier. Bol som bez večere a šiel som rovno do postele. Zaspal som veľmi rýchlo, pretože som bol unavený po dni strávenom v Jankinej spoločnosti. Keď som sa prebudil uprostred noci, moja žena bola stále za stolom a písala. Nestaral som sa o to, otočil som sa a šiel som spať.

Ráno mi moja žena predstavila svoje podmienky rozvodu. Nechcela odo mňa nič, no rozvod chcela až za jeden mesiac. Jeden celý mesiac sme mali žiť normálne, ako sa len dá. Jej dôvod bol jednoduchý. Náš syn mal záverečné skúšky a nechcela jeho štúdium narušiť našimi problémami. S tým som samozrejme súhlasil. No na srdci mala niečo viac. Požiadala ma, aby som jej každý deň pripomenul, ako som ju na svadbu niesol na rukách cez prah. Požiadala ma, aby som ju každý deň po celý mesiac prenášal cez spálňové dvere. Myslel som si, že sa zbláznila. Aby však boli naše posledné dni znesiteľné, pristúpil som na to.

Janke som povedal o rozvodových podmienkach mojej manželky. Hlasno sa zasmiala a povedala, že je to absurdné. „Bez ohľadu na to, čo sa deje, hrá na nás nejaké hry. Veď rozvodu predsa musí čeliť tak či tak,“ povedala pohŕdavo.

Ja a moja žena sme nemali posledné mesiace žiadny fyzický kontakt. Preto náš prvý deň, keď som ju prenášal cez prah vyzeral ako groteska. Syn sa na nás díval, tlieskal a kričal na celý dom: „Ale oci, ty držíš našu mamu v náručí.“ Jeho slová mi spôsobovali veľkú bolesť. Zo spálne som moju manželku preniesol až do obývačky a celý čas som ju pevne držal v náručí. Zavrela oči a ticho povedala: „Nehovor nášmu synovi o rozvode.“ Prikývol som a cítil som sa strašne zle. Položil som ju pred dvere a odišla. Šla na zastávku autobusu a do práce. Ja som šiel sám do kancelárie.

Na druhý deň sa situácia opakovala, no šlo to o trochu ľahšie. Naklonila sa ku mne a oprela sa mi o hruď. Cítil som jej vôňu. Uvedomil som si, že som sa takto starostlivo na svoju ženu už dlho nepozeral. Zrazu som si uvedomil, že už nie je taká mladá. Videl som prvé jemné vrásky na tvári, vo vlasoch mala sem tam šediny. Naše manželstvo si na nej vzalo svoju daň. Na moment som si uvedomil, čo som jej to vlastne spravil.

Štvrtý deň, keď som ju zdvihol, cítil som, že sa pocit intimity medzi nami dvoma vracia. Toto je žena, ktorá mi venovala svojich desať rokov. Na piaty a šiesty deň som si znovu uvedomil, že intimita medzi nami sa prehlbuje. Janke som o tom nepovedal. Každým dňom sa mi moja žena niesla ľahšie. Možno to bolo tým neustálim posilňovaním.

Jedného rána si moja žena vyberala, čo si oblečie do práce. Prezrela mnoho šiat, no nemohla sa rozhodnúť. Potom si vzdychla a uvedomila si, že všetky šaty sú jej veľké. Zrazu som si uvedomil, že moja žena výrazne schudla, a že to bol dôvod, prečo sa mi niesla ľahšie. Zrazu mi to došlo. Vo svojom srdci musela pochovať tak veľa bolesti a horkosti. Podvedome som natiahol ruku a pohladkal som ju po hlave.

V tom okamihu vstúpil do spálne náš syn a zahlásil: „Oci, je čas aby si vyniesol mamku z izby.“ To, že nesiem jeho mamu sa stalo neoddeliteľnou súčasťou každého jeho rána. Moja žena ukázala synovi, nech ide bližšie a pevne ho objala. Musel som odvrátiť pohľad, pretože som sa bál, že by som mohol na poslednú chvíľu zmeniť svoj názor. Potom som ju vzal do náruče, vyniesol som ju zo spálne cez obývačku až do chodby pred dvere. Jej ruka bola okolo môjho krku prirodzene a jemne sa ma dotýkala. Ja som ju pevne držal. Bolo to rovnaké, ako v náš svadobný deň.

To, že bola oveľa ľahšia ma však rozosmutnilo. V posledný deň, keď som ju držal v náručí som sa zrazu nemohol pohnúť. Náš syn už šiel do školy. Keď som ju tak pevne držal, povedal som jej, že som si ani nevšimol, ako rýchlo a ľahko sa z nášho života vytratila intimita, ktorú sme kedysi mali. Šiel som do kancelárie. Šiel som rýchlo, zaparkoval som a utekal som hore, kým si to nerozmyslím. Janka otvorila dvere a ja som len povedal: „Je mi to ľúto, ale už sa rozvádzať nechcem.“

Pozrela sa na mňa prekvapene a potom mi priložila ruku na čelo. „Máš horúčku alebo čo?“ Chytil som jej ruku a dal si ju preč z čela. „Je mi to fakt ľúto. Nebudem sa rozvádzať. Moje manželstvo bolo nudné pravdepodobne preto, lebo som si nevážil svoju ženu a to všetko, čo pre mňa robila. Nebolo to preto, že by sme sa už nemilovali. Až teraz si uvedomujem, že keď som ju pred desiatimi rokmi prenášal cez prah, mal som ju držať doteraz, až do smrti“. Janka vyzerala naozaj prekvapene. Dala mi hlasnú facku, zabuchla dvere a rozplakala sa. Šiel som preč. V kvetinárstve po ceste som si objednal veľkú kyticu pre moju manželku. Predavačka ma zaskočila otázkou, čo si želám napísať na kartičku. Usmial som sa a napísal som: „Budem ťa niesť každé jedno ráno, až kým nás smrť nerozdelí.“

V ten večer som prišiel domov s kyticou v rukách, s úsmevom na tvári a bežal som po schodoch, aby som rýchlo našiel svoju manželku. Našiel ju v posteli- mŕtvu. Moja žena bojovala s rakovinou už niekoľko mesiacov a ja som bol s Jankou taký zaneprázdnený, že som si to vôbec nevšimol. Moja žena vedela, že čoskoro umrie, no chcela ma uchrániť od hnevu nášho syna, pre prípad, že by sme sa skutočne rozviedli. Aspoň v očiach svojho syna som vyzeral ako milujúci manžel..

Toto sú tie malé detaily v živote a vo vzťahu, na ktorých naozaj záleží. Nie je to o dome, byte, autách, majetku a peniazoch, ktoré máte v banke. Toto všetko len vytvára priaznivé prostredie, no šťastie si nekúpite za žiadne peniaze.

Nájdite preto vo svojom mužovi najlepšieho priateľa, robte pre seba veľa maličkostí a vybudujte si intimitu. Majte skutočne šťastné manželstvo. Ak nebudete zdieľať tento príbeh, nevadí. Ak áno, možno zachránite nejaké manželstvo, ktoré to momentálne potrebuje.

Viac :point_right: https://www.modrykonik.sk/group/10302/
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
15. máj 2018
:rofl::rofl::rofl:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
9. máj 2018
:joy::ok_hand:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
22. apr 2018
:rofl::rofl::rofl::rofl:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
15. apr 2018
:speak_no_evil::joy:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
12. apr 2018
Bohata americanka dala inzerat, že kto s nou vydrzi 15 cisel za
sebou,tomu vyplati 400 000 dolarov.
Traja americania, jeden kanadan a aj francuz odpadli po 5 cisle.
Inzerat sa dostal do usi Janovi z vychodneho Slovenska, ta prihlasil
sa a vycestoval za nou.Idu na vec, Jančo na nu skocil jak bujak a pare
ju ostošest.
Americanka si robi na stenu ciarku po kazdom cisle, aby sa nepomylila.
Pri 9 cisle,uz zacina mat obavu, ze Jančo to zvladne, ta robi ciarku
len za kazde druhe cislo.
Jančo sebe to všimnul, a skriči na nu...
"TY PI?O , ZATO ŽE O?EBUJEŠ, IDZEME OD ZAČATKU !!!
Zobraz celú správu
matulyk11
12. apr 2018
:see_no_evil::hear_no_evil:neeeee :relaxed:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
11. apr 2018
Biele cestoviny :grinning:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
7. apr 2018
Zabalený špek ze včerejška :joy:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
4. apr 2018
Tatino z prace rovno na zahradu. Neda si povedat :rolling_eyes: zahradka z paliet
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
4. apr 2018
Bez investicie :wink:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
18. mar 2018
:clap::clap::clap: Vratko z Ine Kafe
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
8. mar 2018
Príbeh na zamyslenie
PODVOD

Jeden majster dlhé roky pracoval vo veľkom stavebnom podniku. Raz dostal príkaz postaviť ukážkovú vilu podľa svojej chuti. Mohol si vybrať miesto, ktoré sa mu najviac páčilo, a nehľadieť na výdavky.
Hneď sa dal do práce, ale podľahol pokušeniu využiť slepú dôveru. Použil podradný materiál, zamestnal neodborníkov za nízku mzdu a takto ušetrené peniaze strkal do vlastného vrecka.
Keď bola stavba hotová, pri malej slávnosti odovzdal majster riaditeľovi kľúč od vily.
Riaditeľ mu ho s úsmevom vrátil, stisol mu ruku a povedal: "Túto vilu prijmite ako dar na znak úcty a vďačnosti."

Dni, ktoré prežívaš sú tehlami tvojho budúceho domu...

https://www.modrykonik.sk/group/10302/?post_id=...
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
7. mar 2018
Príbeh o vďačnosti

DOMČEK NA VIDIEKU

Istý muž žil v meste. Na vidieku mal domček, čo zdedil po rodičoch. Rozhodol sa, že ho predá. Stretol sa s priateľom básnikom a požiadal ho, aby mu pomohol napísať inzerát, ktorý by uverejnil v novinách a na internete.

"Chcem predať tú búdu, čo mám na vidieku. Veď vieš, ktorú. Napíšeš mi inzerát."

Básnik napísal: "Predám krásnu usadlosť, obklopenú zeleným lesom, kde pri východe slnka spievajú vtáci. Cez záhradu zurkoce potôčik s priezračnou vodou. Domček je zaliatý slnečným jasom a veranda ponúka osviežujúci tieň. Letné večery tam spríjemňujú cvrčky a hviezdy."

Po čase sa básnik stretol s priateľom a spytoval sa: "Tak čo, predal si ten domček?"

"Nie," odpovedal muž. "Zmenil som názor. Keď som si prečítal tvoj inzerát, pochopil som, že vlastním poklad."

https://www.modrykonik.sk/group/10302/detail/
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
5. mar 2018
https://www.modrykonik.sk/group/10302/
To načo myslíme (strach) a čo zle hovoríme si privedieme do života. Učíme sa pozitívnemu mysleniu a prinášame si do života úspech,zdravie a šťastie. :heart_eyes::kissing_heart::kissing_heart::kissing_heart::ok_hand:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
2. mar 2018
ROZHOVOR DVOCH DETÍ

V brušku tehotnej ženy boli dve bábätká. Prvé sa pýta toho druhého:

- Veríš v život po pôrode?

- Určite. Niečo po pôrode musí byť. Možno sme tu hlavne preto, aby sme sa pripravili na to, čo bude potom.

- Hlúposť, žiadny život po pôrode nie je. Ako by mal vlastne vyzerať?

- To presne neviem, ale určite tam bude viac svetla než tu. Možno budeme behať po vlastných a jesť ústami.

- No to je predsa nezmysel! Behať sa nedá. A jesť ústami, to je úplne smiešne! Živí nás predsa pupočná šnúra. Niečo ti poviem: Život po pôrode je vylúčený - pupočná šnúra je už teraz veľmi krátka.

- Ba nie, určite niečo bude. Len všetko bude asi trochu inak, než sme zvyknutí tu.

- Ale nikto sa predsa odtiaľ po pôrode nevrátil. Pôrodom proste život končí. A vôbec, život nie je nič iného, než vlečúca sa stiesnenosť v temnote.

- No, ja presne neviem ako to bude po pôrode vyzerať, ale každopádne uvidíme mamu a tá sa o nás postará.

- Mama? Ty veríš na mamu? A kde má akože podľa teba byť?

- No predsa všade okolo nás! V nej a vďaka nej žijeme. Bez nej by sme vôbec neboli.

- Tomu neverím! Žiadnu mamu som nikdy nevidel, takže je jasné, že žiadna nie je.

- No ale niekedy, keď sme potichu, môžeš počuť ako spieva, alebo cítiť, ako hladí náš svet. Vieš, ja si fakt myslím, že skutočný život nás čaká až potom a teraz sa naň iba pripravujeme...
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
1. mar 2018
OKNO - príbeh o vďačnosti

Boli raz dvaja muži a obidvaja boli vážne chorí. Bývali spolu v jednej malej izbe vo veľkej nemocnici. V izbičke bolo len jedno okno, ktorým ste mohli vidieť okolitý svet. Jeden z mužov smel v rámci svojej liečby hodinu denne sedieť na posteli. Jeho posteľ stála pri okne. Ale ten druhý musel po celý čas ležať vystretý na chrbte.
Každé popoludnie, keď muža pri okne na hodinu podopreli, trávil čas tým, že opisoval, čo vidí cez okno. Okno viedlo rovno do parku s jazerom. Po jazere plávali kačky a labute a deti na brehu ich kŕmili chlebom alebo si púšťali lodičky. Zaľúbení sa prechádzali ruka v ruke pomedzi stromy, boli tu kvety a trávniky, na ktorých ľudia hrali softbal. A vzadu za korunami stromov bol krásny výhľad na panorámu mesta.

Muž ležiaci na chrbte počúval toho druhého, ktorý opisoval, čo vidí a vychutnával každé jeho slovo. Počúval, ako jedno dieťa skoro spadlo do jazera a aké krásne sú dievčatá v letných šatách. Mužovo rozprávanie bolo také presvedčivé, že ten druhý prežíval všetko tak, akoby bol naozaj videl, čo sa deje vonku v parku.

Jedného krásneho odpoludnia však ležiacemu mužovi napadlo: prečo muž ležiaci pri okne môže vychutnávať všetok pôžitok z toho, čo sa deje za oknom? Prečo on nemá takú možnosť? Cítil sa síce zahanbene, ale čím viac sa snažil zahnať tieto myšlienky, tým viac túžil vymeniť si miesto. Urobil by pre to všetko! Raz v noci, keď uprene hľadel do povaly, druhý muž sa zrazu prebudil. Kašľal a lapal dych a snažil sa dočiahnuť na tlačidlo, aby privolal sestričku. Muž ho však len pozoroval a ani sa nepohol dokonca ani vtedy, keď počul, že ten druhý prestal dýchať. Ráno sestrička našla muža pri okne mŕtveho a potom jeho telo potichu odviezli preč. Keď sa to mužovi, ktorý zostal v izbe, zdalo už vhodné, požiadal, či by ho nemohli premiestniť na posteľ pri okne. A tak ho presťahovali, uložili ho do postele a urobili mu pohodlie. Vo chvíli, keď všetci odišli, oprel sa o jeden lakeť, bolestivo a namáhavo a zdvihol sa, aby sa pozrel von oknom.

Za oknom bol holý múr!

https://www.modrykonik.sk/group/10302/
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
Správa bola zmenená 25. feb 2018
Pecková 3d podlaha :ok_hand:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
23. feb 2018
:joy:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
Správa bola zmenená 21. feb 2018
:thumbsdown::tired_face::see_no_evil: vybyvali no :thinking:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
9. feb 2018
:rofl::rofl::rofl: :clap:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
3. feb 2018
Čo s nou ? :persevere::persevere::persevere:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
24. jan 2018
Nenauci sa drobec na ten nočnik ani do 30tky sa mi zda :persevere:
PS: absolutne mu nevadi ked ma v boxerkach na zadku "nalozene" kebyze to nesmrdi ani neviem ze sa stala nehoda :neutral_face: vie kde sa cika/kaka aj tak sa nevypyta :persevere: školka asi nehrozí ... bol na tom niekto rovnako?
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
15. jan 2018
:rofl::rofl::rofl:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
30. dec 2017
:rofl::rofl::rofl::rofl:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
matulyk11
25. dec 2017
Šťastné a Veselé
Ja som sa pod stromčekom zasnubila :heart_eyes:
Neopisatelny pocit :kissing_smiling_eyes:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
Strana
z 4
Predošlá Strana
z 4
Ďalšia