Brucho na vandrovke.

Skúšam to všelijako. Sadám si na bok, nohu vystrem za seba. Skúšam to aj obkrôčmo, brucho medzi nohami. Jedna pančucha je na nohe. Nebesá! Ešte natiahnuť  tú druhú! Ako mi to kamoška vravela?: ,,Ešte ti to brucho bude chýbať!"   

Odškrtávam siedmy mesiac tehotkovania (kosatkovania).

Hľadať inšpiráciu na tehu fotenie na pintereste --BOLA CHYBA . Kosatky tam nenájdete. :O 

   Na obede, na spoločnej večeri, na káve s kamoškami, pri písani tohto článku. Pri každom sedavom úkone som vystretá tak, že by som kľudne mohla robiť reklamu na "pájonček". Keby si moja chrbtica povolila pár centimetrov zhrbenia, praskli by mi rebrá.

Brucho tlačí, brucho omína, brucho ťahá, brucho ťaží. Spočítam presne, koľko krát za noc som  sa obrátila z boka na bok.

Spomínala som schody? Je jasné že pre kosatky vymyslené neboli.Velebený buď ten kto výťahy vymyslel. 

Do začiatku šiesteho mesiaca nebolo o bruchu ani chýru ani slychu.

Jedného krásneho dňa sa zobudím...a bolo tam 🙂Bruško. Na ďalší deň brucho. Na tretí brušisko.  Od vtedy nevidím či mám deravú ponožku, nevidím farbu svojich nohavičiek, nevidím či mám špinavé topánky. A kýchli ste si už s takým bruchom? 🙂

Nuž ale ja mám toľko "šťastia" že v rámci pravidla priamoúmernosti  sa aj moja prdel rozhodla nezaostávať a rásť  priamoúmerne s bruchom. Takže moje prvé poznávacie tehotkovské znaky u mojich známych boli : ,, úúú tebe ale narástol zadok! " .

( ,,potrebujem ja takýchto známych?") :P 

Všetky vety v článkoch o tom "čo nieje vhodné povedať tehotným" mám odfajknuté už teraz. Čím chcem podotknúť , že ich určite ešte doplňím , kedže mám pred sebou ešte minimalne 2 mesiace a pol.  🙂  Pridala by som ešte jednu zo včera, kedy sa kolegyňa z práce dušovala, (mimochodom vyschnutá 40 kg predôchodková starenka - aspoň takto som si jej výrok obhájila) že určite čakám dvojičky, či som si istá jedným, že také brucho ešte nevidela.  Kedže okrem brucha, nemám žiadne tehotkovské psychózy, fázy ani nálady tak som jej nevylepila. Zatiaľ. 

        A tak si chodí moje brucho na vandrovky po svete a za ním si sem tam všimnite aj mňa. Lebo vraj som opeknela. (To že mi to povedala moja najlepšia kamarátka, ktorá ma pozná takmer celý život nehrá predsa žiadnu neobjektívnu rolu🙂)) 

             O tom, ako sa čo najviac zasunúť k stolu a preniesť bezpečne polievkovú lyžicu vo vzdialenosti taniera k ústam --až nabudúce... 🙂))