mickazebra
28. jún 2016
2375 

Priatelia sú rodina

Pamätám si, že na strednej som písala sloh na tému: „Priatelia sú rodina, korú si vyberáme sami“. Napísala som to celkom dobre a dostala som jednotku. Keď ak nad tým teraz rozmýšľam, vôbec to nie je také jednoduché.

Keby to tak fungovalo, jedným z mojich najlepších priateľov (a možno aj viac 🙂) by bol Johnny Depp. Ale nie je. Nepriali nám okolnosti. A hlavne, keď si vyberieme nejakého priateľa, musí si aj on vybrať nás.

Aby vzniklo priateľské puto, treba iskru. Chémiu. Vzájomnú sympatiu. A vybudovať vzťah. Lebo priateľstvo je vzťah. Ako každý iný. A tak, ako o každý iný vzťah, aj o priateľstvo sa treba starať. Lebo to, čo priateľom dáme, sa nám sto krát vráti. A o taký vzťah nikto z nás prísť nechce.

Dôvera. V každom vzťahu veľmi dôležitá. A v priateľstve obzvlášť. Otvára srdcia a dušu. Buduje blízkosť. Mocná a krehká. Keď ju raz zradíme, nedá sa to zvrátiť.

Spoločné zážitky. Posilňujú vzťah a vytvárajú spomienky. Smiech. Spoločná káva. Pretancovaná noc. Ubolené nohy v lavóri. Slzy. Telefonáty v ktorúkoľvek hodinu. Rozhovory. Ticho. Zábava aj nuda. Fotky. Vysokohorské túry aj krátke prechádzky. Nákupy. Filmový maratón. Spontánnosť aj plány. Bláznovstvá. Večery na lavičkách. Večenie psov. Sťažovanie sa. Radosť.

Moji priatelia sú moja rodina. Je to pre mňa niekto, kto so mnou ide na rozprávku do kina. Vyspevuje si so mnou detinské pesničky. Niekto, komu môžem zavolať s otázkou: „Nevieš, ako sa volá ten herec, ktorý hral vo filme s tým chlapíkom s veľkým nosom?“ Prídu, keď som smutná, aj keď som veselá. Pred priateľmi som sama sebou. Poviem im všetko. A aj si všetko vypočujem. Vravíme si pravdu. Aj tajomstvá. Priatelia ma majú radi takú, aká som. Podporujú ma, nech sa rozhodnem akokoľvek. Stoja pri mne. A ja stojím pri nich. Môžme sa na seba spoľahnúť.

Vzťah. Vzájomnosť. Dôvera. Zážitky. Bez masky a pretvárky.

Priatelia sú ľudia, ktorých cestu skrížila tá moja a odvtedy sa naše cesty umýselne stále prepletajú.

Mať priateľov je dar a vzácnosť.

Vážim si svojich priateľov. Neviem si bez nich predstaviť život. A som im vďačná za to, že tak ako som si ja vybrala ich, vybrali si aj oni mňa.

suhlasim so vsetkym 🙂 , moj najpozemsky priatel - manzel, vybrali sme si 1 2heho - dobrovolne 🙂

27. jún 2016

Mat skutočných priateľov je v dnešnej dobe naozajstny veľký dar. Tých čo mám sú ešte stále z môjho "mladí". A je problém si nájsť v tejto uponáhľanej dobe nových skutočných priateľov. Ja som vďačná tým mojim naj, ktorí si vedia na mňa nájsť vždy čas a ja na nich - tak ako to bolo napísané vyššie. Ďakujem 🙂

27. jún 2016

Začni písať komentár...

Odošli