Dnes má moja dcéra 2 roky. Gratulanti odišli a ja tu tak sedím a rozmýšľam ako ten čas beží. Mám pocit, že len včera som ju videla po prvý krát. No dnes je to už veľká slečna. Rozpráva, upratuje si, chodí, obzerá sa rada v zrkadle, miluje taštičky.....a mňa, môjho muža a nášho psa 🙂 A ja ju najviac na svete. Všetko na nej. A hoci sa jej venujem čo sa dá, mám pocit, že aj tak som ešte nevidela dosť tých úsmevov, nemala dosť objatí a nedostala ani zďaleka dostatok pusiniek.
Zastavme sa, pozerajme sa na naše deti a buďme tu pri nich. Čas letí rýchlo a nič nie je samozrejmé.

Tie najdôležitejšie veci v živote nie sú veci.