Ako dieťa som vyrastala na dedine v dome, kde sa kúrilo drevom. Pamätám sa, ako sme sa vždy zo školy vracali do studeného domu a tak som sa tešila, keď sme sa presťahovali do mesta, do činžiaka. Posledných desať rokov som v dome žila opäť a nakoľko už je iná doba, užívala som si to. Po rozvode som sa rozhodla, že chcem žiť v dome hlavne kvôli môjmu vlčiakovi. Nedávno som si kúpila pozemok v dedine, kde žije moja dcéra. Je tu kľud, krásna príroda, každý každého pozná a mnohí si ani nezamykajú dvere. Pred pár dňami však dedinou otriasla vražda deväťdesiatročnej starenky v jej dome. Už som si svojím rozhodnutím až taká istá nebola. Zamýšľam sa, či je správne, aby nás strach na toľko opantal, že si prestaneme plniť svoje sny. Nemať ďalší vzťah, lebo možno opäť nevyjde, nemať psíka, lebo bude ťažké uniesť jeho stratu ... Je toho toľko, čo mi naháňa strach a tak som sa rozhodla to zmeniť, lebo: „ Zistil som, že odvaha nie je neprítomnosť strachu, ale víťazstvo nad ním. Odvážny človek nie je taký, čo nepociťuje strach, ale taký, ktorý strach porazí.“(Nelson Mandela)
Neviem ci je to vekom, ale zit na dedine, alebo v malom meste je vyhra.
Dnes sedenie na terase do vecera s mojimi najmilsimi sa neda porovnat s byvanim v bytovke.
Tak smelo dotoho 👍🏼
Paci sa mi ten kraj kde zijes,casto sme tadial chodievali ku krstnej mame do Tisovca.....
@0anickamalicka ďakujem 😘
@77daniela77 ja som ešte stále očarená a to v každom ročnom období... ďakujem 🙂
@milkar neboj nic, este ked sa rozhodnes ze chces zahradku a budes ju musiet okopavat, postavicka jak lusk bude. 🙂
@tarvika pozri nemozes sa riadit strachom .. Ja mam 3 psov, po celej dlzke domu francuzske okna a uz sa nebojim. Dakedy ani mne neni vsetko jedno, kedze sme posledny dom v dedine a za nami je len les ale bohuzial, chcela som zit v domceku na dedine, tak mám ho. A aj toto patrí k nemu. 🙂
Pripojím sa,byvam na dedine a ako tehotna som bývala viac-menej sama,manžel robil v Nemecku a v apríli sme sa nasťahovali a do septembra som bola bez muza (týždeň z mesiaca bol doma) ale mala som spoločníka nášho,argentínsku dogu a voooobec som sa nebála, v noci sme boli aj vonku,keď som nevedela spat alebo som sa chcela ísť nadýchať čerstvého vzduchu ,pes bol so mnou vždy,či vonku či dnu... potom asi rok nato,manžel bol vonku s kamaratmi,pes vonku vo voliere už a tiež som sla niečo už potme von ale mala som horší pocit na ten cas kým som otvorila voliéru 😃 ale nemenila by som za byt ani nahodou😃 a stat sa môže zle či v dome,či v byte... a krásna myšlienka je tá o ovládnutí strachu👍🏻
Baby, ako sa da prekonat strach?
Prave ze som uz prekonala toho vela a mam pocit, ze sa uz bojim ovela viac 🤨
O deti, z chorob uz priam panicky...nie o seba, o deti, manzela a vnucata
@0anickamalicka ja som si uvedomila že ak sa budem stále strachovať, neužijem si ani obdobie kým to trápenie príde a to by bola škoda 😍
Wow obdivujem. Môj sen je tiež dom na dedine. Ale, sama žena, bojím sa.