S príchodom každej menštruácie sa zmenšovala i naša nádej. Začali nám v hlave hmýriť otázky: "Prečo my? Ako to, že to nejde? Stane sa to vôbec niekedy?" A to sme nevedeli, že nie sme ešte ani poriadne na začiatku...
Naša dokonale upravená doktorka, z ktorej pozitívna energia priam sršala, neustávala. Stále do nás hučala, že nakoniec sa to podarí. A my sme vždy z jej kancelárie vychádzali s tým, že tento mesiac to určite vyjde. Jednoducho nám počarovala a my sme sa vždy po jej návšteve vracali domov o pár desiatok eur ľahší, ale s oprášenou nádejou.
"Tentokrát to skúsime takto," usadila sa za svoj počítač a zamyslela sa. My sme hltali každé jej slovo. Že vraj tomu trochu dopomôžeme. Sama pani doktorka praskne dominantné vajíčko. Niečo načarbala na kus papiera a poslala nás do najbližšej lekárne. Inštrukcie zneli takto: kúpte túto injekciu a dva prsty od pupku si ju pichni. Do 36 hodín vajíčko praskne a vtedy treba začať konať. Vychádzalo to na piatu ráno. Manžel prevrátil očami. Už teraz tento naordinovaný sex mu nebol po vôli. Nečudujem sa. Úprimne, ani mňa to už nebavilo. Všetko to, o čom celá táto aktivita je, zrazu vyprchalo. Už to bolo nie, že chceme, ale že musíme. A basta. "Otvorte si k tomu vínko a pustite sa do toho," povedala. Pozreli sme sa na seba. To asi žartuje, nie? V pondelok ráno o piatej si máme k sexu dať vínko?
Všetko sme splnili do bodky. A viete čo? Menštruácia prišla. Znova.
Ked uz sa dostanete do tohto stadia tak si romantiku vedia udrzat len ti najodolnejsi.
Nikdy nezabudnem ako som si Ovitrelle pichala v sobotu o tretej pocas zuru s kolegami na WC v podniku. Vedla mna v jednej kabinke sa plakalo, v druhej riesili nejakeho chlapa a uprostred som ja dezinfikovala a odhodlavala sa na vpich 😂 A v pondelok nas cakalo IUI na klinike. Romantika jak z filmu 😁