Dni plynú. Niektoré pomalšie, niektoré rýchlosťou blesku. Stále ich rátame na plodné, menštruačné, na tie s bolesťami brucha a na tie, kedy som skutočne strašne pažravá. Už však veľmi nesledujem pozorne všetky zmeny alebo nezvyčajné znaky. Nebežím rýchlo k počítaču a nezadávam do vyhľadávača spojenia ako: točenie hlavy, pichanie v boku či nevoľnosť. Jednoducho už nie som taká ostražitá a čakám. Som v čakárni.
Zamestnávam si hlavu inými vecami. Dnes tu veľmi fúka. Dokonca zrušili premávku lodí cez Bospor. Chcela som dnes na balkónové zábradlie nainštalovať vianočné osvetlenie, ale asi by ma odfúklo i s ním. Nevadí, pustím sa do výroby vianočných ozdôb z drevných korálok. A budem čakať. Už len niekoľko dní.
Rada čítam vaše príspevky,ja mám síce iný problém, ale žiaľ, prirodzene neoteotniem.ale to je jedno. Len ako to všetko čítam,dr. Vam kázal vypustiť to z hlavy,a vy stále čakáte . Ja viem,že je to ťažké. Veľmi dobre to poznám. Len vám chcem poradiť. Vypustite to naozaj ,nie naoko. Jednoducho neratajte,nnedufajte, žite. ♥️