Deň prvý:
Dnes mi montujú strojček. Budem mať krásne zuby. Hm, trošku to škrie,ale nie je to nič hrozné. Ani zuby ma nebolia. Moja cena za 30 minút stúpla a suma na bankovom konte rapídne klesla.
Prvé jedlo po založení strojčeka budú vafle. Svet je krásny.
Večer sa dočítam na internete,že si musím čistiť zuby po každom jedle. Rozhodnem sa,že prestanem čítať.
Prvá noc:
Pred spaním prichádza prvá hygiena. Som nemotorná. Predstavujem si,ako si kefkou odšklbnem skrutky a budem musieť bežať na prelepenie.
Študujem tutorial na internete.
Pred spaním si predstavujem,ako sa mi pod strojčekom robia kazy. Dobrú noc.
Zobudím sa na bolesť. Čo to je??? Zisťujem,že mám v ústach nejaké železá. Aha,zabudla som. Je to strojček. Priložím si jazyk na zuby. Hm,to bude tá bolesť, ktorú všetci spomínali.
Deň druhý.
Budím sa na bolesť a sucho v ústach. Na internete sľubovali zvýšenú tvorbu slín,tak neviem či som vadný kus.
Rozmýšľam,čo na raňajky. Trhám si chlieb ako 90 ročný dedko.
Pred obedom píšem mužovi,že asi bude vdovec. Nebaví ma žiť takýto život.
Na obed dostanem úžasný nápad. Budem jesť nárazovo,aby som si nemusela 100 krát za deň umývať zuby.
Zisťujem,že to nebol až taký dobrý nápad...a súhlasí so mnou aj môj žalúdok. Radšej si idem opäť umyť zuby (tromi kefkami).
Prvá reakcia okolia po mojom prvom dni so strojčekom:,,Kedy ti to dajú dole?"