Večera u syna
John pozval svoju mamu na večeru. Počas jedenia si jeho mama nemohla nevšimnúť, že jeho spolubývajúca Julia je veľmi pekná. Už dávnejšie mala podozrenie, že John má vzťah so svojou spolubývajúcou a teraz bola ešte zvedavejšia.
Počas večera, keď sledovala ich reakcie, bola zvedavá, či je medzi Johnom a jeho spolubývajúcou niečo viac ako len pohľady. Akoby čítal mamine myšlienky, John povedal:
"Ja viem čo si musíš myslieť, ale môžem ťa uistiť, ze Julia a ja sme len spolubývajúci."
Asi o týždeň neskôr prišla Julia za Johnom a hovorí, "Odvtedy ako tu bola tvoja mama na večeru nemôžem nájsť tú krásnu striebornú naberačku na omáčku. Nemyslíš, že ju zobrala, však?" John povedal:
"Nuž, pochybujem o tom, ale pre istotu jej napíšem."
Tak si sadol a napísal:
"Milá mama, ja nehovorím, že si "zobrala" naberačku na omáčku z môjho domu a nehovorím ani, že si ju "nezobrala".
Faktom však zostáva, že chýba odkedy si tu bola na večeri.
S láskou John."
O pár dní neskôr dostal John list od svojej mamy a v ňom bolo:
"Drahý syn, ja nehovorím, že "spíš" s Juliou a nehovorím ani, že "nespíš" s Juliou. Faktom však zostáva, že keby spala vo svojej vlastnej posteli, tak by už dávno našla naberačku na omáčku.
S láskou mama."