Horeli štyri sviečky na adventnom venci a ticho začali hovoriť: Prvá sviečka vzdychla a povedala: „Volám sa Mier, moje svetlo síce svieti, ale ľudia žiadny mier nedodržujú.“ Jej svetlo bolo čím ďalej tým menšie, až celkom zhaslo… Svetlo druhej sviečky zakmitalo a sviečka povedala: „Volám sa Viera, ale ľudstvo nechce nič o Bohu vedieť, nemá preto cenu, aby som svietila." Prievan zavial miestnosťou a druhá sviečka zhasla… Ticho a smutne sa rozhovorila tretia sviečka: „Volám sa Láska, už nemám silu, aby som horela, ľudia vidia len sami seba a žiadnych iných, ktorých by mali radi.“ A s posledným záchvevom zhaslo i toto svetlo… V tom vošlo do miestnosti dieťa a pozrelo sa na sviečky a povedalo: „Vy musíte predsa svietiť!“ A skoro sa rozplakalo… V tom sa prihlásila k slovu i štvrtá sviečka: „Neboj sa! Pokiaľ ja svietim, môžem i ostatné sviečky znovu zapáliť. Volám sa Nádej.“ Dieťa zapálilo od tejto sviečky aj ostatné sviečky. Plameň Nádeje by nikdy nemal v našom živote vyhasnúť. A každý z nás by mal plamene Mieru, Viery, Lásky a Nádeje neustále udržiavať zapálené.