OCI, UBLIŽUJEŠ MI!

Volám sa Kris, mám 3 roky a moje oči sú opuchnuté, nedá sa mi ani pozerať. Musím byť hlúpy, zlý, čo iné... lebo môj ocko je taký nahnevaný! Chcem poslúchať, chcem byť aj krajší, potom ma možno moja mama objíme. Nemôžem sa pomýliť, nemôžem rozprávať nič, lebo ak to urobím, zatvoria ma na celý deň. Keď sa vráti moja mama, snažím sa byť dobrý a možno budem zasiahnutý len raz túto noc. Akurát som počul zvuk auta, môj ocino sa vracia z baru. Počujem ho, ako nadáva. Počujem aj moje meno. Opriem sa o stenu, snažím sa schovať pred jeho zlým pohľadom. Teraz sa veľmi bojím, začal som plakať. Nájde ma, ako plačem a vraví mi nepekné slová. Vraví mi, že je to moja vina, že má problémy v práci. Kopne do mňa. Nakoniec sa mi podarí uniknúť a utekám ku dverám; on ich už zamkol na kľúč, plačem a kričím od strachu. Chytí ma a ťahá k tvrdému múru, spadnem na zem a môj ocko mi stále vraví tie nepekné slová. „JE MI TO ĽÚTO“, kričím ja. Ale už je neskoro. Jeho tvár neviem opísať. Trpenie a bolesť, ešte a ešte... Zľutuj sa nado mnou, prestaň. A on prestane a ide smerom k dverám, kým ja sa nehýbem a ležím na zemi. Moje meno je Kris, mám 3 roky a dnes večer má ocko zabil...
Aj ty mi môžeš pomôcť. Moja duša trpí. Kto toto číta a tento môj príbeh sa ho nedotkol, musí byť bez srdca. A ak vám môj príbeh ostal na srdci, urobte niečo. To čo od vás žiadam, je zdieľať ho a povedať tak NIE na násilie na deťoch.