21. deň

21. deň

Dnes je to 21. deň, odkedy beriem antidepresíva.
A prvýkrát po dlhej doby mám pocit, že žijem.

Dlho, naozaj dlho som sa odhodlávala navštíviť odborníka. Najhoršie na tom je, že sa mi to stalo v období, keď som dosiahla, čo som chcela. Usilovala som sa o to 5 rokov. Celý čas som na to myslela, aké to bude keď konečne popri deťoch a práci doštudujem a budem robiť to, čo som chcela. Po čom som túžila. 

Sralo ma to. Ale povedala som si, že zdravie je prvoradé a naznačila som nadriadenej, že asi zvažujem odchod. Bola prekvapená, ale povedala, že nech si to rozmyslím. Nech si oddýchnem. 

Bola som taká na vážkach. Navštíivila som psychiatričku. Diagnóza, s ktorou som odchádzala: úzkostno-depresívna porucha. Čakala som, že ma niekto zachráni. Nádej som vkladala do týchto tabletiek. 

Chcela som oäť cítiť, žiť a nežiť v myšlienkach, v mojej hlave, ktorá bola taká preťažená, že som nedokázala súvisle komunikovať. Únava, ktorá prichádzala bola nezvládnuteľná. Nedokázala som sa postaviť z postele, nedokázala som komunikovať, rozmýšľať, plánovať, jednoducho normálne žiť. Boli víkendy, ktoré som celé prespala.
Preležala.
To nebola len únava. To bola neuveriteľná, neopísateľná ťažoba, ktorá ma pritlačila k posteli a nepustila.

Prvé dva týždne s tabletkami boli ešte horšie. A tie myšlienky…
Počas prvých dvoch týždňov na liekoch boli najhoršie. Najtemnejšie. Také, o akých sa ťažko hovorí nahlas. Boli aj tie najhoršie...Triasli sa mi ruky.
Mala som pocit, že len prežívam zo dňa na deň.
Žiadne plány. Žiadna radosť. Len vydržať.Trojica posteľ - prežiť deň v práci - posteľ.

Ťažko sa to vysvetľuje človeku, ktorý to neprežil. Necítil.

Po troch týždňoch sa už sa viem smiať.
Úprimne. Nie nasilu.
Po troch mesiacoch som si dokázala nafarbiť vlasy. Pre niekoho maličkosť, pre mňa obrovský krok.
Už nepreležím celé dni. Vstávam. Fungujem. Žijem.

Ale ešte stále vo mne doznieva to, čo bolo.

Aj preto viem, aký veľký rozdiel je dnes.

Tretí týždeň sa už dokážem usmiať.
Som iná. Živšia.
Začínam plánovať – malé veci, obyčajné dni. A práve to som predtým nedokázala.

Nie som ešte na konci tejto cesty.
Ale už nie som ani na jej dne.

Už len dokončiť a napraviť vzťahy v práci. Ale o tom inokedy.