Malý krok pre ľudstvo, veľký krok pre celú rodinu

Hráte sa ako vždy v izbičke. Naokolo bordel, ako po nájazde Turkov a už stý raz opakujete 'prasiatko je to, kačička je to' a snažíte sa držať krok s detskou zvedavosťou nad obrázkami v knižke. Stojí pri detskom stolíku a naliehavo sa dožaduje vysvetlenia, čo je to farebné guľaté na obrázku. Odpoviete lopta. A v tom... Dieťa sa pustí, otočí k stolíku chrbtom, knižku nechá knižkou a ide... A ide ako ľadoborec, cez všetky knižky, hračky. Rátate kroky - jeden, dva, tri,... Utekáte za ním, aby ste o chvíľu nerátali odreniny. Na perách zacítite niečo slané. Slza. Slza šťastia a dojatia.

Tak, toto bola tá dojemná časť. Teraz tá realistická. Dajte vychladiť víno. Večer, keď malý chodec zaspí, si ho otvorte. Jednak na oslavu prvého krôčka, jednak na rozlúčku s akým-takým kľudom, ktorý ste mali doteraz. Áno, aj keď brázdilo svet popri stene alebo štvornožilo ako šíp, človek musel byť v strehu. No teraz to už platí dvakrát. Ale zase pre ukľudnenie duše, keď naberie istotu, bude to špica 🙂

Tak, toto bola tá realistická časť, teraz tá praktická. Čo mu obuť?! Protišmykové ponožky, capačky, ortopedické sandálky, klasické papučky? Veď čo, pozriem na net.

No poteš pán Bůh... Internetom to ešte len začne. „Stará škola“ vs. barefoot topánky (ešte staršia škola chodenia „naboso“).

Správny výber topánok je veľmi dôležitý. Na tom sa zhodneme asi všetci. Nemyslím tým, že majú ladiť s nákrčníkom (aj keď je to určite príjemná pridaná hodnota). Ale tak poznáte tie reči, že nohy nás nesú celý život a bla bla. A čuduj sa svete, je to pravda.

Dnes, keď sa vedú niekoľkohodinové prieskumy o tom, aký cumlík vybrať, neodflákneme predsa topánky! No ak si myslíte, že to bude jednoduché a niekto vám povie - tieto sú tie pravé, mýlite sa. Respektíve, povedia vám to obe strany. A ešte aj v tých jednolivých táboroch nie sú všetci úplne jednotní.

Prvou výzvou pre rodiča sú väčšinou papučky na doma. Po vonku dieťa toho ešte moc nenabehá. Keď tak si pocupká vedľa kočíka a opäť sa vypýta sadnúť do svojho povozu.

Ak sa spýtate zástancov prvého smeru „obúvacej filozofie“, tak vám povedia, že by papučky mali mať pevnú pätu, možnosť poriadne topánku stiahnuť, či šnúrkou alebo remienkom, mali by siahať po členky. O tom, či sú lepšie sandálky s otvorenou špičkou alebo má byť chránený palec pri zakopnutiach, by sa dala viesť siahodlhá debata. Samozrejmosťou je anatomicky tvarovaná vnútorná stielka, ktorá má zabrániť plochým nohám. Dôležité je miesto pre prsty, z toho dôvodu majú byť špičky topánok guľaté. Päta musí byť pevne zafixovaná na pevnom, širokom a nízkom podpätku.

Barefoot alebo obúvanie „naboso“ je presným opakom. Podrážka má byť čo najtenšia, aby noha cítila kontakt s terénom. Medzi pätou a špičkou nie je žiaden sklon, sú v rovine. Dôležitý je dostatočný priestor na prsty. Žiaden opätok, žiadna klenba. Chodidlá sú v kontakte so zemou, neustále pracujú a posiľňujú sa.

Kto sa v tom má vyznať, keď argumenty jedného aj druhého tábora znejú celkom logicky? Vezmime si len takú „pevnosť“ topánky. Klasici sú za obuv siahajúcu až po členok, ktorá pevne drží nohu, dodáva stabilitu a chôdza dieťatka je istejšia a bezpečnejšia. Logické nie? A ani nemáme čo namietať. Háá.
Ale čo na druhej strane, keď poukazujú na to, že nožička musí „cvičiť“, šľachy a svaly musia pracovať a to noha „zasadrovaná“ do pevnej topánky nedokáže? Keď sa dieťa učí chodiť, dosahuje veci z poličky, stolíka, stavia sa na špičky a nohy posilňuje. V tvrdej ortopedickej topánke sa na špičky veru nepostaví.

A čo formovanie klenby? Nedáme dieťaku tenučké capačky, v ktorých bude šmatlať po tvrdej dlažbe. Ortopedické papučky s klenbou mu zaručia pohodlie a to, že sa klenba bude správne tvarovať. Myslíte si, že máte vybrané? Figu borovú. Zase si prečítate, že klenba sa tvorí tým, že šľapa pracuje. Ploché nohy práve spôsobuje ochabnutie svalov a väzov chodidiel tým, že  noha je v topánke pasívna.

Každý rodič chce pre svoje dieťa len to najlepšie. Nech už sa to týka čohokoľvek. Rozhodnutie za nás mamy nespraví nikto iný. Je to len na nás. Aj keď ako sa vraví, dobrá rada nad zlato.

Ak sa neviete rozhodnúť, môžno váš detský topánkový arzenál bude vyzerať podobne ako u nás. My sme začali ponožkami, pokračovali capačkami, striedavali ich zdedenými ortopedickými sandálkami, pokračovali makkými papučkami a sem tam zaklincovali tvrdými zimnými snehulami a odľahčili to ohybnými zimnými čižmičkami.

Čo ste obúvali svojim deťom vy? Podľa čoho ste sa rozhodovali? Urobili ste možno nejaké chyby, ktoré dnes ľutujete? Pridajte svoju osobnú skúsenosť do WIKI, stačí kliknuť sem.