Ako tak už nejaký ten týždeň sledujem fotky šťastných vianočne naladených ľudí, stále mi vŕta v hlave. Chýba tu alternatíva 😅

Nuž teda, tento môj dnešný "zaslúžený" Aperol si virtuálne štrngám s vami všetkými, ktoré ste si všimli, že sú Vianoce len preto, že máte dakde v dome stromček, lebo ste niekde kútikom oka popri prebaľovaní ďalšej plienky zahliadli, že v telke ide Popoluška či preto, že muž bol doma dáko podozrivo často. S tými, ktorých decká nemajú ani šajnu, že im dáky Ježiško donesie darčeky a celú večeru na Štedrý deň premrnčali, lebo museli sedieť pri stole a robiť dáke divné veci v nepohodlných šatách a celé to pôsobila skôr ako paródia na štedrovečernú hostinu 🙂

So všetkými, ktoré o pohodovom večeri, kedy s deťmi pozeráte rozprávky/hráte sa spoločenské hry/rozprávate si príhody/pozeráte fotky môžete akurát tak snívať, lebo sa hráte na indiánov, na schovávačku, beháte okolo detí a sedieť na zadku viac ako 5 minút znamená, že muž sa s deťmi zavrel v izbe (alebo ste sa vy natajňáša upratali na toaletu 🙂 ).

So všetkými, ktoré nemáte ani jednu spoločnú fotku, lebo ste to dáko "nestihli" 🙂

So všetkými, ktorých muži sa viac či menej tajne tešia opäť do práce, lebo tam budú aspoň pánmi situácie a keď dostanú chuť na kávu či obed, tak si ich objednajú. A zjedia 🙂

So všetkými, ktoré napriek tomu všetkému tie svoje malé kópie nevýslovne ľúbia a hoci by občas túžili po pokoji, ničnerobenie by už za toto všetko nikdy nevymenili. Ale napriek tomu si hovoria, že o rok bude už lepšie (a nehovorte mi, že nebude 😀 ).

Nuž teda, nazdravie, všetky mamy malých šibalov, ktorí sa nehrajú len tak sami, lebo s rodičmi je strašná sranda 🙂 Som v tom s vami!

Teda, dúfam, že nie som jediná, či? 😅

Krásny večer!