Pamätám si, že kedysi bola bábovka absolútnou súčasťou našich víkendov. V nedeľu ráno sme namiesto klasického rožteka a čaju dostali "kakauko" a pár kúskov bábovky. Asi vám nemusím hovoriť, ako sme sa na toto lahodné ráno tešili celý týždeň.

Mám ale pocit, že bábovka sa z našich domácností vytráca. Nahradili ju kupované croissanty či buchty. A pritom je tak jednoduchá na prípravu a má toľko rôznych obmien, že každý týždeň môže nakoniec chutiť úplne inak. A keď si k tomu ešte pridám, koľko rôznych čarovných foriem na ňu existuje, tak sa čudujem, že sa v každej domácnosti nepečie aspoň raz za mesiac

• 160g zmäknutého masla
• 250g krupicového cukru od #korunny
• 3 väčšie vajcia
• 500g tvarohu (mäkkého, nie hrudkovitého)
• 150g detskej krupice
• 50g hladkej múky
• 2 lyžičky prášku do pečiva
• šťava aj kôra z polovice citróna
• štipka soli

Bielka vyšľahajte do tuhého snehu a odložte bokom. Môžete k nim pridať aj štipku soli, aby ste získali nadýchanejší sneh. Maslo miešajte s cukrom, kým sa celá zmes nespojí a cukor sa nezačne pomaly rozpúšťať. Postupne pridajte žĺtky. Následne pridajte tvaroh, citrónovú šťavu aj kôru a ako posledné primiešajte múku zmiešanú s detskou krupicou, práškom do pečiva a soľou.

Vlejte do formy, ktorú ste si vymastili maslom a vysypali detskou krupicou (prípadne použite strúhanku či kokos). Pečte v rúre rozohriatej na 170°C približne 50 minút.

Táto bábovka je hutnejšia, ale zato šťavnatá a po dvoch kúskoch ste zaručene plní

Ani nejdem počítať, koľko koláčikov z kysnutého cesta tu už mám, málo ich nebude. Netajím sa tým, že si občas (hlavne cez víkend) doprajeme na raňajky takúto dobrotu. Mám ho rada asi v takmer každej podobe a nikdy neodolám nutkaniu vyskúšať niečo nové. A hoci mnohí majú pred kysnutým cestom rešpekt, ja prácu s ním milujem. 

Do veľkej miery asi preto, že väčšinu tej skutočnej práce za mňa urobí robot. Ale potom tá hra s cestom, jeho tvarovanie, sledovanie v rúre, či rastie ako má... To je proste láska.

A táto babka, to je láska na prvé zahryznutie. Maslové cesto v kombinácii so sladkou náplňou vás proste dostane... A potom začnite s novoročnými diétami

Potrebovať budete:

• 100ml plnotučného mlieka
• pol kocky droždia
• lyžička kryštálového cukru od #korunny
• 280g hladkej múky
• 90g masla izbovej teploty
• 1 vajce
• štipka soli
• pol lyžičky mletého klinčeka alebo škorice
• 3 kopcovité lyžice kryštálového cukru od #korunny 

Náplň:

• 100g masla
• 150g kryštálového cukru od #korunny
• 80g horkej čokolády
• 40g kakaa
• 100g lieskových orieškov

Ako prvý pripravíme kvások. Do vlažného mlieka vmiešame lyžičku cukru a rozdrobíme droždie. Prikyjeme utierkou a necháme droždie urobiť svoju prácu. Medzitým do misy robota navážime všetky ostatné suroviny a ako posledný pridáme aktívny kvások. Hnetieme pomocou hnetacieho háku približne 10 minút. Výsledkom je kompaktné a vláčne cesto. Ak by bolo príliš lepivé, pridajte lyžicu múky.

Misku prekryte utierkou a nechajte podkysnúť na teplom mieste, kým nezdvojnásobí objem (cca 60-90 minút).

Kým cesto kysne, pripravte si náplň. Maslo nechajte v hrnčeku roztopiť spolu s cukrom. Keď sa zmes spojí, stianite ju z plameňa a pridajte k nej nalámanú čokoládu, kakao a nechajte voľne chladnúť.

Lieskovce budú mať oveľa lepšiu chuť, keď ich najskôr nasucho popražíte na panvici, kým nezačnú rozvoniavať. Potom ich nasekajte na kúsky a pridajte k čokoládovej náplni.

Cesto po vykysnutí rozvaľkajte na veľký obdĺžnik. Na cesto navrstvite náplň a rozotrite ju. Zviňte (dlhšou stranou) do dlhého valčeka. Ten pozdĺžne rozkrojte. Z týchto dvoch častí upleťte "vrkoč" a vložte ho do formy na biskupský chlebík.

TIP: náplne je veľa (oceníte to pri záverečnej chuti, ale o to ťažšie sa s ním pracuje), takže ja si valček ešte pred krájaním presuniem na papier na pečenie a až tam rozkrojím a zviniem. Všetko, čo z cesta "vypadne" potom spolu s papierom vložím do formy, takže nič nevyjde nazmar

Takto pripravenú babku nechajte vo forme ešte aspoň hodinu podkysnúť (alebo ju môžete vložiť na noc do chladničky a dopriať si tak luxusné raňajky). Pečte ju pri 180°C približne 30-40 minút.

Krájajte až keď úplne vychladne, inak sa bude rozpadávať (ale na chuti jej to nič neuberie )

Tento rok sme to nejako prehnali s nákupom mandarínok. Teda, ono by ich bolo asi akurát, ale neboli to také tie úžasné, šťavnaté a sladučké vianočné mandarínky. Skôr taká suchšia "nemastná/neslaná" verzia. Takže sme uprednostňovali iné ovocie a ešte stále nám tu zostalo asi polkilo, ktoré už naozaj potrebovalo spotrebovať.

Bolo mi jasné, že ich asi nezjeme, a tak som sa rozhodla zaexperimentovať a pridať ich do koláčika.

S výsledkom som mimoriadne spokojná, cesto je extrémne šťavnaté a podľa mňa vydrží čerstvé v pohode aj niekoľko dní. Chuť je veľmi príjemná, rezonuje v nej kokos a mandle, ktoré sa postupne premenia v chutný mandarínkový "dojazd".

Tak ak ste na tom podobne (alebo len máte chuť vyskúšať niečo nové a netradičné), vyskúšajte ho a dajte mi vedieť, či vám tiež tak chutil

Potrebovať budete:

• 200g mandarínkového pyré
• 3 vajcia
• 150g mandľovej múky
• 150g kokosu
• 240g kryštálového cukru od #korunny
• lyžička prášku do pečiva
• lyžica rumu

Začnite s prípravou mandarínkového pyré. 4-5 väčších mandarínok poriadne umyte, vložte do hrnca s vodou, priveďte k varu a nechajte pobublávať asi 20 minút. Mandarínky nechajte mierne vychladnúť a rozmixujte ich na jemné pyré (ja som mixovala aj so šupkou, ale pokojne ich ošúpte ak sa vám predstava jedenia aj so šupkou nepozdáva). Z mixéra prepasírujte pyré do misky cez sitko, aby ste mali istotu, že v ňom nie sú väčšie kúsky a nechajte úplne vychladnúť.

V miske rozmiešajte celé vajcia s cukrom, pridajte 200g mandarínkového pyré, mandľovú múku, kokos, prášok do pečiva a ak nepečiete pre deti, aj trochu rumu. 

Vlejte do okrúhlej formy na pečenie s priemerom 24 cm a pečte v rúre rozohriatej na 175°C približne 30 minút.

Nechajte úplne vychladnúť a podávajte s kopčekom šľahačky.

Myslím, že väčšina z nás, mám, sa zhodne na tom, že priviesť na svet dieťa a vychovávať z neho dobrého človeka je jednou z najúžasnejších a zároveň najťažších prác, na aké sme sa podujali.

Celý deň sa motáte okolo nového miničloveka, ktorý obráti váš život naruby. A hoci ho milujete najviac na svete, po čase sa dostanete do istého kolobehu - nakŕmiť, pohrať sa, ísť von, uspať, upratať, vyložiť nohy. A hoci sa pomaly celý deň nezastavíte, na konci sa okolo seba poobzeráte a vlastne okrem spokojne odfukujúceho človeka po vás nič nezostane, žiaden produkt, na ktorý by ste sa večer pozreli a povedali si: “tak, toto som dnes dosiahla.”

Ak mám povedať pravdu, celkom dlho som sa vyrovnávala s týmto novým stavom vecí. A aj preto som si dala záväzok, že týmto prácam budem venovať tak málo času, ako to je iba možné a to v mojom prípade znamenalo, že hľadám spôsoby, ako si takéto práce uľahčiť.

Všetky riady bez rozdielu umývam v umývačke (jasné, že si to "odnieslo" zopár nožov a dosiek), vysávam pomocou bezkáblového vysávača, všetky činnosti spojené s pečením za mňa robí môj milovaný KitchenAid a perie, samozrejme, práčka. V lete sa snažím pranie zredukovať na jeden až dva dni do týždňa. Bielizeň vyschne vonku za pár hodín a ja mám čisté veci na celý týždeň. O niečo horšie je to však v zime. Ale čo kecám, nie o niečo horšie, ale o dve a trištvrte triedy horšie. V našom dome sa jeden sušiak suší dva dni, ak zapnem odvlhčovač tak deň a pol. A tak periem vlastne celý týždeň vkuse, pred každou návštevou skrývam sušiaky do hosťovskej a skrátka je to všetko, len nie dobré. Bielizeň napriek použitej aviváži takmer vôbec nevonia a som rada, keď ju do skríň nedávam polosuchú, len aby som mala ďalšie miesto na sušenie… Pre sušičku sme sa vlastne rozhodli už niekedy v lete, lebo minulá zima bola v tomto ohľade veľmi nešťastná. Keďže náš domček nemá ešte ani dva roky a naše super sadrové omietky nie a nie vyschnúť, tvoria sa nám v rohoch vlhké mapy, v šatníku dokonca aj zaplesneli (a spolu s ním takmer všetky moje veci na oblečenie, au!!) a ja som sa neustále cítila ako v parnej saune. Ale nie v dobrej parnej saune. 

Okrem toho sa v hosťovskej neustále kopila bielizeň na žehlenie a často to skončilo tak, že som večer narýchlo ožehlila jednu košeľu a nohavice pre manžela, sebe nejaké tričko na ďalší deň a oblečenie pre M. (krát tri, keďže po každom jedle spravidla potrebuje prezliecť).

Vlhkosť v dome sa nám tiež nedarí v zime držať v rozumných číslach, hoci kúrime v kachliach a to by malo zaručiť vysušený vzduch. Nuž, v našom prípade to skutočne neplatí.

Takže keď som videla výzvu na testovanie sušičky, neváhala som ani tú povestnú sekundu a okamžite som sa zapojila. Okrem všetkých ďalších výhod, ktoré také testovanie ponúka, to pre mňa znamenalo úplné oslobodenie od nekonečného googlenia, ktorá sušička je tá naj, aké všetky funkcie by mala mať a na čo hlavné sa sústrediť.

Skrátka a dobre, prišla k nám veľká škatuľa, a hoci nebola previazana stuhou, vôbec nič jej nechýbalo. Musím vyzdvihnúť orientačný zmysel doručovateľov. Bežnému kuríérovi (a vlastne každej návšteve) trvá vysvetlenie cesty tak dva až tri telefonáty a následné kývanie z terasy, aby sa dostali, kam je treba. Títo fešáci na prvýkrát trafili priamo k domu, hoci Žilinu vôbec nepoznali. Ani nefrflali, že cesta bola celkom dosť šmykľavá (to bola tá noc, kedy sa na autách, kameňoch a vlastne všade vytvorila centimetrová škrupinka ľadu) a my bývame na vrchu slušného kopca. Proste prišli, pozdravili sa a s úplnou pohodou hľadali s manželom najlepší spôsob, ako ju transportovať do práčovne, keďže nie všetky dvere boli schopné zvládnuť jej šírku. Samotná montáž nebola nijak náročná, a hoci máme prípravený vývod k odpadu, rozhodli sme sa aspoň zatiaľ používať zbernú nádobu na vodu. Pomocou vodováhy a nastaviteľných nožičiek sme dosiahli ideálny rovnovážny stav a chlapci sa potešili, že dvierka, ktoré sa dajú nastaviť na pravé alebo ľavé otváranie sú v poriadku tak, ako prišli z výroby.

Víkend som teda venovala teoretickej príprave, prezeraniu článkov a online fór, ktoré poskytovali informácie, ako so sušičkou narábať, čo áno a čo nie a čomu sa vyvarovať a, samozrejme, študovaniu

V zásade som sa na internete dozvedela nasledovné: neprepĺňať, nepoužívať aviváž, vyberať ešte teplé, vždy zvoliť program vhodný k typu oblečenia, po každom použití čistiť filter a vyliať zbernú nádobu na vodu. Okrem toho niektoré americké fóra varovali, aby som nesušila domácich miláčikov (a ono je to fakt aj v návode! ). 

Jedna vec, ktorá ma v návode ale naozaj trochu vydesila je upozornenie, aby v prípade výpadku elektrickej energie počas sušenia, resp. okamžite po vysušení, bola bielizeň z nej okamžite vybratá a rozprestretá, lebo by mohlo dôjsť k požiaru. Tak ja len dúfam, že sa to nikdy nestane, keď budem mimo domu, keďže už teraz som obsedantný kontrolór vypnutia rúry/žehličky a dôkladného zavretia kachieľ, kým odídem z domu. Toľko k návodu a “dôležitým upozorneniam”, ktoré 90% používateľov nečíta, môžeme ísť na vec!

Pred prvým použitím je potrebné nechať bubon aspoň 5 minút nahriať (zvolila som teda rýchly 30 minútový program, ktorý som po 5 minútach prerušila) a aspoň zo začiatku je vhodné nechávať dvierka otvorené. Inak sa to neodporúča, aby sa zamedzilo nehodám, kedy do spotrebiča vojde dieťa či domáci miláčik. Keby som nečítala návod, robila by som to presne naopak, keďže intuícia podvedome núti človeka nechávať dvierka pootvorené, aby sa vnútro nezaparilo.

Povedala som si, že treba začať zľahka a nesiahať hneď po prvej lige. Takže som pozbierala uteráky z celého domu, prihodila dva župany a v nedeľu večer vložila do práčky s oneskorením prania o 9 hodín. Rozhodla som sa dať šancu praniu bez aviváže a ráno ma čakala vypratá moja prvá várka na sušenie. Rozhodnúť sa, aký program bude vhodný, nebolo nič zložité, keďže jeden zo 14 sa volá “Ručníky” (ovládací panel je v češtine). Na displeji na mňa zasvietilo číslo 2:20. V prvom momente sa mi tento čas zdal neuveriteľne dlhý, no potom som si uvedomila, že oproti tradičným 48 hodinám, je to stále iba zlomok času. Hoci má sušička kapacitu 8kg bielizne, pri tomto programe sa odporúča naplniť ju max. 4,5 kg, čo zodpovedá aktuálne využívaním uterákom a županom v našej domácnosti. Už stačilo iba zatvoriť dvierka, spustiť program a navoliť si, aby mi v bubne svetlo neustále svietilo. Už od školy som milovala pozerať sa na točiacu sa bielizeň a bežne som sa na skúšky učila v intrákovej práčovni. A keďže moja aktuálna práčka je zvrchu plnená, konečne som si mohla tento divný zvyk (uvelebiť sa pred točiacim sa bubnom) vychutnať aj doma Okrem toho som si nastavila aj zvukové upozornenie, aby som náhodou neprepásla ten vzácny okamih, keď sušička dosuší (a teda mi nevzbĺkol celý dom ). 

Pýtate sa, či sušička splnila moje očakávania? Nie! Ona ich naozaj vo veľkom predstihla! Uteráky boli neskutočne voňavé, mäkké, teplé a rovné. Normálne som mala chuť okamžite vliezť do vane, aby som sa tou osuškou potom mohla utrieť a zabaliť sa do teplého župana. Keby nebolo M. (ktorá toto moje nadšenie veľmi nezdieľala), tak vám túto časť recenzie píšem z vane . Takže som uteráky rýchlo poskladala a vložila do skrine. Mimochodom, večer som ich tam išla skontrolovať a ešte stále boli mierne teplé, takže ani tá večerná sprcha nebola na zahodenie… 

Kým sa sušili uteráky, dala som oprať moje milované froté obliečky, vďaka ktorým zbožňujem našu posteľ a spánok ešte o trošku viac. Za normálnych okolností sa sušia hrozne dlho, nie je šance usušiť ich v rámci jedného dňa, a tak ich musím vždy aspoň na pár dní nahradiť klasickými “letnými” obliečkami. Avšak tentokrát mi pomohol program “Pokrývky”, ktorý za necelé tri hodiny obliečky vysušil, nafufňal, vyvoňal a zabezpečil mi, že kým M. spala obednú dvojhodinovku, ja som hovela v posteli a nevyliezla z nej ani kvôli vianočnému pečivu a upratovaniu . Myslím, že každého normálneho človeka by tá mäkučká voňavá a teplá posteľ uspala. Len ja som nejako neschopná spať cez obed s dieťaťom, takže som si zobrala do rúk nového Dominika Dána (ktorého potom tradične venujem tatinovi na Vianoce) a prečítala polovicu knihy.

Na druhý deň ráno som spustila pranie vecí pre M., ktoré sa počas noci odmočovali spolu s odstraňovačom škvŕn. Moje dieťa je celkom neschopné rozumného stolovania, takže denne zašpiní tak tri sady oblečenia a mne aspoň jedny legíny a dve tričká. Jeden by si myslel, že na materskej nebude potrebovať toľko oblečenia, ako keď chodil do práce. Omyl, moji milí, u nás sa vďaka obdobiu “ja sama” perie prvá liga

Keďže jej oblečenie je spravidla bavlnené, zvolila som program “Bavlna”, a zároveň som pridala možnosť “Skříň”, aby bola bielizeň po vytiahnutí zo sušičky pripravená na použitie bez ďalšieho žehlenia. Program trvá 2:30 a po zhodnotení výsledku som si ho hneď uložila ako “Oblíbený”. Body boli ako nové, pekne vystreté, rovné, ani vo sne by mi nenapadlo, aby som ich ešte žehlila. To isté platí o nohaviciach, pančuškách, dokonca ponožkách, až som si pripadala ako totálny psychopat, ktorý deťom žehlí ešte aj ponožky Inak, mám jednu známu, ktorá žehlí aj silonky, čomu som odmietala uveriť, kým som to nevidela naživo, to len tak na okraj. Všetky kúsky boli krásne suché, ale nie presušené, akurát jeden plyšový overal bol trochu vlhký, ale ten má tak o 4 vrstvy viac, ako ostatné oblečenie. Dala som ho dosušiť na sušiak, keďže sa mi zdalo zbytočné kvôli jednej veci zapínať osobitný program, hoci sa sušička hrdí spotrebou ešte o 10% nižšou ako A+++. Na čo si treba dávať určite pozor je, aby ste do sušičky dávali veci poriadne povystierané. Teda napríklad aby rukávy neboli skrútené dovnútra bodyčka, aby neboli nejako poprevracané a podobne. Vtedy síce vytiahnete prádlo celkom suché, možno s nejakým vlhkejším kúskom, ale tá časť zostane pokrčená. Takže kým prenesiete veci z práčky do sušičky, radšej ho aspoň jedným očkom skontrolujte, aby ste sa vyhli zbytočným drobným nedostatkom.

Super je, že oblečenie v sušičke je vystavené takej teplote, ktorá ničí väčšinu alergénov, roztočov a podobných radostí. A hoci nie sme alergici, doteraz som žehlila aj spodné prádlo, keďže je v tesnom kontakte s kožou. Odteraz už to nie je potrebné, keďže som z procesu prania vyradila aviváž a bielizeň je vystavená dostatočnému teplu. Výhra pre všetky strany

Pred sušením:

Počas "wellnessu" v sušičke:

Po vysušení:

A pripravené do skrine (inak, tu som to s náplňou dosť prehnala, odhadom asi tak o tretinu, musím dávať o niečo menej bielizne dnu. Asi si párkrát pomôžem váhou. Program sa natiahol na niečo vyše troch hodín...):

Na naše veci spravidla používam program “Smíšené prádlo”, lebo také aj v skutočnosti je. Periem podľa farby - čierne, biele, farebné (plus osobitne košele, handry a podobne), nie podľa materiálu, takže sa v jednej várke nachádzajú rôzne veci. Program trvá hodinku a pol pri voľbe rovno do skrine a väčšina vecí je po dosušení tak akurát, keďže sušička si čas sušenia prispôsobuje vďaka senzorom, ktoré snímajú, nakoľko je bielizeň vysušená. Zvyšok, ktorý je stále vlhký (napríklad hrubšie svetre, ktoré sa skrátka sušia dlhšie), potom ešte nechám dosušiť na programe “Rychlý 30”, ktorý, ako napovedá názov, trvá polhodinku. Ak je väčšina vecí v danej várke skôr svetrového typu, rovno zvolím svoj obľúbený program, ktorý na tutovku všetky veci vysuší a nemusím robiť dodatočné úpravy.

Osobitne periem vždy utierky a zástery, keďže sú to jediné veci, ktoré periem na 90°C a nechcem ich celkovo miešať s ostatnou bielizňou. A keďže prichádzajú do styku s riadom (predovšetkým tým, ktorý nejde do umývačky), vždy som ich aj žehlila. Nešlo mi o to, aby boli hodné vystavenia, ale o zničenie všetkých mikroorganizmov. Preto som na ich vysušenie použila program “Pro alergiky” a po vysušení som všetko rovno poskladala a vložila do špajze. Ak už táto dvojkombinácia nezaručí hygienickú čistotu, tak už neviem čo. A nie, žehliť ich už naozaj neplánujem, netreba

Program “Sportovní oblečení” som využila hneď dvomi spôsobmi - na naozaj športové oblečenie - teda funkčné oblečenie, ktorého je u nás pomerne dosť. Za 50 minút bolo všetko príjemne suché a voňavé. Je pravda, že toto sú jedny z najjednoduchšie usušiteľných vecí, ktorých pranie som aj doteraz milovala a nikdy ich nežehlila. Ale, veru, po vytiahnutí zo sušičky je bielizeň o poznanie voňavejšia, keďže sa suší podstatne kratšie. Akurát “potítka” boli ešte trochu vlhké a musela som ich nechať dosušiť na sušiaku. 

Ideálne funguje aj na handry z mikrovlákna, ktorých je u nás riadna spotreba, keďže si neviem predstaviť, že by som jednu handru použila na wc aj zrkadlo. Plus M. rada “pomáha” pri domácich prácach, takže vždy minimálne jednu handru má k dispozícii aj ona a umáva ňou všetko od stien po podlahy. Takže raz za cca dva-tri týždne periem várku handier, ktoré miešam tak maximálne s montérkami, ktoré občas manžel využíva pri prácach na dome. Samotné handry a dokonca aj montérky, ktoré sú z úplne iného materiálu vysušil program úplne luxusne (akurát si pridal 20 dodatočných minút), a tak som ich mohla použiť okamžite a nie až na ďalší deň. Super bonusom je fakt, že mi ich moja malá pomocníčka nekradne zo sušiaka (to je vám strašná zábava inak), takže do skrine dávam rovnaký počet, aký som vložila do práčky  

Po prvých dňoch testovania som si povedala, že už som dostatočne odvážna na to, šupnúť dnu aj manželove košele. Priznám sa, tie najnovšie som pre istotu nechala vysušiť na sušiaku, ale bolo to prvý a poslednýkrát, naozaj to nie je potrebné. Košele periem osobitne raz za dva týždne, kedy sa ich nazbiera dosť na celú várku. Podľa návodu som zvolila program “Syntetika”, ktorý je určený pre košele, samozrejme s voľbou do skrine, teda bez nutnosti žehlenia. 

S výsledkom som bola spokojná. Tie košele, ktoré sú od výrobcu deklarované ako “bez nutnosti žehlenia - non iron”, som fakt rovno zavesila na vešiak a do skrine. Ostatné som zavesila na vešiak, ale večer ešte jemne prežehlila, keďže na nich bolo vidieť, že to nie je úplne stopercentné. Pravdou ale je, že som ich vyťahovala zo sušičky okamžite, ako mi melódia napovedala, že je hotovo, aby som dosiahla ideálny výsledok.

Približne rovnako sú na tom aj manželove nohavice. Vytiahnem ich zo sušičky a približne polovica môže ísť rovno do skrine. Ostatné stále treba aj žehliť, keďže neboli ideálne rovné.

Veľkou výhodou je voľba “Nemačkavý”, ktorá zabezpečí, že po dokončení sušenia sušička bielizeň v pravidelných intervaloch opäť prekrúti a povytriasa, a zároveň ju udržiava v teple. Vďaka tomu sa nepokrčí, ak náhodou zabudnete, že program skončil, alebo si musíte nečakane odskočiť. Takto si v nej môže bielizeň hovieť až dve hodiny. Myslím, že je to skvelá vychytávka pre úplne všetkých používateľov, takže ja túto voľbu používam pre istotu zakaždým. Ono sa stane, že cestou k sušičke sa niekde “zabudnem” a fakt si spomeniem až za polhodinku. A to by mohlo zle vplývať na konečný výsledok.

Veľmi som si obľúbila aj program “Teplý vzduch”. Večer z kúpeľne a toaliet pozbieram uteráky a nechám ich na 10 minút vykrútiť, kým vyvetrám horúci vzduch z kúpeľne po sprche a kúpaní. Táto dvojkombinácia zaručuje nie len výrazne nižšiu vlhkosť, ale aj to, že každý večer sa utierame do príjemne mäkkých a voňavých uterákov. Oceňujem to najmä preto, že v dome máme podlahové kúrenie, a teda nemôžem uteráky rozvešať po radiátoroch, ako sme to robili kedysi v byte. Takto mám za pár minút všetko pripravené na ďalší deň.

Inak neverila by som, koľko nečistôt môže byť v jednej várke prania. Odkedy mám sušičku a po každom sušení čistím filter, tak mi zostáva rozum stáť. Viem, že sú to aj vlákna z oblečenia, ktoré sa sušením (vraj) ničí, ale veľkú časť z toho tvoria práve prach, zvyšky pracieho prostriedku a iné nečistoty z oblečenia. Vždy je toho za celú hrsť a ja si iba hovorím, že je to skutočne neuveriteľné, ako dokáže posunúť jeden spotrebič vaše oblečenie na novú úroveň.

Toto bolo všetko, čo som stihla otestovať počas môjho oficálneho “testovania”, keďže viac bielizne už u nás proste nebolo a na Vianoce sme išli s čístým štítom - v tomto prípade prázdnymi košmi na bielizeň (uľahčujem si pranie tým, že mám 5 samostatných košov na bielizeň - farebné, tmavé, veci pre M., košele a pracovné oblečenie a posledný je na utierky, handry a športové oblečenie, ktoré triedim až tesne pred praním).

Nuž, a keďže, ako sa vo filmoch hovorí: “karma je zdarma”, v piatok večer sa nám pokazila práčka. Proste, niečo dostanete, takže sa to musí nejako vrátiť Inak, keď sa vám takýto “životne dôležitý” spotrebič pokazí tri dni pred Vianocami, je to naozaj pecka. Obchody napchaté, eshopy už nedoručujú a tá, ktorú sme si vybrali, bude dostupná až po 7.1. Milé moje, už týždeň beriem veci iba zo zásob, M. pri jedení vyzliekam do plienky a redukujem bielizeň tak veľmi, ako to len ide :D Ale toto testovanie malo hneď dve obrovské výhody - kým sa práčka pokazila, mala som naozaj všetko popraté a “požehlené”, takže nejaký čas vieme existovať a keďže som doteraz nenašla žiadnu výraznú vadu, ani chvíľku sme neuvažovali a rovno hľadali iba práčku v tejto značke. Práčku s našou sušičkou pekne spárujeme, postavíme na seba a budú si spolu tvoriť sympatický párik. Už sa teším na druhý januárový týždeň, kedy túúúžobne očakávam kuríéra (lebo dovtedy budem chodiť asi vo vreci).

Takže, poďme to zhrnúť, nech to máme pokope:

Čo som od sušičky očakávala a ako očakávania splnila?

• minimalizovanie sušenia na sušiaku

splnené, odkedy máme sušičku, sušiak vyťahujem možno raz za týždeň na dosušenie pár drobností, ak sú vo várke veci z príliš rôznorodých materiálov. Tomuto je už, veru, koniec

• minimalizovanie žehlenia

splnené do bodky. Už žehlím iba niekoľko starších manželových košieľ, ktoré nie sú deklarované ako “non-iron” a niektoré jeho nohavice do práce. Tričká, domáce oblečenie, bundy, spodnú bielizeň a vlastne nič ďalšie nežehlím, nie je to potrebné

• zníženie vlhkosti v dome

po dvoch týždňoch priemerná vlhkosť v dome klesla o 3%. Stále to nie je úplná výhra, ale je to posun vpred

• skrátenie doby sušenia

nie je o čom, zo 48 hodín sme išli na hodinu-tri (v závislosti od programu)

• mäkká, voňavá a na dotyk príjemná bielizeň

výsledok predčil očakávania. Skúsila som prať bez aviváže a výsledok je taký, že bielizeň je vďaka tomu, že sa nesuší dlhé hodiny, oveľa voňavejšia, ako kedykoľvek predtým.

Celé testovanie má pre mňa ešte jeden veľký “bonus” v podobe priblíženia sa k minimalizmu v oblečení a textíliách všeobecne. Vďaka tomu, že veci vyperiem aj vysuším v priebehu jedného dňa (či som s dieťaťom doma alebo budem chodiť do práce), veľa vecí už nepotrebujem dvojmo. Takže som pred Vianocami (aj v rámci “veľkého” upratovania) podrobila šatník veľkému triedeniu. Zostali v ňom, napríklad, iba 3 sady posteľnej bielizne - letná, zimná (froté) a jedna do hosťovskej izby, lebo viac ich netreba. Podobne som vytriedila polovicu prevažne starších uterákov a nechala pre každého člena rodiny len jednu osušku a uterák + pár kusov pre hostí a do toaliet na utretie rúk). Viac o tom v článku o mojom roku bez nákupov, ktorý už mám rozpísaný (lebo táto recenzia by už začala mať románovú dĺžku), takže ak vás táto téma zaujala, o pár dní prídťe späť na môj blog a dočítate sa viac

A prečo práve LG?

Poviem to na rovinu, toto bola prvá sušička, ktorú som mala tú česť testovať. Avšak už fakt, že sme objednali práčku rovnakej značky bez dlhého rešeršovania internetov hovorí o tom, že som s ňou maximálne spokojná.

Pre mňa hrala dôležitú úlohu spotreba, keďže je to ďalší “žrút energie” v domácnosti. Táto je naozaj úspornejšia ako úsporná (A+++ -10%) a netreba kvôli nej významne zvyšovať preddavkové platby.

Záruka až 10 rokov na duálny invertorový kompresor a záruka 10 rokov na invertorový motor - niet čo dodať.

Vďaka detekcii vlhkosti bielizne sa reguluje čas sušenia pre dosiahnutie optimálneho výsledku (bielizeň teda nevytiahnete mokrú, ani príliš presušenú - čo by spôsobilo jej zbytočné krčenie)

Možnosť prepojenia vášho smartphonu so sušičkou, vďaka čomu ju môžete ovládať aj na diaľku (zatiaľ som nevyužila, keďže počas rodičovskej dovolenky trávim podstatnú časť dňa doma). Táto aplikácia však okrem iného ponúka aj programy navyše a ďalšie funkcionality, takže po novom roku ju inštalujem a budem testovať

Eco Hybrid - hybridné sušenie - úspora energie, alebo času (závisí na vás)

Skrátka, kombinujú v sebe viacero faktorov, ktoré sú pre mňa dôležité. Úspornosť, jednoduchosť ovládania, dokonalý výsledok, krásny dizajn, dlhoročná záruka a kvalitné prevedenie. Niet čo dodať, ja im zostávam verná.

A nedostatky?

Počas môjho testovania som neprišla na žiadne významné nedostatky. Asi jediné, čo by som jej vytkla je, že aj keď aktivujete detskú poistku, tak táto sa nevzťahuje na tlačidlo napájania. Teda pokiaľ sa dieťa “omylom” k nemu dostane a vy si to nevšimnete, je schopné sušiaci cyklus ukončiť. A ak máte doma malého “čerta”, ktorý rád štuká všetko, čo sa dá (ako napríklad ja), toto vám môže spraviť celkom škrt cez rozpočet. Inak splnila všetko, čo som od nej očakávala, dokonca aj viac.

#test_lg2 #recenzia