Včerajšia noc bola z tých najhorších, aké sme mali.

M. od desiatej každú chvíľku plakala, lebo kombinácia ľahkého spánku zo zatekajúcich soplíkov a kašľa a pravidelných sálv ohňostrojov jej nerobili dobre. O jedenástej som to vzdala a išla si ľahnúť k nej. To, že je polnoc som zistila iba tak, že rachot vonku dosiahol úroveň práve vypuknutej vojny a M. sa kompletne zobudila a aj skrz zatvorené žalúzie hľadela von s dokorán otvorenými očami.

Kým opäť zaspala, boli asi tri hodiny ráno a moje nervy už boli napäté na prasknutie. Do rána sme viac nespali, ako spali a o ôsmej som sa so zalepenými očami tmolila spolu s ňou do kuchyne.

A prečo to sem píšem? Lebo život je o tom, čo si z neho vyberieme. Zatiaľ čo ona spí, ja googlim začiatočnícke lyže a plánujem nám super program, keď sa zotaví, aby som jej vynahradila týchto pár dní doma. S mužom sme si k obedu dali šampanské a zapálili povestnú prskavku (keďže inú pyrotechniku neuznávame), veď pár hodín hore dole. Zasvietili sme si stromček, zakuklili sa do deky, zapálili sviečky a sledujeme, ako vonku chumelí. Dnešný deň by mohol byť strašne nafigu, lebo veď choroba a nedostatok spánku a pokazený Silvester. Ale stačí malá zmena v myslení a zas je život fajn.

Prajem vám teda, aby ste na rok 2019 pozerali vždy z tej lepšej stránky, nech si pre vás pripraví čokoľvek. A možno zistíte, že ono je to vlastne strašne super ❤️