Moc bezpečne to teda nevyzerá 😅

Fuuha 🙂

Na slnku to muselo byť super🤔

Joj, to boli casy. My sme takto cestovali do Chorvatska vzdy. Brat na okne a ja pod nim a ked otec trosku zabrzdil, skotulal sa ku mne. 😁

To boli časy. Na ceste jedno auto za polhodinu. Pamätám, keď bratranec takto ležal v škode 105ke 😍 a 8 sme sa v nej viezli. Veru v dnešnej dobe plných ciest a vysokých rýchlostí by som sa bála ísť s nepriputanym dietsrkom.

Moj ujo mal trabant.A ked sme sli na vylet,bola bitka,kto sedi v kufri,vsetci sme chceli 😂😂😂

Aj nas takto vozili v ,,embecke,,

Tiež sme tak cestovali, škoda "tisícka", vzadu ja a sestra, mali sme tam vankúše aj perinu. Sestra ležala na jednej strane vzadu na sedačkach, ja hlavou pri druhých dverách. Pásy žiadne. Navigácia žiadna, mobily žiadne. Automapa vpredu, mama ako spolujazdec čítala otcovi kade ma ísť na Vsetín. Také spomienky milé.

@zuzana2910 my sme podobne cestovali na dovolenky do talianska, chorvatsku ci bulharska. Vankuse, deky, mapa . Ja so segrou sme lezali na sedackach a brat na zemi 🤣

My sme podobne cestovali ešte v r. 2022. Síce bábätko malo vajíčko, ale počet ľudí v aute presahoval normu o pár ľudí a jedného psa, ktorý bol veľkosťou za 2 deti. Ešteže to v Portugalsku nikoho nevzrušovalo 🤣

Aj my ked sme v 90tych rokoch sli niekde na sutaz, tak dozadu sa napchalo aj 6 deti 😁

No aké super pri slneni novorodenca so zltackou 😃

@zuzana2910 my ani dnes nepoužívame navigáciu 🙂 Iba Keď sme šli do Litvy a vo Vilnjiuse sme hľadali konkrétny dom. 🙂

My sme sa takto vozili v Škodovke. A vždy sme sa so sestrou a bratom hádali, kto bude na okne ležať 😀 boli sme nahnevaní, keď sme sa tam už nezmestili, lebo sme vyrástli 🤣 Chodili sme pravidelne na prazdniny do KE/ MI z BB. Späť sme vždy chodili večer, tak sme pospali. Sestra na okienku, brat na sedačkách a ja ako najstaršia som vždy vyfasovala na zemi za prednými sedadlami na taškách s vecami. Aspoň som mala mäkko 🤣
Doteraz však nezabudnem, keď sme sa presťahovali z mesta na dedinu 15km vzdialenú. Autosedačky vtedy ešte neboli dostupné tak veľmi a neboli povinné. Narodili sa sestry dvojičky a mama s nimi furt potrebovala do mesta, na vyšetrenia, nákupy a pod. Vanička z dvojičkovského kočíka sa nevmestila na sedačky. Tak mama, keď chodila sama s nimi autom, kým boli v perinke, mala za prednými sedadlami páperové paplóny tak, aby boli zarovno so zadnými sedadlami a sestry poobkladala vankúšmi. Jazdila veľmi opatrne. Keď už vedeli sedieť, tak staré kovové turistické nosiče pripevnila bezpečnostným pásom a ich tam vložila a zaistila popruhmi, ktoré v sedačke boli. Alebo rovnako použila športovú časť kočíka pre dvojičky namiesto autosedačiek. Keď už konečne vedeli obsedieť aj samé a boli dosť veľké, tak prišli povinné autosedačky. To už mali len podsedák 😁