Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
nikitavb
12. máj 2017
224 

Keď sa stane zázrak

Možno by ste čakali, že na mamickovskom fóre budem pod týmto nadpisom písať o tom, ako sa nám podarilo dieťatko po dlhom snažení, či ako sa moje dieťa vyliečilo z ťažkej choroby... Jednoducho niečo také ťažké mamickovsko-detickovske s pekným koncom. Samozrejme nechcem tým nijako znevazit tieto príbehy. Často práve čítam a plačem a teším sa, keď sa stane takýto zázrak... Preto sa o jeden chcem aj ja podeliť.

Volal sa Finn. Bol to náš hrubosrsty  jazvečík, ktorého sme si s manželom zadovazili, keď som bola v 3.mesiaci. Videli sme v okolí, ze tieto psíky majú úžasný vzťah k deťom a keďže sme s manželom obaja lesníci, naša voľba bola jasná. Finnka sme vychovali, vycvicili, ľúbili a keď sa narodila dcérka, bol jej ozajstným ochrancom, a neskôr aj prvým kamarátom. Su to presne 2 roky, čo Finnko zmizol. Celý týždeň nám niekto otváral bránu do dvora, a až keď sa Finn stratil, pochopili sme, čo sa asi deje. Hľadali sme, vyckavali, zdieľali. Ale bez úspechu. Viac krát nám volali ľudia, že našli jazvečíka, či to nie je náš, ale nebol.

Su to presne dva roky. Včera zazvonil mužovi telefón. Volala pani Kadlecova  z Trenčianskych Mitic. Vraj našli jazvečíka a podla čipu je to náš Finnko. 300km od domova, muž sadol do auta... a už je doma. Len ťažko sa rozpamatava, že tu bol jeho domov, jeho rodina. Ma asi milión kliešťov a blch a pôsobí veľmi rezignovane. Ale je to on, náš Finnko a my mu dáme opäť lásku a domov. Je to pre nás také neuveriteľne. Aj teraz keď to píšem sa mi tisnu slzy do očí. Nechcem ani pomyslieť na to, kde bol celé tie 2 roky. Ale jedno je isté, na našu malú Viktorku nikdy nezabudol :') 

PS: Som veľmi vďačná, že existujú ľudia ako pani Kadlecova, ktorí nenechajú bezradneho psíka sedieť pri ceste 

    panebože to je tak nadherne!..ani si neviem a nechcem predstaviť tu bezmocnosť ktoru ste preživali...prajem vam ešte vela vela spoločných a šťastných rokov! ♥♥♥

    12. máj 2017

    @petuska18 ďakujeme. Áno, bolo to veľmi smutné , dcérka mala len 1,5roka a sme jazdili po okolí na bicykli a ona so mnou vykrikovala finnko a cmukala. Teraz sa mi tie spomienky vynorili, ako som to písala..

    12. máj 2017

    Juj silný príbeh, krásny aj slza mi vyšla, prajem Vám nech máte už len pekne spomienky a finnko nech si užíva tak perfektný domov, plny lásky ako má u vás.

    12. máj 2017

    @ivusaiva12 ďakujeme, budeme sa snažiť aby bol opäť šťastný a my s nim 😘

    12. máj 2017

    @nikitavb Krásny príbeh. Dokonca mi pri jeho prečítaní vyhŕkli slzy do očí. Verím , že si psík spomenie, ako mu u vás bolo super a že si na vašu lásku a starostlivosť opäť rýchlo privykne. Želám vám ešte veľa rokov nádherného spolunažívania.

    13. máj 2017

    @bibka1308 dnes sú to 2 dni co je doma, absolvoval veterinára, manžel mu upravil srst, a už je teda o poznanie veselsi 🙂 mame dve detičky a tie sú z neho hotové, hlavne dcerka, ta by si ho najradšej vzala do postele 😀

    13. máj 2017