Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
    Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
    nikitavb
    12. máj 2017    Čítané 230x

    Keď sa stane zázrak

    Možno by ste čakali, že na mamickovskom fóre budem pod týmto nadpisom písať o tom, ako sa nám podarilo dieťatko po dlhom snažení, či ako sa moje dieťa vyliečilo z ťažkej choroby... Jednoducho niečo také ťažké mamickovsko-detickovske s pekným koncom. Samozrejme nechcem tým nijako znevazit tieto príbehy. Často práve čítam a plačem a teším sa, keď sa stane takýto zázrak... Preto sa o jeden chcem aj ja podeliť.

    Volal sa Finn. Bol to náš hrubosrsty  jazvečík, ktorého sme si s manželom zadovazili, keď som bola v 3.mesiaci. Videli sme v okolí, ze tieto psíky majú úžasný vzťah k deťom a keďže sme s manželom obaja lesníci, naša voľba bola jasná. Finnka sme vychovali, vycvicili, ľúbili a keď sa narodila dcérka, bol jej ozajstným ochrancom, a neskôr aj prvým kamarátom. Su to presne 2 roky, čo Finnko zmizol. Celý týždeň nám niekto otváral bránu do dvora, a až keď sa Finn stratil, pochopili sme, čo sa asi deje. Hľadali sme, vyckavali, zdieľali. Ale bez úspechu. Viac krát nám volali ľudia, že našli jazvečíka, či to nie je náš, ale nebol.

    Su to presne dva roky. Včera zazvonil mužovi telefón. Volala pani Kadlecova  z Trenčianskych Mitic. Vraj našli jazvečíka a podla čipu je to náš Finnko. 300km od domova, muž sadol do auta... a už je doma. Len ťažko sa rozpamatava, že tu bol jeho domov, jeho rodina. Ma asi milión kliešťov a blch a pôsobí veľmi rezignovane. Ale je to on, náš Finnko a my mu dáme opäť lásku a domov. Je to pre nás také neuveriteľne. Aj teraz keď to píšem sa mi tisnu slzy do očí. Nechcem ani pomyslieť na to, kde bol celé tie 2 roky. Ale jedno je isté, na našu malú Viktorku nikdy nezabudol :') 

    PS: Som veľmi vďačná, že existujú ľudia ako pani Kadlecova, ktorí nenechajú bezradneho psíka sedieť pri ceste 

    nikitavb
    Správa bola zmenená    9. máj 2017    

    Dnes sme boli s trojrocnou dcérkou Viktóriou na preventívke u zubárky. Čakáren tak 2x2m, v nej 6 ľudí, no čistá romantika. Bol tam mimo iných aj jeden mladík, ktorý sa medzičasom vybral na WC. Viktorka sa pýta tatinka: kam išiel? Tatinko vysvetluje: za tými dverami je záchod. Aha.
    Po chvíľke sa mladík vracia a Viky na neho spustí: si tam kakal? Mladík zaskočený otázkou duchaprítomne odpovedá, že nieee. A v tom Viky s vážnou tvárou vravi: si tam kakal, som to počula 😝😝😝

    Pre moju malú Elzu (na Mikulaša)