Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
nikuska111
8. aug 2017
490 

Môj príbeh....Mám anjelika v nebi

Bolo presne 6.marca keď som si na tehotenskom teste našla dve čiarky.Bola som neskutočne šťastná,3babatko sme s manželom veľmi chceli.Malo to byť ďalšie najkrajšie obdobie môjho života, lebo každé jedno tehotenstvo bolo pre mňa pekne aj napriek nevolnostiam. Veľmi sme sa tešili lebo sme sa plánovali presťahovať do nášho nového domčeka. V mojej myslí som si predstavovala aka budeme šťastná rodinka a budeme konečne sami len JA, MANŽEL,DCERKA,SYNCEK A NASE MALICKE BABATKO.Ked mi 28.juna na sone povedali, že to bude chlapček s radosťou som volala manzelovi,bol veľmi stastny.NIKTO by vtedy nepovedal, že presne o mesiac sa dozvieme tu najhoršiu spravu. A tak som začínala postupne kupovať výbavičku,keďže po synčekovi som mala väčšinou letné veci a po dcérke len ružové a keďže príchod noveho člena bol očakávaný na 8.novembera bolo treba teplejšie vecičky.Kocik bol prichystaný a dcérka sa velmi tešila ako bude bračeka kocikovat. 14.jul piatok večer vravím manzelovi,že nejako necítim drobčeka v brušku kopkat,a tak si vravím že možno len spinka. ráno som sa zobudila,ale stále som nič necitila, tak sme sa obliekli a išli na pohotovosť .Tam mi spravili CTG záznam a doktorka mi vraví:,,Veď aha teraz kopol to ste necítila?Vravím,že nie (aj keď dovtedy som vždy kopanceky aj keď také slabucke cítila).Takto mi to povedala ešte asi 8X.A tak som odchádzala s pocitom,že je všetko v poriadku.Preslo pár dní a ja volám doktorke,že pohyby stále necítim no tá mi povedala,že nemám stresovať že je možno len lenivejsi. Tak som sa snažila nejako na to nemyslieť,že možno si to len privolavam a drobček je v poriadku. Veď si o mne pomyslia že som nejaká narušená, že iba zbytočne stresujem. 28.jula som bola objednaná do poradne.Doktorka sa má pýta:Dominika stále necítite tie pohyby?? Vravím že nie.Vysetrila má zo spodu,všetko v poriadku,ale mám ísť na sono kvôli tým pohybom. Na sone som čakala skoro dve hodiny,bola som už nervozna.Zavolali má dnu,a vtedy sa to začalo.Doktor sa ma po 3minutach pozerania na monitor začal pýtať otázky typu:koľko máte detičiek,koľko majú rokov,či boli nejaké problémy v tehotenstve. Na všetko som mu odpovedala,tusiac už že niečo nieje v poriadku.Doktor na mňa pozrel a na tie slová NIKDY nezabudnem:MAM PRE VAS ZLU SPRAVU,POZERAM S KAZDEJ STRANY ALE NEVIDIM ZIADNY POHYB ZIADNU AKCIU SRDIECKA.JE MI TO LUTO VASE DIETATKO NEZIJE.V Tom okamihu sa mi zrútil celý svet,nič som nevnímala len plakala.Na chodbe ma čakal manžel s našimi dvoma detičkami.Nevedela som mu cez slzy ani poriadne povedat,čo sa stalo a prečo placem.On len nechápavo na mna pozeral a pýtal sa dookola čo ešte raz?? Nasledovala hospitalizácia,veľa vyšetrení,vyvolávanie pôrodu (podľa nich potratu,lebo že do 28.tt sa to považuje za potrat).Druhá najhoršia správa bola,že náš drobček je v brušku mŕtvy 2tyzdne.To bolo to moje ,,stresovanie,,podľa doktorov 😥😥.Boli to najťažšie dni v mojom živote,bez mojich najblizsich,s prázdnotou na duši a bolesťou na srdci. Pôrod mi vyvolavali od piatku ,ale nič sa poriadne nerozbiehalo,iba také slabucke kontrakcie ktoré aj tak po 6hodinach prešli.Modlila som sa ku Pánu Bohu, nech nemam aspon moc velke bolesti ked mi uz vzal moje babatko.V pondelok 31.jula som o 3rano pocítila malé prsteky na mojom pleci,o 4nastali kontrakcie a o pol 5 sa narodil náš chlapcek s mierami 33cm a váhou 880g(váha preto taká veľká lebo mal hrudnicek a aj bruško naplnené tekutinou).Chcela som ho aspoň vidieť pohladkať ho a rozlúčiť sa s ním ,ale pani doktorka mi ho ukázať nechcela,kvôli rozpadajucim sa lebecnym kostiam.A tak mi odišiel môj najmenší anjelik do neba,bez pusinky od maminky a s ním aj kúsok môjho srdiečka.Velmi nám tu budes chýbať anjelik. Ďakujem Pánu Bohu za to,že mám doma dve úžasné detičky a skvelého manžela,ktorý mi dodávajú veľa sily postaviť sa a ísť ďalej,veľa lásky a pochopenia v tomto najťažšom období.

LUBIME TA ANJELIK NAS A POSIELAME MILIONY PUSINIEK DO NEBICKA.MAMINKA,OCINKO,BARBORKA A PETKO. 💕💕

    ☹ mrzi ma co sa vam prihodilo.prajem skore zotavenie a vela sil

    8. aug 2017

    Uff..tazko sa to cita...slzu mam na krajicku.
    Je mi to luto ☹

    8. aug 2017
    8. aug 2017

    Velmi ma to mrzi ☹ aj som si poplakala drzte sa!

    8. aug 2017

    Je mi to veľmi ľúto, prajem veľa síl, zotavenia na duši a nech Vám Boh pošle do života nového človiečika

    8. aug 2017
    8. aug 2017

    tazko hladat slova, vela sil a podpory od najblizsich😢

    8. aug 2017

    ☹ uprimnu sustrast a vela sil celej rodine

    8. aug 2017

    Ach, veľmi smutné, mrzí ma to, v ktorom si bola týždni a povedali nejaký dôvod, prečo sa to stalo?

    8. aug 2017

    @zstachurova bola som v 26tt ... Čakáme na výsledky pitvy 😞

    8. aug 2017

    @nikuska111 veľa sily prajem 😢

    8. aug 2017

    To je strasne 😢

    8. aug 2017

    Tiež som prišla o dcérku v 26tt, viem pochopiť čo prežívaš. Je to veľmi ťažké. Prajem veľa síl.

    14. sep 2017

    @veronika197 ďakujem aj vám prajem veľa síl ... Čo sa stalo ak smiem vedieť

    14. sep 2017

    prave som docitala tvoj pribeh.. my sme si to zazili v 13tt.. ale kyret. oproti tvojmu je to nic.. Uprimnu sustrast mojko..nedokazem uz plakat nevladzem..nehnevaj sa.. je mi luto tvojho anjelika.ale aspon sa prisiel s tebou rozlucit..chudiatko malinke..ach.. aj pre Vas vsetkych to musela byt rana obrovska.. Bud silna moja. musis byt..

    1. feb 2018

    @tonjadabik2 pre kazdu jednu maminku je to bolestivé keď príde o svoje babenko či to je v 7tt,13tt,26tt... Len záleží veľmi na nás ako sa každá s tým vyrovna .... Je mi veľa krát smutno za ním,, veľakrat si na neho spomeniem že teraz by tu pri nás spinkal v postieľke ... A namiesto toho pozerá na nás z nebicka a ochraňuje nás 😞😞😞 ... ja som vždy bola toho názoru že keď prejde 12tt a prejdeme 3mesiac tehotenstva že sa nemôže nič stať až kým sa mi nestalo toto ... Iba vtedy si človek uvedomí že čo všetko sa môže udiať kým sa drobček nenarodí ... Je mi ľúto aj tvojho anjelika ,, ale veríme že nám pošlú za seba náhradu aby sme sa mohli tešiť 😊😊😊

    1. feb 2018

    @nikuska111 bolo to veľmi bolestivé.. manžel mi plakal pri brušku a pýtal sa stále dokola že Prečo??? Ja som tiež plakala keď som ho videla v Tom stave v akom ho Ho nikdy nevidela..v tom smútku a slzách..ja myslím. Na babetko často,mám v spálni jeho sviečku a dívam sa na ňu každý večer.manxel ju vždy zapáli..prídem si ľahnúť a vidí. Ako horí.. a už mám slzy v očiach.. je to ťažké.. veľmi.nechapala som to kým som to nezažila..už teraz viem ako to boli..mala som to 13tt v brušku 😢 a teraz je preč.. ostala iba spomienka..boli to stále rovnako. raz si. Si povedala dosť keď manžel povedal že už nejde p

    1. feb 2018

    Plakať..a vtedy som si povedala dosť.. nechali sme odísť babetko do nebicka v ten deň. Bolo to smutné..odvtedy iba smutime ale potichu 😢 teraz verím ,e nás.anjelik nechce aby sme smútili a poslal nám náhradu za seba.ja dúfam že už bude zdravé a.srdiecko bude biť a dúfam že ostane v brušku až do pôrodu.

    1. feb 2018

    @tonjadabik2 je to bolestivé obdobie ... Nám zostala tiež už len spomienka ... Spomienka na nášho anjelika len v podobe fotky z ultrazvuku ... Prajem vám to nech ste šťastný a nech sa tešíte na konci s krásneho malého bábätka

    1. feb 2018

    @nikuska111 hej už len spomienka.. na ultrazvuku som to malé videla len ja.. manžel to ani nevidel..ja hej.. aj ja vám prajem nech sa tešíte z malého babetka aby všetky mamičky boli šťastné.

    1. feb 2018