Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
    nsoci
    6. máj 2016    Čítané 241x

    Rozumy trojmatky

    Od prvých dvoch čiarok na tehotenskom teste uplynulo osem rokov. Okolo mňa sa tmolia (behajú, lezú, skáču a padajú) traja potomkovia. Mám po tridsiatke, hypotéku a manžela, čo ma automaticky radí medzi tzv. “zaslúžilé matky”. V očiach širokej verejnosti (rozumej: lekári, učiteľky, dôchodkyne v MHD) mám však vek a kukuč “mladunkej prvomamičky”, na čom by v zásade nebolo nič zlé, ak by tým hodnotili len môj výzor (namyslený smajlík) a nie aj moju schopnosť postarať sa o tri deti naraz (-:

    Nie, nemám patent na rozum. Robím chyby, hnevám sa na seba, padám na hubu a ľutujem sa. Ale tých osem rokov mamy-bytia ma priviedlo k zopár záverom, ktoré mi pomáhajú prežiť, brať veci s nadhľadom a ostať sama sebou.

    1. Plány sú na nič. Neplánuj otehotnenie, neplánuj pôrod, neplánuj radostnú rodinu a bezhraničnú materinskú lásku. Neplánuj prvý krok ani skrytý talent svojho dieťaťa. Jediný plán, ktorého sa má zmysel držať je veriť sebe, svojím pocitom a vlastnej intuícii. A zvyšok sa poddá.
    2. Na väčšine vecí nezáleží. Kočík, oblečenie, hračky – to všetko sú len naše ženské radosti. Deti nepotrebujú veľa a ak im to dovolíme, nájdu si svoju cestu. Budú spať v rozheganom kočíku po susedke, nosiť čokoľvek (a v neuveriteľných kombináciach) a zahrajú sa prakticky s čímkoľvek. Jediné, čo potrebujú, je pozornosť milujúceho človeka.
    3. Deti sa rodia hotové. Ak ich k niečomu neťahá srdce, nepomôžu nijaké kurzy ani prenatálne, ani baby-álne, ani celoživotné. Výchova je zjemňovanie hrán, nie prestavba duše. Aj u detí platí, že zmena musí prísť od nich, v čase, ktorý im doprajeme a v priestore, ktorý im vymedzíme našou dôverou v nich a hranicami, ktoré im dáme.
    4. Nedostatok je požehnaním. Nemusia mať všetko. Nemusíme ich pred všetkým chrániť. Nemusíme byť dokonalé. Aby sa dokázali tešiť z mála, aby získali dôveru v seba samého a aby sa naučili, že láska nie je odmenou za naplnenie očakávania druhých, potrebujú spoznať rôzne pocity. Aj hnev, frustráciu a chyby.
    5. Sme im príkladom. Nechcime po nich, aby robili to, čo nerobíme ani my. Buďme sami sebou, ukážme im ako sa tešiť zo života a na čom naozaj záleží.

    V podstate to je jednoduché: Mama a tato sa ľúbia, ľúbia aj Teba a doprajú Ti čas, aby si zistil, kým si, v bezpečí a v rámci hraníc, ktoré Ti určia.

    Už to len uviesť do praxe. (-:

    nsoci
    25. júl 2011    Čítané 0x

    Neekologické látkovanie

    Snáď ma moje drahé kolegyne látkarky neukameňujú a toto krátke zamyslenie splní svoj účel - tj. ukázať, že látkovanie naozaj je ekologickejšie, zdravšie a LACNEJŠIE než obalovať zadočky našich drobcov do bieleného papieru s gélovým vnútrom.

    Doma sa mi tmolia dvaja - donedávna obaja oplienkovaní - drobci vo veku do 2.5 roka. Staršieho látkujem od jeho troch mesiacov, fešanda si musela počkať na látku kým ju pustili z pôrodnice. Skúsenosť s prebalovaním, praním a sušením látkových plienok mám teda dostatočne bohatú na to, aby som mohla s kľudným svedomím skonštatovať, že látkovanie nie je nijaká veda. K tomuto poznaniu som sa však musela prebojovať a veru boli to krušné chvíle. No ale pekne po poriadku.

    Každá ašpirujúca látkarka začína podobne - s rastúcim bruškom a odhodlaním urobiť to najlepšie pre svoje dieťa sa prihlási na nejakú tú maminkovskú stránku a začne študovať. Po prvom týždni je jej nadšenie pochované pod záplavou informácii o tisíckach druhov plienok, ktoré prichádzajú pre jej poklad do úvahy a zmätok narastá. Každá maminka v látkujúcej téme má svoj vlastný zoznam tých najlepších a neprekonateľne najfamóznejších plienok. Štvorcové, viacvrstvové, rovné, tvarované, jednoveľkostné, viacveľkostné, AIO, SIO, pop-in, PULky, vlniačiky, flisiaky... no zbohom! Ak sa nešťastná tehuľka v rámci už bežiacej materskej predsalen prepracuje touto kopou nových poznatkov (či už sama alebo z pomoci nejakej tej názornej ukážky) a odhodlá sa na nákup, stojí pred ďalšou dilemou - ako tie stovky eur, ktoré práve chystá investovať do výbavičky prvého potomka, vysvetlí svojmu zákonitému? Ekologický argument je síce zaujímavý, ale žeby sa preň oplatilo obetoval financie a vlastné pohodlie? Drahý ušetríme! Manžel neveriacky krúti halvou, vyťahuje kalkulačku, letáky z okolitých obchodných domov s akciovými ponukami, do výpočtov pridáva položku vody, elektriny, prášku na pranie a položku čas... a ani argument, že to je investícia aj pre ďalšie spoločné ratolesti nema veľmi šancu oproti predstave ako sa z každej prechádzky vracia s páchnucim balíčkom použitých plienok. Nakoniec však kapituluje, veď čo by neurobil pre zdravie svojho dieťaťa a kľud v domácnosti.

    Drobec sa narodí, maminka ho s pýchou balí do najkrajšej plienočky a robí pri tom osvetu prizerajúcej sa rodine. No po prvom týždni nadšenie upadá. Práčka je plná pokakaných plienok, rodičia nevyspatí, plienok málo... Ak nová látkarka v túto chvíľu nekapituje a nepridá sa do druhého tábora, vrhne sa s odhodlaním do internetových diskusii a začne hladať tú správnu plienku, ktorá by udržala novorodenecké kakanice, rýchlo schla, ktorú by krpec nevyrástol o dva týždne a ktorá by nezruinovala rodinný rozpočet. A to ešte netuší čo ju čaká - každá nová (už určite posledná) várka plienok je po čase neaktuálna - krpec rastie, tučnie, viac ciká, menej kaká, štvornožkuje, rozopína si plienky a mamička stále nachádza riešenie na všetky tieto problémy v podobe nových zaručene najlepších plienok. A kedže správna plienka stojí minimálne 10 Euro, tie najdokonalejšie držiaky podobne a o všetko-v-jednom plenuchách ani nehovoriac, po roku látkovania už len máloktorá verí, že látkuje kvôli financiám. Ešteže je tu stále to ekologické a zdravotné hladisko... a koniec koncov, prečo by som mala šetriť na vlastnom dieťati a nedopriať mu to najlepšie, navyše, keď ma to tak baví?

    Možno som naozaj príliš racionálna. Ale takto to vidím ja.

    1. Chcem svojmu dieťaťu dopriať to najlepšie a som pre to ochotná obetovať svoje pohodlie a svoj čas. Porovnám nezávislé štúdie a vyjadrenia lekárov a uzatváram, že látkovky sú tou lepšou, zdravšou variantou plienkovania. Mám práčku, žehličku, dve zdravé ruky a presvedčenie, že výchova detí neznamená sedieť s ním na koberci celý deň, ale ukázať im aj, o čom je život, že mama pracuje, varí, perie, žehlí, no vždy tu je pre ne, keď to potrebujú.

    2. Chcem ušetriť. Som predsa na materskej, splácame hypotéku, auto a peniaze chcem míňať na dôležitejšie veci, než na tony papiera, ktorý hneď vyhodím. Porovnám ceny, možnosti a skúsenosti iných a rozhodujem sa pre cenovo najvýhodnejšie slovenské/české plienky v kombinácíi s podedenými štvorcovkami. Ak som šikovná začnem šiť, prípadne poverím ochotnú babičku uštrikovaním vlniačikov.

    3. Chcem byť ekologická. Objednávam preto plienky z prírodných materiálov, nebielené a podľa možnosti z regiónu, teda také, ktorých presun ku mne domov vyžadoval čo najmenší zásah do životného prostredia. Tu sa mi príjemne spája tento bod aj s predchádzajúcimi dvoma - takéto plienky sú zväčša najlacnejšie a keďže má drobec zadoček v prírodných materiáloch (nie na nejakej stay-dry flisovej vrstve v "akože látkovke" - snáď mi zaryté látkarky odpustia), minimalizujem zapareniny, absorbciu chemických látok a prípadné problémy s budúcou plodnosťou. Neobjednávam stále nové a nové plienky z druhého konca sveta.

    Takéto látkovanie je ekologické, prospešné pre dieťa a nezaťaží rodinný rozpočet. Áno, treba najmä chcieť a počítať s tým, že tak ako mnoho iných rozhodnutí vo výchove detí, aj toto je jedno z tých, kedy tý pohodlnejšia, rýchlejšia a jednoduchšia cesta nemusí byť tou najsprávnejšou.

    (-: Vaša Nšoči

    PS.: Aby ste vedeli, že sa neflákam... pri treťom drobčekovi je moja vysoko ekologická látková výbava zložená z podedených plienok a vložiek a z novej výbavy, ktorú som za veľmi lacnú cenu odkúpila od kamošky, ktorá nakúpila a nakoniec nelátkovala.