Dôvodov prečo siahne človek po drogách je veľa. Vyplývajú tak z jeho osobnosti, ako aj zo spoločenského prostredia, ktorého súčasťou je rodina, škola a rovesnícka skupina. Dôležitú úlohu zohráva spoločnosť v ktorej žijeme.[1]

            OSOBNOSTNÉ ALEBO INDIVIDUÁLNE FAKTORY: osobnosť, duševné poruchy a poruchy chovania, stretnutie s drogou v mladom veku, neschopnosť zvládať stresové situácie, malé sebavedomie, neschopnosť odolávať nepriaznivému vplyvu okolia, agresivita, zlé sebaovládanie, znížená inteligenčná úroveň.[2]

            RODINNÉ PROSTREDIE: nejasné pravidlá týkajúce sa chovania dieťaťa, nedostatok času venovaného výchove dieťaťa, nedostatočný dohľad, sústavná a prehnaná prísnosť, slabé citové väzby v rodine, manželské konflikty, tolerovanie a zneužívanie požívania alkoholu, tabaku a drog, osamelosť rodičov a ich ľahostajný až nepriateľský postoj voči spoločnosti, zlá sociálna a ekonomická situácia v rodine, sexuálne zneužívanie, neúplná rodina.[3]

            ŠKOLSKÉ PROSTREDIE: dostupnosť drog v škole a okolí, zlyhávanie v škole, šikanovanie, žiak označený ako problémový, záškoláctvo.[4]

            ROVESNÍCKE SKUPINY: neuznávanie autority, protispoločenské chovanie vrstovníkov, pozitívny postoj k drogovej problematike, silnejší vplyv rovesníckej skupiny ako rodičov, zosmiešňovanie a znižovanie sebavedomia niektorých členov skupiny samotnou skupinou[5]

            SPOLOČNOSŤ: zlá ekonomická situácia v spoločnosti, náhle sociálne a politické zmeny a nestabilita, nedostatok príležitostí uplatnenia sa v práci, nedostatok možností pre vhodné využitie voľného času, nedostatočná zdravotná a sociálna starostlivosť, spoločenské normy a zákony tolerujúce „legálne drogy“, nedostatočné sociálne zabezpečenie, rasová a iná diskriminácia. [6]

         OSOBNOSŤ

            Na otázku aký človek je ohrozený drogovou závislosťou je ťažké odpovedať. Teoretické štúdie sa v súčasnosti zhodujú v tom, že na to neexistuje jednoznačná odpoveď. Osobnosť je pojem , vypovedajúci o osobitom, jedinečnom usporiadaní duševných vlastností človeka, o jeho individuálnej svojráznosti.[7] Osobnosť je integrovaný súhrn vnútorných čŕt a zvláštností človeka, cez ktoré sa lámu všetky vonkajšie vplyvy.[8]

„Existujú určité vlastnosti, ktoré disponujú jedinca k experimentálnemu a následne k opakovanému užívaniu psychoaktívnych látok a sú znakmi zvýšeného rizika vzniku závislostí. K týmto znakom patria tendencia k impulzívnemu konaniu, nízka frustračná tolerancia a iritabilita, emočná nezrelosť a neistota, vôľová slabosť a nedostatočná sebadisciplína. Závislosťou od psychoaktívnych látok sú ohrození ľudia s nedisciplinovanými postojmi k životu, podceňujú riziká, preferujúci okamžité a ľahko dostupné pôžitky.“[9]

     Duševné poruchy a dispozícia k vzniku závislostí

            K nadmernému užívaniu a vzniku závislostí disponujú jedinca aj psychické poruchy. Známym rizikovým faktorom sú poruchy osobnosti (psychopatie podľa staršej terminológie).Najčastejšie sa uvádza vzťah medzi vznikom závislosti a antisociálnou a hraničnou poruchou osobnosti. „Hraničná porucha osobnosti, prejavujúca sa egocentrizmom, tendenciou k manipulatívnemu správaniu, pohotovosťou k impulzívnemu konaniu, zvýšenou citlivosťou k správaniu sa iných  a intenzívnejším reagovaním na stresové podnety spoločne s problémami pri socializácii disponuje jedinca k užívaniu návykových látok.“[10] Inou psychickou poruchou, ktorá je rizikovým faktorom ,je porucha aktivity s poruchou pozornosti ADHD.[11] Riziko sa dáva do súvislosti s častými stresujúcimi situáciami, ktorým sú jedinci vystavení.[12] Až 50% schizofrenikov je závislých od alkoholu alebo od ilegálnych drog a viac ako 70% je závislých na nikotínu.[13] Podľa epidemiologických štúdií sa abúzus nikotínu, alkoholu  alebo ilegálnych drog sa zisťuje u 32 - 54% ľudí s depresiou.[14] Z úzkostných porúch sa uvádza častý vzťah medzi post traumatickou stresovou poruchou. Ide o psychickú poruchu u ľudí, ktorí prekonali traumatizujúce životné udalosti.[15]

  Rodina

            Rodina je najdôležitejšia sociálna skupina, v ktorej jedinec žije, ktorá mu poskytuje potrebné zázemie, uspokojuje jeho potreby a sprostredkováva množstvo skúseností.[16] Rodina je nenahraditeľná. Tvorí základnú biologickú, sociologickú, pedagogickú a ekonomickú jednotku ľudskej spoločnosti.[17] Primárna funkcia spočíva v tom, „že už od narodenia ovplyvňuje vývoj jedinca, vytvára citové väzby, ktoré majú dlhodobý vplyv a zapisujú sa trvale do duševného života dieťaťa. Jedinec si so sebou do života prináša základné poňatie citov a modely správania ako svoje vlastné dispozície či sklony. Sprostredkujúca funkcia spočíva v tom, že v jej spoločenstve získava jedinec základnú stupnicu hodnôt, ktorých prostredníctvom sa pripravuje na spoločenský život.“[18]  Dysfunkcia rodiny sa môže prejaviť výchovným zanedbávaním, rodina môže dieťa učiť nežiaducim rolám, hodnotám a normám.[19]„Dysfunkčný rodinný systém môže produkovať individuálnu psychopatológiu, napr. užívanie návykových látok, asociálne správanie či neurotické obsesie. Psychopatológia jednotlivých členov rodiny spätne zložitým spôsobom pôsobí na fungovanie rodiny ako celku.“[20] Pubescencia ako prvá fáza dospievania je približne ohraničená 11. A 15. rokom života. Rodina je jedným zo sociálnych teritórií, v ktorom sa významným spôsobom prejaví pubertálna emancipácia, dospievajúci si vytvára svoju vlastnú identitu. „Táto emancipácia však nevedie k zrušeniu citových väzieb k rodičom, ale k ich premene. Infantilná závislosť musí byť nahradená zrelším a vyrovnanejším citovým vzťahom. Pocit istoty a bezpečia, ktorý väzba na rodinu poskytovala, sa transformuje do symbolickej rodiny a funguje účelne, i keď už iba vo vedomí jedinca.“[22] Adolescencia, ako druhá fáza dospievania, trvá s istou individuálnou variabilitou približne od 15 do 20 rokov. Dospievajúci sa odpútava od rodiny, od sveta nadradených dospelých. Mení sa jeho vzťah k autorite. „V tejto dobe sa deti definitívne odpútavajú z tých rodín, ktoré už skôr neposkytovali rodinné zázemie, o ktoré rodičia nemali záujem a starali sa o ne nanajvýš materiálne. Tieto deti už nemajú dôvod rodičov rešpektovať a ani škola nemá žiadny mocenský prostriedok, aby mohla ich správanie ovplyvniť. Môžu sa začať chovať úplne bez zábran. Často začína ísť o priestupky, ktoré majú charakter kriminálneho chovania.“[23], Dospievajúci v tomto období neguje predovšetkým hodnoty, normy a vzťahy, ktoré doteraz spravidla bez námietok prijímal. Je v rozpornej situácii, kedy sa cíti telesne dospelým, mentálne je na úrovni dospelého, aspoň pokiaľ sa týka úrovne abstraktného myslenia, ale sociálne je stále v závislej roli dieťaťa.“[24],,Pubescent si dokazuje svoju nezávislosť, často krát bez ohľadu na okolnosti, no na druhej strane nie je spôsobilý nezávisle existovať a často ide len o úsilie vymeniť rodinu za skupinu vrstovníkov, kde sa prejavuje neraz ako mimoriadne konformný a závislý.“[25]V dobe dospievania je vplyv kamarátov, vrstovníkov na dieťa obrovský. „Voľný čas definujeme „ako dobu, ktorou človek disponuje podľa vlastného rozhodnutia a voľby na uspokojenie svojich potrieb a záujmov, na sebarealizáciu po vykonaní pracovných, študijných a ďalších povinností vyplývajúcich zo sociálnej pozície.“[26]Právo dieťaťa na voľný čas je zakotvené aj vo významnom medzinárodnom dokumente Dohovor o právach dieťaťa.[27] V súčasnosti  sa oprávnene zdôrazňuje význam voľného času v prevencii drogových závislostí[28] Aktívne a zmysluplne  využitý voľný čas predchádza sociálne-patologickým javom, umožňuje aktívny oddych, regeneráciu fyzických a psychických síl, formuje osobnosť, hodnotovú orientáciu, podporuje rozvoj sociálnych kontaktov a vzťahov. Pomáha dokonca kompenzovať nedostatky sociálneho prostredia vo vývine detí a mládeže z neúplných, sociálne, citovo a mravne narušených rodín.[29]       

[1] Porov. MATULA,Š.:Drogy a prevencia závislosti v škole. In: Poruchy učenia a správania.Bratislava:Nakladateľstvo Dr.Josef Raabe s.r.o.,2003

[2] Porov. ONDREJKOVIČ,P.-POLIAKOVÁ,E.: Protidrogová výchova, s.73

[3] Porov. ONDREJKOVIČ,P.-POLIAKOVÁ,E.: Protidrogová výchova, s.174

[4] Porov. ONDREJKOVIČ,P.-POLIAKOVÁ,E.: Protidrogová výchova, s.197

[5] Porov. JANÍK,A.,-DUŠEK,K.: Drogy a společnost .Praha:Avicencum 1990,s.118

[6] Porov. JANÍK,A.,-DUŠEK,K.: Drogy a společnost .Praha,s.119

[7] Porov. ONDREJKOVIČ,P.-POLIAKOVÁ,E.: Protidrogová výchova, s. 73.

[8] Porov. BOROŠ.J.: Úvod do psychológie.Trenčín:Iris 2002, s. 278.

[9] KOLIBÁŠ,E.- NOVOTNÝ,V.: Alkohol drogy závislosti. Bratislava: UK 2007, s. 21.

[10] KOLIBÁŠ,E.- NOVOTNÝ,V.: Alkohol drogy závislosti, s. 25.

[11] ADHD-Attention Deficit Hyperactivity Disorder

[12] Porov. KOLIBÁŠ,E.-NOVOTNÝ,V.: Alkohol drogy závislosti, s. 26.

[13] Porov. KOLIBÁŠ,E.-NOVOTNÝ,V.: Alkohol drogy závislosti, s. 27.

[14] Porov. KOLIBÁŠ,E.-NOVOTNÝ,V.: Alkohol drogy závislosti, s. 28.

[15] Porov. KOLIBÁŠ,E.- NOVOTNÝ,V.: Alkohol drogy závislosti, s. 28.

[16] Porov. NAKONEČNÝ,M.: Základy psychológie osobnosti. Praha: Managment press 1993, s. 19.

[17] Porov. SKOBLÍK,J.: Prehled kresťanské etiky. Praha: Karolinum 1997, s. 166.

[18] JEDLIČKA, R.- KLÍMA, P.- KOŤA, J.- NĚMEC, J.- PILÁŘ, J.: Děti a mládež v obtížných životních situacích. Praha: Themis 2004, s. 38.

[19] Porov.,VAGNEROVÁ,M.: Psychopatologie pro pomáhajíci profese. Praha: Portál 2002, s.278.

[20] SOBOTKOVÁ,I.: Psychologie rodiny. Praha: Portál 2001, s. 33.

[21] MATOUŠEK,O.- KROFTOVÁ,A.: Mládež a delikvencie. Praha: Portál 2003, s. 37.

[22] VÁGNEROVÁ,M.: Vývojová psychologie. Praha: Portál 2000, s. 238.

[23] VÁGNEROVÁ,M.: Psychopatologie pro pomáhajíci profese, s. 279.

[24] VÁGNEROVÁ,M.- HADJ-MOUSSOVÁ, Z., ŠTECH, S.: Psychologie handicapu. Praha: Univerzita Karlova, Nakladatelství Karolinum 2001, s. 239.

[25] VÁGNEROVÁ, M.- HADJ-MOUSSOVÁ, Z.- ŠTECH, S.: Psychologie handicapu, s. 240.

[26] ONDREJKOVIČ,P.-,POLIAKOVÁ,E.: Protidrogová výchova. Bratislava,s.245.

[27] Porov. NR SR: č.104/1991Z.z., Dohovor o právach dieťaťa. In://www.culture.gov.sk/files/files/leg/1 1996.doc(22.02.2008﴿

[28] Porov. ONDREJKOVIČ,P.-,POLIAKOVÁ,E.: Protidrogová výchova, s. 248.

[29] Porov. ONDREJKOVIČ,P. -POLIAKOVÁ,E.: Protidrogová výchova, s. 253.

[30] ONDREJKOVIČ,P. –POLIAKOVÁ,E.: Protidrogová výchova,s.248

[31] Porov. ONDREJKOVIČ,P. –POLIAKOVÁ,E.: Protidrogová výchova,s.247

[32] Porov. ONDREJKOVIČ,P. –POLIAKOVÁ,E.: Protidrogová výchova,s.251

 „Alkoholizmus je definovaný ako nadmerné pitie nápojov obsahujúcich alkohol. Tento pojem neoznačuje bližšie špecifikovanú duševnú poruchu.“[1] Svetová zdravotnícka organizácia pokladá alkoholizmus za jeden z najzávažnejších problémov súčasného obyvateľstva. Nadmerné pitie alkoholu okrem toho, že poškodzuje zdravie, prispieva aj k vážnym antispoločenským prejavom, najmä k zvýšeniu agresivity a k trestnej činnosti.[2] Alkohol je v našej kultúre najčastejšie používanou drogou. Príležitosť ku konzumu je všadeprítomná. [3]Prechod od pitia z pôžitku k baživému – nutkavému konzumu je plynulá. Najzhubnejšie, najmasovejšie a najrozkladnejšie zasahuje alkoholizmus do manželských a rodinných vzťahov, ktoré narúša, ničí lásku, vzájomnú dôveru a rodinný súlad, vyvoláva manželské rozvraty a je hlavnou príčinou krízy rodinného života i vysokej rozvodovosti. K tomu pristupujú nevyčísliteľné škody, ktoré spôsobujú alkoholici narušovaním psychickej rovnováhy svojich detí tým, že pre ne utvárajú nevhodné výchovné prostredie. „Alkohol (etylalkohol C2 H5 OH – syntetický etanol, alkohol, spiritus, lieh / je od nepamäti známa požívatina s psychotropným účinkom, látka tlmiaca CNS, podobne ako anestetikum.“[4].Vývin od konzumenta k pijanovi je proces, v ktorom sa občasné pitie zmení na pravidelné, vytvára a upevňuje sa závislosť organizmu na alkohole. Na vznik alkoholovej závislosti u človeka majú vplyv genetické, psychologické, kultúrne, ekonomické, rodinné a profesionálne faktory.[5].„Rizikové faktory vedúce k nadmernému pitiu:

1.psychoreaktívne – jedinec siaha po alkohole v istých krízových stavoch, ktoré sa pre neho javia ako neriešiteľné.

2.sociogénne – ohrozený jedinec začne nadmerne používať alkohol v spoločnosti kamarátov v snahe zažiť zvláštny stav uvoľnenia, chvíľkového pocitu šťastia.

3.profesionálne – začiatok abúzu u ľudí, ktorí pracujú s alkoholom v zamestnaní a alkohol je pre nich mimoriadne ľahko dostupný.

4. symptomatický – pri tomto začiatku nadmerného užívania má hlavnú úlohu povahová respektíve rozumová chyba, duševná porucha.“[6]       

Etanol sa rýchle vstrebáva z tráviaceho ústrojenstva. Metabolizmus alkoholu závisí od obsahu žalúdka, priechodnosti pyloru a koncentrácie alkoholu. Alkohol sa metabolizuje v pečeni, veľmi malá časť sa vylučuje nezmenená dychom, močom. Koncentrácia alkoholu v mozgu sa po krátkom čase priblíži k hladine v krvi. Hladina v krvi závisí od množstva použitej látky, telesnej hmotnosti jedinca, na absorpcií a metabolizme organizmu.[7]Pri užití alkoholu môžu vzniknúť rôzne druhy opitosti.

1.jednoduchá opitosť-simplexná alkoholová ebrieta

2.komplikovaná opitosť- je abnormálnou reakciou na alkohol. Prejavuje sa silným vzrušením, afektmi po nepatrných podnetoch. Môže nastať následný výpad pamäte a spomienok na čas obdobia opilosti.[8]

            Štádiá závislostí: „predalkoholická fáza – alkohol sa už nepožíva kvôli pôžitku, ale kvôli jeho psychickým efektom (aby sa odbúravali psychické napätia, zlepšila nálada, rozviazal jazyk, aby sa zmiernil stres alebo aby sa vytratila neistota.“[9]

            „Prodromálna fáza – postihnutí si všímajú, že alkohol už potrebujú. Človek často myslí na alkohol, pije tajne a dostáva sa kvôli opilosti do hádok s partnerom, problémov v doprave, v zamestnaní. V kritickej fáze vývoja závislosti to už postihnutí nemajú v rukách, kedy, kde a koľko budú piť. Nastáva strata kontroly. Postihnutí sú už len krátkodobo abstinovať, snáď len niekoľko dní alebo týždňov. V niektorých prípadoch kvôli pitiu nastávajú masívne problémy, zamestnávateľ hrozí prepustením alebo partner rozvodom.“[10]

            „ Chronická fáza – vplyvom alkoholu nastal zjavný úpadok vo všetkých oblastiach života. Objavujú sa ranné pitia, poruchy pamäte, a objavujú sa ťažké telesné poškodenia. Medziľudské kontakty sú možné už len „v partii“, často človek stráca pracovné miesto.“[11] 

            Popísaný sled štádií zodpovedá typickej kariére tzv. gama – pijana. Existujú aj iné zriedkavejšie priebehy. Napr. existujú ľudia, ktorí rovnomerne deň po dni pijú mnoho alkoholu, aby dosahovali „svoju hladinku“ Nedochádza u nich k úplnej strate kontroly. Ide o tzv. delta – pijanov. Pri inom type alkoholizmu sa viac či menej dlhé obdobia abstinencie striedajú s epizódami masívneho pitia v trvaní dní až týždňov. Takýto „kvartálni pijani“ zodpovedajú typu epsilon.[12]

            Neexistuje žiadna jednotlivá všeobecná príčina závislosti na alkohole. Pri vzniku alkoholovej závislosti musíme brať do úvahy komplexné pôsobenie rôznych biologických, sociálnych a psychických faktorov, ktoré majú u jednotlivého človeka vždy rôznu váhu.[13]

 Tabakizmus

            Tabak je rastlina z rodu ľuľkovitých. Pestuje sa niekoľko druhov, ale predovšetkým tabak viržinský. Fajčí sa vo forme cigariet, cigár, vo fajkách alebo sa žuje. Tabakový dym obsahuje množstvo chemických látok, z ktorých najvýznamnejšie sú nikotín, decht a oxid uhoľnatý. Nikotín je stimulujúca látka, ktorá môže ale paradoxne vyvolávať aj relaxáciu.  Návykovosť je spojená s jeho schopnosťou uvoľňovať v mozgu dopamín, čo je látka vyvolávajúca príjemné pocity. Pri dlhodobom fajčení nikotín potláča schopnosť mozgu prežívať rozkoš, preto fajčiari časom potrebujú vyššie dávky nikotínu, aby dosiahli rovnakú úroveň uspokojenia.[14] Svetová zdravotnícka organizácia už pred rokmi upriamila pozornosť verejnosti na problematiku vedecky dokázanej škodlivosti tabaku.  A nie náhodou, veď fajčenie je nebezpečnou pliagou , ktorá ničí ľudské zdravie.  Na Slovensku zomiera na choroby súvisiace s fajčením ročne asi 20 tisíc osôb. Život fajčiarov sa skracuje o 8 až 10 rokov. Absolútna väčšina ľudí, ktorí zomreli na infarkt alebo rakovinu pľúc boli fajčiari. Sústavným a dlhodobým vplyvom sa stalo fajčenie rizikovým činiteľom pri vzniku chorôb, akými sú zúženie ciev, vysoký krvný tlak, kôrnatenie tepien, vredová choroba, katary dýchacieho a zažívacieho ústrojenstva, choroby obličiek a iné.[15]

Mgr.Lucia Kleinová

[1] Porov.SMOLÍK,P.: Duševní a behaviorálny poruchy, Maxdorf Jessenius, , s. 125.

[2]Porov., KAFKA,J.: Psychiatria.1.vydanie.Martin:Osveta 1998, s. 215.

[3] Porov. HOSCHL,C.: Psychiatrie pro praktické lékare, 1996, Jinočany, s. 150.

[4] KAFKA, J.: Psychiatria.1.vydanie, s. 217.

[5] KAFKA, J.: Psychiatria.1.vydanie, s. 218.

[6] KOLIBÁŠ,E.-NOVOTNÝ,V.: Alkoholizmus a drogové závislosti. Bratislava: UK 1996, s.120.

[7] Porov.,KUNDA,S.: Klinika alkoholizmu. Martin: Osveta 1988, s. 256.

[8] Porov.,KOLIBÁŠ,E.: Špeciálna psychiatria. Bratislava: UK 1996, s. 145.

[9] TRENCKMANN,U.- BANDELOW,B.: Psychiatria a psychoterapia.Trenčín:Vydavateľstvo F 2005, s. 39

[10] TRENCKMANN,U.- BANDELOW,B.: Psychiatria a psychoterapia, s.39.

[11] TRENCKMANN,U.- BANDELOW,B.: Psychiatria a psychoterapia, s.39.

[12] Porov.TRENCKMANN,U.-BANDELOW,B.: Psychiatria a psychoterapia, s.40

[13] Porov.TRENCKMANN,U.-BANDELOW,B.: Psychiatria a psychoterapia, s.41

[14] Porov.MEČÍŘ,J.:Zneužívaní alkoholu a nealkoholových drog u mládeže.Praha:Avicenum 1990,s.128

[15]Porov.http://www.burza.sk/fajcenie/who.html(20.02.2008﴿

Návykových látok charakteru drog je značný počet, čo podmieňuje aj nejednotnosť klasifikácie jednotlivých druhov či typov drogových závislostí. V súčasnosti sa obvykle rozlišuje osem hlavných typov drogových závislostí (s výnimkou alkoholizmu, tabakizmu a kofeinizmu).

            Drogová závislosť opiátového typu,

            Drogová závislosť kokaínového typu,

            Drogová závislosť kanabisového typu,

            Drogová závislosť amfetamínového typu,

            Drogová závislosť na liečivách s centrálne tlmivým účinkom,

            Drogová závislosť kathového typu,

            Drogová závislosť halucinogénového typu,

            Drogová závislosť solvenciového typu.[1]

Uvedené delenie vyhovuje potrebe a je v podstate zhodné s rozdelením drogových závislostí podľa WHO.,,Rozdelenie drogových závislostí na osem hlavných typov dobre odráža súčasný stav rozšírenia nealkoholovej toxikománie vo svete a je vhodné pre rýchlu orientácie v jednotlivých formách závislostí. Niektorí autori na rozdiel od WHO ( aj legislatíva Slovenskej republiky), používajú pre takéto látky, vyvolávajúce návyk a závislosť, pojem „psychotropné“. Oba pojmy – látky psychoaktívnej či látky psychotropné – sú v podstate identické a voľne zameniteľné.“[2]

Drogová závislosť opiátového typu

            Mak siaty predstavuje základný a prirodzený zdroj ópia a jeho derivátov. Medzi drogové varianty ópiátového typu závislostí patrí: surové ópium, morfín, heroín, syntetické opiáty a superheroín.[3]Na čiernom trhu sa konzumenti opiátov stretávajú s názvami ako: Morph, dust, ,,H,, , háčko, herák, kakao, smack, horse. Ópium je vo forme mierne lepkavého prášku, sivozelenej farby, ktoré sa predáva vo forme malých guličiek. Veľmi nápadný je pach po splesnivenom maku. Morfín je vo forme  solí, ako biely až žltkastý prášok, ktorý vytvára malé polygonálne kryštáliky. Heroín sa vyskytuje vo forme bieleho prášku v podobe solí, často s prímesou sušeného mlieka, jedlej sódy a podobne. Užívania heroínu v komunite je veľmi častým javom. Shooting gallery sú miesta ako opustené stavby, súkromné byty, či podzemné priestory, v ktorých sa pravidelne stretávajú ľudia závislí od heroínu.[4]Surové ópium sa fajčí v drevených, hlinených alebo sklenených vodných fajkách. Morfín vykazuje dobrú rozpustnosť vo vode, preto sa aplikuje injekčne, a to podkožne , vnútrosvalovo, resp. vnútrožilne. Heroín sa vpravuje do organizmu podkožne, vnútrosvalovo a vnútrožilne.

  Drogová závislosť kokaínového typu.

            Prírodným zdrojom kokaínu je rastlina kokaínovníka z pantropického rodu Erythroxylon. Kokaín je zneužívaný v niekoľkých variantoch: Listy kokaínovníka sa žuvajú, bez akejkoľvek úpravy. Free base – voľná báza predstavuje kokaín separovaný od kyslého radikálu. Už pri bežnom zahrievaní vedie k odparovaniu, čím sa umožní jeho inhalácia. Kokaín je možné rozpoznať od iných drogových skupín najmä skutočnosťou, že je to jemne zrnitý prášok, bez zápachu, ktorý po degustácii jazykom chladí, vyvolá znecitlivenie. [5]Hydrochlorid kokaínu je omnoho viac termostabilnejší, t.j. jeho teplota tavenia je vyššia ako u voľnej bázy kokaínu, preto je tento drogový variant zneužívaný predovšetkým na tzv. sniffing či dokonca vpichovanie do tela. Crack /angl. crack-praskanie/ je bikarbonátom formovaná báza kokaínu, čo umožňuje inhaláciu a zvyšuje účinnosť kokaínu. Okrem vyššie uvedených variant kokaínu sa táto droga veľmi často kombinuje do rôznych zmesí v snahe znižovania ceny. Príkladom zmesí kokaínu je speedball, kde je kokaín kombinovaný s heroínom či bazooka v kombinácii s marihuanou. Na ulici sa kokaín predáva pod rôznymi menami. Crack house ponúkajú coke, ,,C,, ,stardust, blow, white lady, snow, v slovenských obmenách: kolu, sneh, koks a iné. Hlavným a najčastejším spôsobom aplikácie drogy je sniffing, t. j. vdychovanie drogy v prášku cez nosové otvory. Zriedkavejšie je vdychovanie z chrbtovej plochy ruky, resp. dlane. Niektoré varianty kokaínu možno vpraviť do tela aj tzv. paranterálne, t.j. mimo črevný trakt, teda injekčne.[6]

Drogová závislosť kanabisového typu

            Základným prírodným zdrojom drog kanabisového radu je konope siate.[7]K drogovým variantom patrí hašiš, známy na ilegálnom trhu ako hash, haš, šit, ganja, kiff a marihuana ako tráva, joint, weed, doobie, grass, dope, dagga, maryša, tea. Hašiš je výťažok samičích kvetov, ktoré produkujú značné množstvo olejovitej živice s výrazne štipľavým zápachom. Marihuana sa pripravuje z vysušených listov a kvetov konope, niekedy po špeciálnej fermentačnej úprave. Hašiš sa v tuhom stave na trhu objavuje vo forme tvrdých lisovaných kociek svetlohnedej až tmavohnedej farby. Inokedy sa lisuje do tyčiniek. Marihuana sa drví do podoby tabaku v prípade klasického užívania fajčením, inokedy sa vyskytuje v podobe vysušených lístkov pre potreby vyluhovania v čajoch či alkohole. Klasickou formou aplikácie marihuany a hašišu je fajčenie.[8]V poslednej dobe je čoraz častejšou formou aplikácie marihuany jej rozpúšťanie v tukoch, alkohole, prípadne ako prísady k jedlám.

Drogová závislosť amfetamínového typu

            Uvedená skupina drog v sebe zahŕňa liečivá s generickým a obchodným názvom a taktiež ilegálne vyrábané látky s názvami pochádzajúcich z drogových komunít. Drvivá väčšina týchto látok  sa získava s využitím chemickej syntézy. Prírodné zdroje sú v úzadí. Amfetamínové preparáty možno na základe chemickej stavby rozdeliť orientačne na dve skupiny: deriváty fenylizopropylamínu, kde patrí amfetamín /Elaston, Psychoton, Benzedrin/ , metamfetamín /Pervitin/,metyldioxyamfetamín /MDA, MDMA, MDE, Extáza/. K heterocyklickým derivátom patrí fenmetrazin /Preludin, Anorex/, dexfenmetrazin /Dexfenmetrazin/ a metylfenidát /Centedrin, Ritalin/.[9] Na čiernom trhu sa predávajú pod názvami speed, Ecstasy, dex, perník, péčko, piko, Ferdo.Amfetamíny sú jemne kryštalické prášky bez zápachu , ktoré vykazujú dobrú rozpustnosť vo vode a alkohole. Často sú v drogovej komunite kombinované do rôznych mixtúr s inými liekmi, najčastejšie s analgetikami. Najčastejším spôsobom aplikácie je perorálny vstup do organizmu. Výnimočne  sa amfetamíny vpravujú priamo do krvného obehu.[10]

 Drogová závislosť na liečivách s centrálne tlmivým účinkom

            Špecifickou skupinou drog a drogových závislostí predstavujú oficiálne distribuované liečivá. Zneužívanie liečiv spĺňa všetky základné definície drogovej závislosti, aj keď prvotný podnet k užívaniu môže byť spojený s existujúcim zdravotným problémom, či akútnym stavom. ,,Zlatá éra“ početných kombinovaných závislostí od analgetík v kombinácií s alkoholom sa zdá byť prekonaná, avšak polypragmázia[11] predstavuje stále riziko nekontrolovanej spotreby, a teda aj možnosti ich zneužitia. Spomedzi liečiv s centrálne tlmivým účinkom nemožno opomenúť hypnotiká /Barbital, Dormicum, Phenobarbital, Rohypnol, Nitrazepam a iné/, analgetiká / meprobamat a benzodiazepíny – Diazepam, Oxazepam, Lexaurin a iné/, analgetiká /Acylcoffin, Acylpyrin, Alnagon, Spazmoveralgin a iné/Akútne ovplyvnenie týmito látkami sa prejavuje eufóriou s odbrzdením správaním a s afektívnou labilitou. Niekedy naopak nastupuje apatia. V kombinácii s alkoholom dochádza k podpore centrálneho útlmu. Typickým dôsledkom zneužívania liečiv z kategórie psychofarmák je výrazné denné zvyšovanie dávok /tolerancia/.Z hľadiska ilegálneho obchodu s drogami majú liečivá veľký význam, pretože predstavujú dôležité prekurzory pre výrobu ďalších syntetických drog najmä z kategórie opiátov a psychostimulancií.[12]

 Drogová závislosť kathového typu

            Užívanie kathu sa vyskytuje najmä v krajinách okolo Červeného mora a Adenského zálivu. Žuvanie kathu je pre ľudský organizmus relatívne málo škodlivé, no závislosť či rituál žuvania sú veľmi pevné, a tak obstarávanie si novej dávky kathu predstavuje pre milióny ľudí v uvedených oblastiach prvoradý problém ich každodenného života. Kath si nepodmanil Európu ani Ameriku, ale keďže ide o celkom unikátnu, štátom v podstate tolerovanú drogu, pre informovanosť je namieste zmieniť sa aj o tejto pre nás neaktuálnej forme drogovej závislosti. Akútna otrava drogou nikdy nie je smrteľná.[13]

Drogová závislosť halucinogénového typu

            Medzi zdroje halucinogénov patrí celý rad voľne rastúcich rastlín hlavne v subtropických geografických oblastiach sveta. Okrem toho patria k tejto skupine aj polosyntetické a syntetické látky. Sú schopné u duševne zdravých ľudí vyvolať zmeny vo sfére vnímania, halucinácie a iné závažné psychické alternácie, až pocity rozštiepenia osobnosti, podobné psychózam.[14]Kaktusy Lophophora Williamsi aj Trichocereus Pachanoi sú zdrojom mescalínu. Variant drobnej huby na tenkej nôžke vysokej okolo 3 cm druhu Psylocybe /lysohlávka/ rastie aj v strednej Európe. Medzi prírodné látky s miernym halucinogénnym účinkom možno zaradiť aj extrakty z rastlín čeľade ľuľkovitých. Hlavným a najrozšírenejším predstaviteľom je v našich zemepisných šírkach ľuľok zlomocný, durman , blen čierny. Účinnými látkami v týchto rastlinách je atropín, skopolamín, hyoscyamín a ďalšie. Hlavným zástupcom polosyntetických halucinogénov je dietylamid kyseliny lysergovej /LSD/.LSD je možné syntetizovať aj umelou cestou bez prírodného východiskového prekurzora. K variantom halucinogénnych drog teda napokon patrí : meskalín, psilocybín, LSD, fenylcyklidín a účinné alkaloidy z rastlín. Ilegálny predaj halucinogénov pozná názvy ako buttons, Mescal, acid, cubes. Mescalín sa vyskytuje vo forme malých svetlohnedých gombíkov. Čistený variant je vo forme kryštalického prášku. Psilocybín sa ilegálne predáva aj vo forme celých húb. LSD je jemne kryštalický prášok, ktorý je distribuovaný vo forme tzv. skladačiek.[15]

Drogová závislosť solvenciového typu

            Ide o drogy typu organických rozpúšťadiel. Bezproblémová dostupnosť je tým hlavným faktorom širokej rozmanitosti používaných látok z kategórie riedidiel, lepidiel, čističov pre domácnosť a podobne. Podľa chemickej štruktúry možno solvenciá deliť na alifatické a aromatické uhľovodíky /benzín, benzén, petrolej, toluén, xylén/ na ketóny /acetón, cyklohexanón a iné/ , na halogénové uhľovodíky /trichlóretylén, karbon tetrachlorid, chloroform, halotan, freóny/.[16] Slangový výraz pre zneužívanie solvencií je chronicky známy výraz fetovanie, klepanie. Hlavnou cestou aplikácie drogy je inhalovanie, teda vdychovanie výparov najčastejšie z namočenej tkaniny, vo výnimočných prípadoch priamo z fľaše riedidla či tuby lepidla. V stave akútnej intoxikácie sú popisované aj prípady vypitia riedidiel. Konzumenti tejto drogovej skupiny vyhľadávajú často opustené miesta, staré domy a chaty vzdialené od prípadných pozorovateľov.[17]

[1] Porov., NOVOMESKÝ, F.: Drogy-historia-medicína-právo, s. 21.

[2] NOVOMESKÝ,F.: Drogy-historia-medicína-právo, s. 22.

[3] Porov., NOVOMESKÝ,F.: Drogy-historia-medicína-práv,s.32

[4] Porov.http://www.infodrogy.sk/ActiveWeb/d/drogy­ opiatoveho typ/sk/drogy opiatoveho typu.html(19.02.2008﴿

[5] Porov., NOVOMESKÝ,F.: Drogy-historia-medicína-právo, s.59.

[6] Porov.http://www.infodrogy.sk/ActiveWeb/d/kokaintype historicky prehlad/sk/drogy kokainoveho typu.html(19.02.2008﴿

[7] Porov. NOVOMESKÝ,F.: Drogy-historia-medicína-právo, s.64.

[8] Porov.http://www.infodrogy.sk/ActiveWeb/d/drogy­ kanabisoveho t/sk/drogy kanabisoveho  typu.html(19.02.2008﴿

[9]Porov.http://www.infodrogy.sk/ActiveWeb/d/drogy­ anfetaminoveho/sk/drogy anfetaminoveho typu.html(19.02.2008﴿

[10] Porov. NOVOMESKÝ,F.: Drogy-historia-medicína-právo, s.73.

[11] Polypragmázia-zvýšené užívanie liekov v populácií

[12] Porov.http://www.infodrogy.sk/ActiveWeb/d/ostatne typy drog /sk/ ostatne typy drog.html(19.02.2008﴿

[13] Porov. NOVOMESKÝ,F.: Drogy-historia-medicína-právo, s.82.

[14] Porov. NOVOMESKÝ,F.: Drogy-historia-medicína-právo, s.84.

[15] Porov.http://www.infodrogy.sk/ActiveWeb/d/drogy­ halucinogenneho typu/sk/drogy halucinogenneho typu.html(19.02.2008﴿

[16] Porov. NOVOMESKÝ,F.: Drogy-historia-medicína-právo, s.85

[17] Porov.http://www.infodrogy.sk/ActiveWeb/d/drogy­ typu organicky/sk/drogy typu organickych rozpustadiel solvencia.html(19.02.2008﴿

 V tejto časti zhrniem pojmy, ktoré sa budú v článku vyskytovať. Tieto pojmy sú definované z rôznych zdrojov k rôznym definíciám, ktoré sú pre môj článok  výstižné.

Droga - „Je akákoľvek látka, upravená surovina nerastného, rastlinného, alebo živočíšneho pôvodu, ktorá je, po vstupe do živého organizmu, schopná zmeniť jednu alebo viac jeho funkcií. Podľa tejto definície možno za drogy považovať všetky prírodné, polosyntetické a syntetické látky, ktoré akýmkoľvek spôsobom vpravené do organizmu môžu za určitých okolností vyvolať chorobný stav – závislosť, psychickú alebo fyzickú tým, že účinkujú priamo alebo nepriamo na centrálny nervový systém.“[1]Tu Novomeský dodáva ,,niet ľudského orgánu, ktorý by droga postupne nepoškodila alebo dokonca nezničila. V rôznych publikáciách sa stretávame s rôznymi pojmami, ktoré majú význam slova droga – psychoaktívne a psychotropné látky.“ [2]

Toxikománia - „ stav opakujúcej sa náhlej /akútnej/ alebo sústavnej /chronickej/ otravy /intoxikácie/vyvolanej  opakovaným podaním drogy“[3],,Toxikománia je stav periodicky sa opakujúcej alebo chronickej intoxikácie jedinca, pričom je tento stav vyvolávaný opakovaným užitím drogy prírodnej alebo syntetickej a škodí jedincovi samému i celej spoločnosti“[4] Tento pojem sa považuje v odbornej literatúre za zastaraný, ale pre prax je dôležité poznať jeho vysvetlenie.

Úsus – ide v podstate o užívanie liečiv či iných látok charakteru drog v primeraných dávkach v súlade s potrebami užívateľa i spoločnosti.[5]

Misúsus – ide obyčajne o neprimerané prekračovanie terapeutických dávok liečiv, prípadne ich nevhodné laické kombinácie. [6]

Abúsus – ide predovšetkým o nadmerné používanie do tej miery, že u osôb mladistvých je ohrozené dospievanie i dozrievanie osobnosti, u osôb dospelých dochádza k nepriaznivému vývoju psychickej i fyzickej výkonnosti.[7]

,,Na tomto mieste je ešte potrebné sa zmieniť o fenoméne tzv. tolerancia drogy. Ide o prejavy navodenej „ znášanlivosti“ drogy pri jej pravidelnom a dlhodobom užívaní. Jav možno charakterizovať ako postupne sa znižujúci účinok stále rovnakého množstva drogy, v ojedinelých prípadoch ako keby podávaná látka prestala celkom účinkovať, následkom čoho dochádza k neustálemu zvyšovaniu konzumných dávok.“[8]

         Drogová závislosť

            Ako drogovú závislosť kvalifikujeme chorobný vzťah k drogám, ktorý je charakterizovaný nekontrolovateľnou túžbou vpravovať si drogy akýmkoľvek spôsobom do organizmu.[9]  Známa je pôvodná definícia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) akcentujúca predovšetkým túžbu po droge, ktorá pozostáva zo štyroch charakteristík :„neprekonateľná žiadostivosť alebo potreba (nutkavého charakteru ) pokračovať v konzumácii drogy a zadovážiť si ju akýkoľvek spôsobom.Tendencia k zvyšovaniu konzumovaných dávok psychická a všeobecne fyzická závislosť od účinkov, ktoré môže droga vyvolať zničujúci účinok na indivíduum a spoločnosť.“[10] Takto chápaná závislosť je už definovaná ako stav ktorý vzniká opakovanou konzumáciou drogy, pričom užívanie drogy môže byť periodické alebo kontinuálne. Samotné charakteristiky takto chápanej závislosti už nie sú univerzálne, ale závisia od druhu užívanej drogy. Drogová závislosť je v pravom slova zmysle stav totálneho zotročenia osobnosti drogou so všetkými následnými zdravotnými aj sociálnymi dôsledkami. Keď hovoríme o závislosti, v pravidle ide o biologický a súčasne sociálny jav. Poznáme závislosť psychickú a fyzickú.Fyzická závislosť – prerušenie konzumácie drogy je sprevádzané príznakmi presne opačnými ako sú tie, pre ktoré jednotlivec drogu užíval a vyhľadával.Psychická závislosť – býva označovaná ako neodolateľné nutkanie a potreba pokračovať v konzumovaní drogy aj napriek tomu, že konzument vie o rizikách dopadu na svoje zdravie.[11]  Psychická závislosť spravidla predchádza závislosti fyzickej. V ostatnom období sa stretávame s relatívne novým termínom craving. Tento termín používa dvojica autorov Nešpor – Csémy vo význame baženia. Pokladajú ho za znak závislosti a znamená túžbu pociťovať účinky psychoaktívnej látky.[12]

      Delenie podľa sociálnoprávneho postaveni

          Užívanie psychoaktívnych látok je definované v troch kategóriách podľa ich sociálnoprávneho postavenia. Po prvé, mnohé z látok sú užívané ako lieky. ,,Západný a ďalšie systémy medicíny dlho uznávali užitočnosť týchto látok ako liekov na úľavu bolesti, podporu spánku alebo bdenia a na úľavu pri poruchách nálad. V súčasnosti je užívanie väčšiny psychoaktívnych liekov obmedzené na lekárske predpisy prostredníctvom preskripčného systému.“[13] Druhou kategóriou užívania je ilegálne, alebo nedovolené užívanie. ,,Väčšina národov sa zaviazala troma medzinárodnými konvenciami  postaviť mimo zákon obchodovanie a nemedicínske užívanie opiátov, kanabisu, halucinogénov, kokaínu a mnohý iných stimulácií a mnohých hypnotík a sedatív. Napriek týmto zákazom je nedovolené užívanie psychoaktívnych látok v mnohých spoločnostiach pomerne rozšírené, obzvlášť medzi mladými dospelými, so zvyčajným zámerom zbaviť sa alebo vychutnať psychoaktívnej účinky látky.,, Skutočnosť, že je to ilegálne, môže tiež pridať atraktívne vzrušenie, a tým posilniť identifikáciu užívateľov inou subkultúrou.[14]            Treťou kategóriou je legálne, alebo dovolené užívanie, konzumovanie z akéhokoľvek dôvodu, ktorý si konzument vyberie. ,,Tieto účely môžu byť celkom rôznorodé a nie nevyhnutne spojené s psychoaktívnymi včasnosťami látky. V najširšej miere užívané psychoaktívnej látky sú kofeín a príbuzné stimulanciá, bežne používané vo forme kávy, čaju a mnohých nealkoholických nápojov, nikotín, v súčasnosti užívaný fajčením tabakových cigariet a alkoholické nápoje, ktoré sa nachádzajú v mnohých podobách vrátane piva, vína a destilátov.“[15]. Zatiaľ čo prchavé látky sú taktiež dostupné, prevažne ich užívajú kvôli psychoaktívnym účinkom osoby, ktoré sú vo veku, v ktorom je pre ne ťažko dostupný alkohol, tabak a iné psychoaktívne látky.Tzv. legálne drogy neznamenajú z hľadiska spoločnosti menší problém, prípadne menšie spoločenské nebezpečenstvo.[16]

    Definície užívania

Užívanie alkoholu, drog –samo podávanie psychoaktívnej látky.

Experimentálne užívanie - deti a mladí ľudia experimentujú s užívaním látok. Sú zvedaví a chcú zažiť nové pocity a vnemy. Po istom experimentovaní väčšina detí a mladých nemá tendenciu zastaviť užívanie látok. Termín niekedy označuje osoby s extrémne nepravidelným, alebo nepretrvajúcim užívaním.[17]

Rekreačné užívanie drog – obyčajne ilegálnych drog, so sociabilných a relaxových okolností, bez súvislosti so závislosťou.

Sociálne – rekreačné užívanie sa všeobecne vyskytuje v sociálnych prostrediach medzi priateľmi alebo známymi, ktorí si prajú podeliť sa s nimi o vnímané zážitky ako akceptovateľné a príjemné. Takéto užívanie je primárne motivované spoločenskými činiteľmi a nemá tendenciu eskalovať do viac individuálne orientovaných znakov užívania.[18]Na rozdiel od experimentálneho užívania, ktoré je obmedzené na niekoľko epizód, sociálne užívanie má tendenciu k opakovaniu v týždňových, alebo dvojtýždňových epizódach.

Pravidelné užívanie drogy – termín je dôležitý hlavne z epidemiologických a právnych dôvodov. Vo väčšine štúdií užívania drog, ako pravidelní užívatelia sú definovaní takí, čo berú drogy raz za týždeň, alebo častejšie.

Hazardné užívanie – charakteristika užívania psychoaktívnej látky, ktorá zvyšuje riziko škodlivých dôsledkov pre užívateľa. V kontraste k škodlivému užívaniu hazardné užívanie poukazuje na prejavy užívania, ktoré majú význam pre verejné zdravotníctvo, napriek absencii akejkoľvek momentálnej poruchy u jednotlivého užívateľa.

Problémové užívanie drog – je konceptom, ktorý sa v posledných rokoch najčastejšie používa v súvislosti so zberom údajov pre kľúčový indikátor Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť. V súčasnosti používaný termín problémového užívania drog zahŕňa všetky mnohoraké formy problémov spôsobené opiátmi, kokaínom, amfetamínmi bez ohľadu na spôsob administrácie.

Škodlivé užívanie  - spôsob užívania psychoaktívnej látky ktorý spôsobuje poškodenie zdravia. Poškodenie môže byť telesné alebo duševné. Často podobne ako závislosť interferuje s fungovaním jedinca v spoločnosti. Ale typ a rozsah tohto narušenia závisí od sociálneho, kultúrneho, alebo náboženského kontextu. Koncepcia škodlivého užívania je reštriktívnejšou kategóriou ako abúzus. Tiež sa vzťahuje na menší počet jedincov vo všeobecnej populácii. Podľa výskumov má blízko k závislosti.

Abúzus drog znamená užívanie akejkoľvek drogy spôsobom, ktorý sa odlišuje od schváleného lekárskeho alebo sociálneho vzorca v danej kultúre. Pretože táto definícia má široký sociálny význam, nie je prekvapujúce, že existujú rôzne názory na to, čo je abúzus, napríklad užívanie barbiturátov na navodenie spánku je sociálne prijateľné, ale užívanie tých istých drog na vyvolanie pocitu uvoľnenia v sociálnych situáciách sa pokladá za formu abúzu. Podobne je to s užívaním opiátov – ak slúžia na zmiernenie bolesti, je to prijateľné, ale ak slúžia na vyvolanie eufórie, ich užívanie sa pokladá za neprimerané.

Pojmy užívanie, pravidelné užívanie, rekreačné, hazardné a problémové užívanie drog, alkoholu, resp. psychoaktívnych látok nie sú diagnostické, syndromologické jednotky. Ide o termíny popisujúce správanie jedinca. Definované boli pre potreby epidemiológie, sociálnych vied, legislatívy a psychológie.[19]

Mgr.Lucia Kleinová

[1] http://www.infodrogy.sk/ActiveWeb/SlovnikPojmov/d/#D(19.02.2008﴿

[2] NOVOMESKÝ, F.: Drogy-história-medicína-právo. Martin: Advent Orion1996, s. 120.

[3] PODHRADSKÝ, J.-KOMÁRIK,E.: Drogová nezávislosť alebo ako sa nestať toxikomanom. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1990, s.31.

[4] NOVOMESKÝ, F.: Drogy-historia-medicína-právo, s.12.

[5]  NOVOMESKÝ, F.: Drogy-historia-medicína-právo, s.13.

[6] Porov., NOVOMESKÝ, F.: Drogy-historia-medicína-právo, s. 14.

[7] Porov., NOVOMESKÝ, F.: Drogy-história-medicína-právo, s. 14.

[8] Porov., NOVOMESKÝ, F.: Drogy-história-medicína-právo, s. 21.

[9] Porov., ONDREJKOVIČ, P.: Sociálna patológia. Bratislava : Veda 2001, s.165.

[10]SVETOVÁ ZDRAVOTNÍCKA ORGANIZÁCIA: Neuroveda o užívaní psychoaktívnych látok a závislosti.Bratislava:BB print s.r.o. 2004, s. 14.

[11] Porov. MARHOUNOVÁ,- J., NEŠPOR, K.: Alkoholici, feťáci, a gambleri. Praha: Empatie 1995, s. 56.

[12] Porov. NEŠPOR, K.,- CSÉMY, L.: Craving (bažení) a psychoterapie. In: Alkoholizmus a drogové závislosti, roč. 33, 1998, č.5, s.263.

[13] SVETOVÁ ZDRAVOTNÍCKA ORGANIZÁCIA :Neuroveda o užívaní psychoaktívnych látok a závislostí, s.1.

[14] SVETOVÁ ZDRAVOTNÍCKA ORGANIZÁCIA: Neuroveda o užívaní psychoaktívnych látok a závislostí, s.2.

[15] SVETOVÁ ZDRAVOTNÍCKA ORGANIZÁCIA: Neuroveda o užívaní psychoaktívnych látok a závislostí, s.2.

[16] Porov. ONDREJKOVIČ,P.-POLIAKOVÁ,E: Protidrogová výchova. Bratislava:Veda 1999,s.

[17] Porov. OKRUHLICA,Ľ.,: Terminológia a diagnostika pri užívaní psychoaktívnych látok bez duševnej poruchy. In: Protialkoholický obzor 41, 2006.,s. 275.

[18] Porov.OKRUHLICA,Ľ.,: Terminológia a diagnostika pri užívaní psychoaktívnych látok bez duševnej poruchy. In: Protialkoholický obzor 41, 2006.,s. 275.

[19] Porov. OKRUHLICA,Ľ.,: Terminológia a diagnostika pri užívaní psychoaktívnych látok bez duševnej poruchy. In: Protialkoholický obzor, s. 276.

Písala mi jedna maminka svoj životný príbeh .Uverejňujem ho s jej súhlasom.Urobila to pre Vás ,aby ste sa z neho poučili .Ona sa dokázala vzoprieť násiliu a neľutuje,dáva sa pomaly dokopy,žije pre svoje dieťa,ktoré miluje a čaká na krajší život ako mala.

Mala som krásne detstvo, krásny život. Školu za sebou a prechodený ako tak svet. Práve som pracovala na Slovensku v jednom krásnom hoteli. Mali sme prestávku a medzi dverami sa objavil muž, tmavé vlasy, tmavé oči, nie moc vysoký, ale pre mňa bol dokonalý. V tom momente som si povedala: "Ja ho chcem a ja ho dostanem!".
Tento muž sa stal mojim nadriadeným a trávili sme tak v jednej spoločnosti každý môj pracovný deň. Od prvého dňa sme spolu chodievali na obedy a preberali sme životy. Bol ženatý! To ma dosť odradilo, ale stále som s ním jednala rovnako. predsa sa treba tešiť, keď má človek zdravú a láskyplnú rodinu. Po nejakom čase sme šli celá smena na pivo a to sme potom robievali pravidelne. Až raz som sa opila a on to využil. Ani som nenamietala, on sa mi páčil, ja som bola slobodná, mne sa to nevhodné nezdalo. No začal byť nenásytný, nikdy som sa s takým človekom nestretla. Stále chcel viac a viac, obmedzoval ma, chcel byť so mnou.. pripadalo mi to tak, že mu je so mnou tak dobre, že chce byť len so mnou a nie so svojou rodinou. Jedného dňa som mu povedala, že sa má alebo vrátiť k rodine (bolo by to najlepšie, má ženu, dieťa), alebo prísť ku mne, ale že nemôže mať oboje naraz, nech sa rozhodne. V ten večer mi zvonil dole pri vchode aj s cestovnými taškami. Odvtedy sme spolu žili i pracovali.
V práci neustále sledoval kde som, s kým sa bavím, kam idem po práci, ak on musel ostať na porade. Po mesiaci ho vyhodili, lebo sa viac nedokázal sústrediť na prácu. Živila som ho ja. Jemu to nevadilo, pokiaľ som bola v práci, chodil na pivo, hrávať automaty.. veď čo má robiť, keď ja som v práci? Navrhla som mu, aby sme si šli spoločne hľadať prácu do zahraničia. On vedel perfektne po nemecky, ja som cestovanie milovala. Keďže nemal peniaze, všetko som z nekonečnej lásky k nemu zaplatila ja, nemala som s tým problém. Prácu si našiel ihneď, takže po prvom mesiaci začal on platiť nájom, ja ostatné. V deň jeho prvej výplaty sa tak veľmi opil, že keď sme šli domov z reštaurácie, videl ako sa bavím s chlapcami na ulici. Ja som s ním šla ruka v ruke, on si to alebo domyslel, či sa mu to snívalo, hneď ako precitol, začal ma mlátiť a kričať, že som fľandra.
Po bitke som sa osprchovala, vyplakala, zbalila a šla volať domov, že prídem, nech ma čakajú. Mama sa hneď pýtala, čo sa stalo. Povedala som jej, že sme sa opití navzájom pobili. Bola nešťastná. Keď som sa v telefónnej búdke otočila, stál tam môj partner. Plakal, že on to urobiť nechcel, nevie čo ho to napadlo. Uverila som mu. Objali sme sa a šli domov. Vybalili mi veci, urobil obed.
V tom čase som si našla prácu. Keď zistil, že môj šéf má dvoch synov, jeden v mojom veku, štíhly, modrooký fešák, druhý o rok mladší, začal ma do práce vozievať autom. Nedokázal to predýchať, vyvolával mi, chodieval za mnou.. ešte stále som myslela, že to preto, že mu chýbam a tak strašne ma ľúbi.
Na Silvestra som bola doma sama, keďže on musel ostať v práci. Domov prišiel opitý a samozrejme začali debaty o spoločníkovi, ktorý bol určite super, s ktorým som vítala Nový rok. Bolo to neznesiteľné.
Počas 3 mesiacov v zahraničí nebolo dňa, kedy by som neplakala od jeho urážok, nečakal bitku či zakazovania niečoho, čo som robila.
Ak som neuvarila, neupratala, nevyžehlila - bola som neschopná. Ak som šla von - šla som za iným sa flákať a podvádzať ho. Ak som sa namaľovala - určite kvôli niekomu inému. Asi o ďalšie 3 týždne som sa nesmela maľovať, lebo som krásna taká aká som. Nesmela som chodiť von, lebo ak som šla, bola som fľandra. Bála som sa na to niečo povedať, aby ma neudrel. Nič nebolo dobré, košele mal zle vyžehlené, prádlo zle vypraté, jedlo málo slané, málo štipľavé, byt zle uprataný, posteľ zle ustlanú. Všetko bolo zlé, ja som bola škaredá, tlstá, nevkusne oblečená a ak vkusne, tak to bol hneď oheň na streche.
Náš intímny život bol spočiatku úžasný. Nikdy predtým som nemala tak skvelého partnera a bola som nadšená. V zahraničí sa to začalo rútiť dolu vodou. Nie že by sa stal horším milencom, ale začal byť násilný, rozkazoval ako mám čo robiť, kedy to mám robiť a kde to mám robiť. Ak mal svoj deň, tak ma dokázal zobudiť kvôli tomu, aby som ho uspokojila, ale to takým štýlom, že začal kričať po mne, alebo mi ťahal hlavu, alebo ruku, len aby som robila, čo chce. Mohla som aj plakať, vôbec ho to nezaujímalo, pokiaľ nebol on spokojný. Potom ku mne prišiel a objímal ma, hovoril aká som skvelá, nádherná, úžasná. Mávala som zmiešané pocity, ale stále som mu verila, že ma miluje, veď  snáď by to nasilu nehovoril a nežil so mnou, keby ma nemiloval.
Keď mi po pol roku skončila sezóna, chcela som ísť domov. Pozrieť rodičov, psov, odviezť veci, darčeky. Partner nesúhlasil a vzal mi všetky peniaze, že chce ísť radšej na dovolenku. Tak som ostala, ale on chodil ďalej do práce a peniaze minul. Asi na alkohol s kamarátmi. Keď už toho bolo naozaj moc, tak som jednoducho povedala, že idem sním, alebo bez neho. On sa nahneval a povedal, že ma vezme domov, nech si zbalím všetko a už ma nikdy nechce vidieť. Doma ma vysadil, dal 1000€, nech niečo mám a odišiel. Bez slova.
Plakala som, ale mama ma podržala. Plakala som týždeň, napokon prišiel a povedal, ako ma miluje a ja som s ním šla nazad. Všetko som mu odpustila. Rodičia absolútne nechápali, čo sa deje, ale nechali ma, nech si to vyriešim sama. Nevideli do vzťahu a nechceli mi do toho kecať. Takto som s ním prešla 5 sezón v zahraničí. Bola som viac bitá než spokojná, šéfka ma poslala k lekárovi a na políciu. K lekárovi som šla, na políciu nie, nemala som to srdce. Bil ma vonku na ulici, skákal mi po hlave a kopal do rebier. Tiež len preto, lebo sa opil a ja som ho určite podviedla. 3-krát som ho opustila, 3-krát ma uprosíkal a ja som sa vrátila. "Keď si zlý, si zlý, ale keď si dobrý, si veľmi dobrý a ja ťa neskutočne milujem." Slová ktoré mi šli z úst, cez slzy, či s napuchnutými perami, alebo fialovým krkom po dusení. A on si bol vedomý toho, že ho milujem a zasa sa vrátim.
Prišiel však čas, keď už som mu povedala, že nám to vážne nejako neklape. Navrhla som, aby sme to nechali tak a šli každý svojou cestou. Súhlasil, no najprv chcel, aby som s ním ešte šla do UK za jeho sestrou a potom sa rozídeme. V Anglicku bolo fajn, hoci mal reči, že som sa dala dokopy s jeho švagrom. To som už ani nevnímala, veď každý jeho kolega so mnou spal, každý kamoš, dokonca aj jeho otec a bratranec. Proste každý chlap...
Ibaže po návrate z Anglicka som o pár týždňov zistila, že som tehotná. Bol so mnou na klinike, tiež bol zvedavý. Keď ma sestrička zavolala a oznámila mi to, podlomili sa mi kolená. Hrozne som sa rozplakala, podišla som k nemu, hral na telefone nejakú hru a povedala som mu to. Mykol plecami, že prečo tak revem, že sa mám ukľudniť a som ako hysterka.
Opäť sme sa presťahovali spolu do bytu. Práce sme mali vedľa seba, takže sledoval kedy idem z domu, chodieval za mnou do práce. Stupňovalo sa to, chcel mi vybaviť prácu v jeho hoteli, aby nám vychádzali smeny spolu. To našťastie nevyšlo. 6 mesiacov pred pôrodom som prišla o prácu. Bola som len doma, starala sa. On si chodil po nociach na pivo, biliard a podobné akcie. Volávala som mu, on že už ide, ale domov prišiel ráno o 5tej. Niekedy s prosíkom, že ma miluje, nech mu odpustím, alebo s nadávkami, že určite som sa i ja flákala. Ja som chcela len jediné, vedieť s kým je a kedy príde, aby som sa oňho nebála.
Sezóna ako-tak prešla, sťahovali sme sa do veľkého mesta. Ja v 6tom mesiaci som sa tešila z tej diery preč. Chalani dávali byt do poriadku, robili podlahu a čo bolo treba. Ja som balila veci a chystala, aby ich mohli odviezť. Presťahovali sme sa a partner musel nastúpiť do práce. Byt nebol kompletne dokončený a keďže ja neznášam výhovorky typu: "Veď zajtra to spravím.. ", pustila som sa do toho sama. Preniesla som gauč do inej izby a podobné veci, vymaľovala a bola som spokojná, on mi samozrejme vynadal.
V 7mom mesiaci ma hrozne zbil, nechal ma ležať na zemi a odchádzal s krikom: "Bodaj by si potratila, ty štetka špinavá..". Bolo mi hrozne, ale malinkého som tak milovala a asi aj on mňa, keď ma neopustil. Veľmi zlé obdobie sa tiahlo až do pôrodu. Hoci on so mnou chodil na každú kontrolu, každý ultrazvuk, tešil sa z toho, keď videl malého na monitore a keď lekár hovoril, že malý je v poriadku, ja som minimálne 4-krát denne plakávala. Nie len že útočil slovne, ale ani mi s ničím nepomáhal, z jeho neochoty som bola nešťastná. Všetko hádzal na zem, ráno na mňa kričal, nech mu do sprchy donesiem veci, aby sa mohol obliecť. Ešte v 9tom mesiaci som umývala okná a vešala závesy, takže som podľa neho mohla fungovať aj v intímnom živote ako keby som ani tehotná nebola. Keď som nespĺňala jeho požiadavky, bol schopný so mnou aj dva dni nerozprávať, alebo mi vytýkal, že som všetku energiu vyčerpala na inom mužovi a on ma už nevzrušuje.
Nadišiel deň pôrodu. Okamžite za mnou prišiel na kliniku, keď som mu zavolala, že budeme čakať ako sa to vyvinie. Ostal pri mne celý deň, a ráno znova. Nosil mi pozornosti, tešil sa na syna a ja som si myslela, že konečne sa prebral z toho zlého sna a budem poriadna normálna rodina. Bol pri pôrode, stískal nášho synčeka i mňa, slzy šťastia mu tiekli a aj ja som plakala. Na klinike som ostala týždeň, každý deň za nami prišiel aj 3-krát. Bol šťastný, náš syn ten najkrajší a ja tá najúžasnejšia žena na svete.
Po prepustení z pôrodnice k nám prišli moji rodičia. Keď videli náš život, po týždni radšej odišli. Ešte v prvý večer ma udrel keď prišiel večer z práce a vynadal, že všetko pre nich robím a pre neho nič. Strašne žiarlil a nadával mi, že sa tak obetujem pre rodičov. Musela som robiť všetko, takže som dostala zápal maternice. On mi ani len syna k autu nepomohol odniesť, ani garážovú bránu neotvoril.
Keď sme mali preložené všetky papiere a šli na úrad na zápis do rodného listu dieťaťa, on nepriznal otcovstvo. Bola to snáď najväčšia bolesť akú som pocítila. A tak som rýchlo pobehala úrady, predvolala si ma sociálka, čo sa deje s otcom dieťaťa, keďže nie je na rodnom liste a poprosila som lekára, nech ma vyšetrí, lebo musím opustiť krajinu. Bolo mi z toho chlapa zle. Môj syn nemal ani 5 týždňov, keď sme partnera opustili. A neľutujem to. Po odchode zničil všetky moje veci, vyvolával aká som zlá, zmija, štetka, fľandra, že spraví všetko pre to, aby mi malého zobrali a že to aj tak nie je jeho dieťa. Plakala som a plačem dodnes. Ale už je to o moc lepšie a zvládame to s malým dobre. Do dnešného dna sa na malého neopýtal a to má už 10,5 mesiaca. Nahlásil ma úradom, že sa o dieťa nestarám, poslal na mňa kontroly a neviem čo ma čaká ďalej, ale my sa nedáme. Čakajú nás DNA testy, súdy a úrady. No radšej toto, než kopance, urážanie, ponižovanie, nadávky, pľuvance, hádzania jedla do tváre a rozkazy ako čo mám kedy robiť v intímnom živote.

Som šťastná, mám zdravé dieťa, super rodičov a skvelých ľudí, čo pri nás stoja.

Násilie na ženách /časť prvá/.

...nezbil ma, len ma udrel, ale má ma rád...aj minule, ale bolo  slabšie...

...to ,že ma zbil, je moja chyba...stále ho provokujem...

...je hrubý, ale čo veď on je taký...stále bol...

Koľko ešte existuje výhovoriek tohto typu. Nie nemá to nič spoločné s láskou, stali ste sa obeťou násilia. Tento článok je len úvodom do problematiky násilia, ktorú si rozoberieme aj v ďalších častiach. Čo je násilie?

Násilie je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického, psychického a sexuálneho nátlaku. Domáce násilie nie je jednorázový čin, opakuje sa, dlhodobo pretrváva a jeho intenzita sa časom stupňuje.

Násilné správanie má mnoho podôb a preto môže byť niekedy ťažké zorientovať sa v tom, čo zažívate. Ak chcete zistiť, či sa k vám manžel/partner správa násilne skúste odpovedať na nasledujúce otázky.

1. Bráni vám manžel/partner v stretávaní sa so známymi, alebo rodinou ?
2. Zabraňuje vám manžel/ partner v pokračovaní alebo začatí štúdia, kurzu alebo v chodení do práce?
3. Kontroluje vás manžel/partner alebo vás neustále prenasleduje?
4. Obviňuje vás manžel/partner neprávom, že flirtujete, alebo máte vzťah s inými mužmi?
5. Kritizuje, podceňuje, ponižuje vás,  nadáva vám, uráža vás pred inými ľuďmi?
6. Bojíte sa niekedy svojho manžela/partnera?
7. Meníte niekedy svoje správanie kvôli tomu, že sa bojíte čo vám povie, alebo urobí?
8. Už vám niekedy manžel/partner úmyselne zničil vaše osobné veci, alebo osobné veci vašich detí?
9. Ublížil niekedy manžel/partner vám, alebo vašim deťom, alebo sa vám vyhrážal?
10. Stalo sa už, že vám manžel/partner nedal peniaze a vy ste kvôli tomu nemohli kúpiť potrebné veci pre seba a pre deti?
11. Nútil vás niekedy robiť veci, ktoré ste nechceli robiť?
12. Bránil vám niekedy manžel/partner užiť potrebné lieky, alebo vyhľadať lekársku pomoc, keď ste ju potrebovali?
13. Pokúšal sa niekedy kontrolovať to, čo robíte a ako sa správate tým, že vám povedal, že môžete byť vyhostená z krajiny, kvôli tomu, že ste prisťahovalkyňa /imigrantka?
14. Vyhrážal sa vám už niekedy manžel/partner tým, že vám zoberie deti, alebo že vám ich nedovolí vziať so sebou ak sa od neho pokúsite odísť?
15. Nútil vás manžel/partner  niekedy do sexu s ním alebo niekým iným? Nútil vás niekedy do sexuálnych praktík, ktoré boli pre vás nepríjemné?
16. Bránil vám už niekedy v odchode z domu?
17. Ospravedlňuje svoje násilné správanie, tým, že si vypil, alebo že bol pod vplyvom iných drog, že mal zlý deň v práci a podobne?
18. Núti vás partner užívať alkohol, drogy, alebo lieky proti vašej vôli?

Ak ste odpovedali na jednu, alebo viac otázok „áno“, znamená to, že pravdepodobne zažívate násilie.

Formy násilia páchaného na ženách:

Fyzické násilie zahŕňa formy brutálneho zaobchádzania od sácania, kopania, bitia, ťahania za vlasy. Často sa s telesným násilím spája ničenie majetku a ubližovanie domácim zvieratám.

Psychické a emocionálne násilie zahŕňa citové a slovné týranie a znamená ničenie sebaúcty ženy, narúšanie jej sebadôvery a psychického zdravia, vyvolávanie pocitov viny, neprestajnú kritiku, zosmiešňovanie na verejnosti, ignorovanie, spochybňovanie .

Sociálne násilie je také správanie ,ktorého cieľom je ženu izolovať: muž bráni žene v styku s rodinou alebo priateľkami, zamyká ju v byte, zablokuje telefón a pod .Zvlášť zničujúce je izolovanie ženy od detí a narúšanie ich vzťahu k nej.

Ekonomické násilie je také správanie ,ktoré znamená zneužívanie moci pri disponovaní finančnými  prostriedkami, muž napríklad dáva na živobytie malé alebo žiadne finančné prostriedky, ale pritom kontroluje príjem ženy. Bráni jej používať napr. auto, mať vlastný iný príjem.

Sexuálne násilie zahŕňa všetky sexuálne aktivity ,ktoré sú žene nepríjemné a s ktorými žena nesúhlasí.

Ak Vás tento článok oslovil a máte pochybnosti preštudujte si prosím nasledujúce odporúčania na uvedených stránkach, kde nájdete konkrétne odpovede na Vaše otázky.

Odporúčania: http://www.alianciazien.sk/index.php?page=51

                         http://www.zastavmenasilie.sk/

Mgr.Lucia Kleinová

Toto sú Vaše práva ,ktoré boli zhrnuté do Charty práv pacienta.

CHARTA  PRÁV  PACIENTA

Článok 1 - Ľudské práva a slobody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

1. Každý má právo, aby sa jeho základné ľudské práva a slobody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti rešpektovali.
2. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa zakazuje akákoľvek diskriminácia    z dôvodu rasy, farby pleti, pohlavia, náboženstva, politického alebo iného     zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Článok 2 - Všeobecné práva pacientov

Každý, kto je telesne alebo duševne chorý alebo postihnutý, alebo kto je ohrozený takýmto stavom, sa považuje za pacienta a ma právo na preventívnu starostlivosť, diagnostiku a liečbu v záujme obnovy zdravia, alebo zmiernenia následkov takéhoto stavu, alebo zabránenia ďalšieho zhoršovania stavu.

1. Pacient má právo na takú ochranu zdravia, vrátane prevencie, akú zaručujú právne predpisy upravujúce zdravotnú starostlivosť.
2. Pacient má právo usilovať sa dosiahnuť najvyššiu možnú úroveň zdravia.
3. Pacient má právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti na základe svojho     zdravotného stavu a podľa stupňa zdravotného postihnutia. Štát utvára podmienky na to, aby sa zdravotná starostlivosť poskytovala na odbornej úrovni, plynule, sústavne a aby bola dostupná.
4. Pacient má právo na rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti.
5. Pacient má právo na výber a zmenu lekára a zdravotníckeho zariadenia s výnimkou obmedzení, ktoré ustanovuje osobitný zákon.
6. Pacient má v prípade vážneho ohrozenia života alebo zdravia právo na lekárske ošetrenie v ktoromkoľvek čase v najbližšom zdravotníckom zariadení.
7. Pacient má právo na to, aby ho lekár poskytujúci ambulantnú zdravotnú starostlivosť v prípade potreby odoslal na vyšetrenie k lekárovi poskytujúcemu sekundárnu a následnú zdravotnú starostlivosť.
8. Pacient má právo zúčastňovať sa procesu zdravotnej starostlivosti,      spolurozhodovať o jej poskytovaní a liečení.
9. Pacient má právo na zdravotnú starostlivosť, ktorá sa vyznačuje vysokou     profesionálnu úrovňou, využívaním modernej techniky, ale aj dôstojným, etickým a humánnym prístupom. 

Článok 3 - Právo na informácie 

Informácie o poskytovaných zdravotníckych službách a dostupnej liečbe sú verejné,  aby ich mohol využívať každý na základe princípov uvedených v čl. 1 a v čl. 2.

1. Pacient má právo byť jemu zrozumiteľným spôsobom informovaný o svojom zdravotnom stave, vrátane povahy ochorenia a potrebných zdravotných výkonoch, na požiadanie aj písomnou formou. V prípade maloletých pacientov alebo pacientov pozbavených spôsobilosti na právne úkony, prípadne s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony je potrebné zvoliť vhodnú formu informácie a informovať zákonného zástupcu.
2. Pacient má právo byť informovaný o nákladoch poskytnutých zdravotníckych      služieb a o cene liekov a zdravotníckych pomôcok, ktoré uhrádza. Zdravotnícke zariadenie je povinné umiestniť na viditeľnom mieste cenník vybraných výkonov zdravotnej starostlivosti, ktoré uhrádza pacient.
3. Pacient má právo nebyť informovaný v prípade, že o to požiada. Vyhlásenie pacienta, že si neželá byť informovaný, je potrebné urobiť v písomnej alebo v inak preukázateľnej forme. Ak pacient odmietne úplné poučenie, lekár je povinný poskytnúť mu vhodné poučenie. Spôsob poučenia pacienta treba zaznamenať do zdravotnej dokumentácie. Ak pacient oznámil, že nechce byť informovaný, informácie sa mu neposkytnú za predpokladu, že neposkytnutie informácie nebude na úkor samotného pacienta alebo iných osôb.
4. Pacient alebo jeho zákonný zástupca má právo nahliadať do zdravotnej dokumentácie a robiť si z nej na mieste výpisky.
5. Pri prepustení zo zdravotníckeho zariadenia má pacient právo vyžiadať si       písomnú správu o diagnóze, o priebehu ochorenia a liečbe svojho ochorenia.
6. V prípade úmrtia pacienta má právo nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie manžel, manželka, plnoleté osoby, ktoré s ním žili v čase úmrtia v spoločnej domácnosti a plnoleté deti; ak deti nie sú, rodičia.

Článok 4 - Súhlas pacienta

1. Informovaný súhlas pacienta je podmienkou každého vyšetrovacieho a liečebného výkonu.
2. Pacient má právo odmietnuť alebo prerušiť zdravotný výkon s výnimkou prípadov  ustanovených platnými právnymi predpismi.
3. Ak sa súhlas pacienta nedá získať a zdravotný výkon je nevyhnutný a       neodkladný, možno tento výkon urobiť aj bez súhlasu.
4. Odobrať orgány z tela živého darcu za účelom ich prenosu do tela inej osoby       v záujme liečenia možno len vtedy, ak je darca plne spôsobilý na právne úkony a ak s takýmto odberom vyjadril svoj súhlas písomnou formou. Svoj súhlas môže darca pred odberom kedykoľvek odvolať.
5. Odobrať orgány z tiel mŕtvych na účely transplantácie alebo vedecko-výskumné ciele možno iba vtedy, ak osoba počas svojho života neurobila písomné alebo inak preukázateľné vyhlásenie, že s týmto zásahom do svojej telesnej integrity  nesúhlasí.
6. Informovaný súhlas v písomnej forme je podmienkou zaradenia pacienta do vedecko-výskumných štúdií a zaradenia do vyučovania klinických predmetov. Tento súhlas môže pacient kedykoľvek odvolať

 Článok 5 - Súhlas v prípade pacienta, ktorý nie je spôsobilý o sebe rozhodovať 

1. Za  maloletého   pacienta  alebo  pacienta   s obmedzenou spôsobilosťou   na         právne úkony alebo pacienta pozbaveného spôsobilosti na právne úkony udeľuje súhlas jeho zákonný zástupca alebo  opatrovník alebo  osoba, ktorá má maloletého v pestúnskej starostlivosti.
2. Ak súhlas pacienta s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo súhlas zákonného zástupcu pacienta pozbaveného spôsobilosti na právne úkony nemožno dosiahnuť, je potrebný na výkon súhlas odborného konzília. Tento výkon možno urobiť aj bez tohto súhlasu, keď je bezprostredne ohrozený život pacienta.

 Článok 6 - Dôvernosť

1. Všetky informácie o zdravotnom stave pacienta, diagnózach, liečbe a prognóze a aj všetky ostatné informácie osobného charakteru sú dôverné počas života pacienta aj po jeho smrti. Právo na dôvernosť údajov a na ich ochranu sa týka tak doby ich spracovania, ako aj výmeny údajov, zahŕňajúc právo ochrany údajov a informácií aj v počítačovej forme.
2. Údaje zo zdravotnej dokumentácie možno poskytnúť na základe písomného     odôvodneného vyžiadania prokurátorovi, vyšetrovateľovi, policajnému orgánu     alebo súdu formou výpisov.
3. Zdravotnícke zariadenie uchováva kompletnú zdravotnú dokumentáciu o     pacientovi po dobu 50 rokov po úmrtí pacienta.
4. Informácie o pacientovi a prístup k jeho zdravotnej dokumentácii sa môžu    poskytnúť pre štatistické a vedecké účely v súlade s platnými právnymi predpismi.

Článok 7 - Liečba a starostlivosť

Každý má právo na takú zdravotnú starostlivosť, akú vyžaduje jeho zdravotný stav, vrátane preventívnej zdravotnej starostlivosti a aktivít na podporu zdravia. Zdravotnícke služby musia byť dostupné a poskytovať sa na princípe rovnosti, bez diskriminácie a podľa finančných, ľudských a materiálnych zdrojov v spoločnosti.

Pacient má právo vedieť základné údaje (meno a priezvisko) o pracovníkoch v zdravotníctve, ktorí sa o neho starajú a liečia ho.

Po prijatí do zdravotníckeho zariadenia sa vyšetrenie, liečba a prípadný pobyt   pacienta v zdravotníckom zariadení uskutočňujú v súlade so zásadami práva na ľudskú dôstojnosť a na zachovanie intimity pacienta. Zdravotné výkony sa zo strany zdravotníckych  pracovníkov poskytujú v súlade so zásadami etického a dôstojného prístupu.

Pacient má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti s ohľadom na jeho  zdravotný stav

a)     v dohodnutom alebo v  primeranom čase,

b)     podľa dohodnutých a odsúhlasených podmienok,

c)     v čo najkratšom čase, ak ide o akútny alebo život ohrozujúci stav.

1. Po dohode so zdravotníckym zariadením má žena právo, aby s ňou pri pôrode bola dospelá osoba, ktorú si vyberie.
2. Pacient má právo na primerané pokračovanie liečby, vrátane spolupráce medzi rôznymi zdravotníckymi zariadeniami.
3. Pacient má právo využívať podporu svojej rodiny a priateľov počas poskytovania zdravotnej starostlivosti pri dodržiavaní podmienok ustanovených zdravotníckym zariadením.

Ak pominú dôvody na ďalší pobyt pacienta v zdravotníckom zariadení, pacient musí byť informovaný o dôvodoch svojho prepustenia alebo presunu do iného zdravotníckeho zariadenia a o ďalšom liečebnom postupe spôsobom, ktorý je v súlade s platnými právnymi predpismi.

Ak je do ústavnej starostlivosti prijaté dieťa mladšie ako šesť rokov, možno s ním prijať na základe odporúčania ošetrujúceho lekára aj sprievodcu. Pri prijatí dieťaťa staršieho ako šesť rokov a dieťaťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, možno po posúdení jeho psychického a fyzického stavu s ním prijať na základe odporúčania ošetrujúceho lekára a  so súhlasom revízneho lekára aj sprievodcu. Pobyt sprievodcu sa považuje za ústavnú starostlivosť.

Článok 8 - Starostlivosť o nevyliečiteľne chorých a umierajúcich

1. Pacient má právo v nevyliečiteľnom štádiu ochorenia na takú úľavu a zmiernenie bolestí, ktoré zodpovedajú súčasným vedomostiam a možnostiam zdravotnej starostlivosti o umierajúcich.
2. Nevyliečiteľne chorý a umierajúci pacient má právo na humánnu starostlivosť.
3. Pacient má právo, aby ho v posledných chvíľach života sprevádzala osoba podľa jeho želania.
4. Pacient má právo na dôstojné umieranie.
5. Pacient má nárok na dôsledné rešpektovanie písomnej žiadosti nebyť  resuscitovaný alebo odmietnuť aplikáciu liečebných zákrokov a postupov. Ak  pacient napriek náležitému vysvetleniu  odmieta potrebnú zdravotnú starostlivosť, lekár si od neho vyžiada vyjadrenie o jej odmietnutí v písomnej alebo v inak preukázateľnej forme.

Článok 9 - Podávanie sťažností

1. Pacient má právo podať sťažnosť, ak sa domnieva, že sa porušilo jeho právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
2. Sťažnosť môže pacient podať riaditeľovi štátneho zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa mu poskytla zdravotná starostlivosť, štátnemu okresnému lekárovi, štátnemu krajskému lekárovi, Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky, stavovským organizáciám a ďalším inštitúciám.

Článok 10 - Náhrada škody

Pacient má na základe rozhodnutia súdu nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, podľa platných právnych predpisov.

História psychiatrie je obrazom vývoja názorov v ľudskej spoločnosti. Až do čias antického Grécka a Ríma vysvetľovali ľudia výskyt duševných porúch, predovšetkým tých  s psychotickou symptomatikou, ako dielo nadprirodzených síl a posadnutie zlými duchmi. Okrem rôznych zaháňacích rituálov však už tu nájdeme správy o zvláštnych postupoch, ktorými boli liečené. Medzi ne patria napríklad hypnotické či davovo sugestívne postupy užívané v starovekom Egypte, alebo grécke chrámy boha Asklépia, kde boli postihnutí liečení pomocou tzv. ,,chrámového spánku“.[1] Prvé príručky týkajúce sa duševných porúch sú však dielom Grékov. V 4.storočí pred n.l. prišiel s teóriou o fyziologických abnormalitách ako príčine duševných porúch Hippokrates. Skúmanie v tomto smere však ustalo s úpadkom Rímskej ríše. ,,Už v staroveku sa starostlivosť o chorých nezužuje na jeden prostriedok, ale používajú sa viaceré metódy dostupné dobe, najmä, to čo dnes označujeme ako liečba prácou a zamestnaním. .Zdôrazňovali sa postupy odpútavajúce pozornosť chorých, ako počúvanie hudby, rozhovory, recitácie, cvičenia. Jeden z najväčších lekárov staroveku Galénos sa vyjadril: ,,Zamestnávanie je od prírody najlepším lekárom a zásadne dôležité pre ľudské šťastie.“[2] V stredoveku zodpovedalo kresťanskému pohľadu na svet to, že spoločnosť na duševne nemocných brala ohľad, nevyčleňovala ich zo svojho stredu, uznávala ich dôstojnosť. Psychicky nemocní žili u svojich rodín a v menších obecných spoločenstvách. Žili aj v kláštoroch.[3] Prvé psychiatrické zariadenia sa stavali v stredovekom islamskom svete už od 8. storočia. Prvá liečebňa bola postavená v Bagdade v roku 705, nasledoval Fes a za ním Káhira. Ako prví poskytovali duševne chorým osobám istý druh psychoterapie amorálnu liečbu, sprevádzanú rôznymi ďalšími, prekvapivo modernými postupmi ako kúpele, medikácia, muzikoterapia či pracovná terapia.[4] V stredovekej Európe sa od 13. storočia tiež stavali nemocnice pre duševne chorých, slúžili však v podstate len ako akési opatrovateľské zariadenia bez akýchkoľvek pokusov o liečbu. Najstaršou takouto inštitúciou bola Bethlemská kráľovská nemocnica v Londýne. S príchodom roku  1792 vystúpil na scénu slávny francúzky lekár Philippe Pinel, ktorý je vďaka zavedeniu a hlásaniu humánneho prístupu k osobám trpiacim duševnou poruchou, konečne ,,vyslobodených z reťazí“, mnohými považovaný za otca modernej psychiatrie. Metódy  predstavené Pinelom si osvojil Angličan William Tuke, ktorý ešte v tom roku otvoril v Yorku ústav s názvom Retreat, slúžiaci následne ako model humánnej starostlivosti na celom svete. Rozvoj psychiatrie ako klinickej medicínskej disciplíny možno datovať do druhej polovice 19.stor. Za klasika psychiatrie sa pokladá         E. Kraepelin, ktorý podrobne opísal základné duševné poruchy a choroby. Osobitým prínosom, najmä z hľadiska prístupu k chorému a výkladu jeho ťažkostí, je tzv. hlbinná psychologická škola S. Freuda, tvorcu psychoanalýzy.[5] ,,V 20 stor. došlo k výraznému vývoju v oblasti biologických terapií duševných porúch, psychologicky pojatých koncepcií a k aplikácii sociálnych poznatkov.“[6] Od prvej polovice 20. stor. sa rozvíjajú postupy socioterapeutické. Zavádza sa pracovná terapia, ktorá pomáha obnovovať a rozvíjať pracovné zručnosti. Obohacuje svet nemocného o uspokojenie z výsledkov jeho práce.[7]

V Čechách a na Slovensku sa vývoj psychiatrie podstatnejšie neodlišoval. Prvé psychiatrické oddelenie v Čechách bolo otvorené v Prahe roku 1790, na Slovensku v Bratislave roku 1919, v Košiciach roku 1948, v Martine roku 1965 a roku 1997 Psychiatria Trnavskej univerzity v Pezinku.

 Mgr.Lucia Kleinová

[1] Porov. Svoboda, M. - Češková, E. - Kučerová, H.: Psychopatologie a psychiatrie. Praha : Portál 2006, s. 14

[2] Kafka, J. a kol.: Psychiatria, s. 16

[3] Porov. RABOCH, J. – ZVOLSKÝ, P.: Psychiatrie, s. 563

[4] Porov. In. http://sk.wikipedia.org/wiki/Psychiatria  (20. 01. 2010).

[5] Porov. Kafka, J. a kol.: Psychiatria, s. 17

[6] RABOCH, J. – ZVOLSKÝ, P.: Psychiatrie, s. 563

[7] Porov. RABOCH J. –  ZVOLSKÝ, P.: Psychiatrie, s. 565

  Úzkostné (v minulosti nazývané neurotické) stavy v miernej podobe môže zažiť občas každý z nás. Problémom sa ale stávajú vtedy, pokiaľ ich začneme prežívať nepríjemne stále častejšie, silnejšie alebo keď začnú byť spojené s nejakou situáciou či keď sa objavujú pravidelne a dokonca začnú brániť vykonávaniu nejakej činnosti. Tej sa potom radšej vyhneme, aby sme predišli nepríjemnému stavu. Dokonca môžeme začať silne prežívať obavu vopred, že sa „TO“ bude opakovať (tzv.anticipačná úzkosť, inak povedané strach zo strachu)….

      Tieto stavy zväčša začínajú tým, že človek prežije nejaký fyzicky a psychicky nepríjemný stav, ktorý ho zaskočí až vydesí.
Najčastejšími telesnými príznakmi sú: zrýchlený tep (búšenie srdca), potenie, tras, vnútorné chvenie, obtiažne dýchanie, pocit dusenia, bolesti alebo nepríjemné pocity na hrudníku, žalúdočná nevoľnosť, pocit slabosti v končatinách, návaly tepla či chladu, pocity znecitlivenia alebo mravenčenia…
Nejčastejšími psychickými príznakmi sú: závraty, nepokoj, strach z mdloby, odpadnutia, zo straty kontroly, strach zo „zošalenia“, strach zo smrti…

      Prirodzenou a správnou reakciou je, že vyhľadáme odbornú lekársku pomoc, kedy lekár vyšetrí náš zdravotný stav. Až po realizácii základných vyšetrení vylúči súvislosť medzi našimi príznakmi a telesným ochorením, je možné zvažovať, či šlo o úzkostný stav. To ale býva pre mnoho trpiacich (ale aj ich príbuzných, priateľov či lekárov) neprekonateľným problémom, pretože oni predsa nie sú „blázni“. Oni si predsa nič nenahovárajú. Najmä telesné príznaky títo ľudia veľmi prežívajú, preto je pre nich takmer neprijateľné, že im „nič“ nie je, lepšie povedané, nenájde sa telesná či organická príčina ťažkostí. Často sa začnú dožadovať ďalších a ďalších odborných vyšetrení, ktorými sa konečne „musí zistiť, čo im skutočne po telesnej stránke je“. Alebo ich základné vyšetrenie upokojí iba do tej doby, než sa úzkostný stav zopakuje.

     Úzkostné a fobické poruchy sú reálne a vážne zdravotné problémy, ktoré ovplyvňujú prežívanie, myšlienky a správanie človeka. Nie sú osobnou slabosťou ani výhovorkou.

 PANICKÁ  PORUCHA

Pavla má 27 rokov, pracuje ako grafička a je veľmi športovo aktívna, trénuje deti kung-fu, tiež pravidelne behá, pláva a veľa času trávi vo fitnes centre. Prvý záchvat paniky dostala práve pri cvičení vo fitnes centre. Počas zvyčajnej série cvikov sa jej z ničoho-nič začala krútiť hlava a dostala strach, že omdlie. Pocítila mravenčenie v prstoch. Hlava sa jej krútila čím ďalej tým viac, musela si sadnúť. Dostala hrozný strach. Bola presvedčená, že má mŕtvicu. Ruky jej tŕpli stále viac a ťažko sa jej dýchalo. Rozdýchavala sa čo najviac. Náhle dostala kŕče do rúk. Mala dojem, že prsty od seba nedokáže odlepiť. Rýchle zavolala pohotovosť. Odviezli ju do nemocnice a po realizácii rôznych vyšetrení jej povedali, že je zdravá. Nerozumela  tomu. O týždeň pri posilovaní sa to zopakovalo znova. Radšej prestala posilovať. Navštívila niekoľko známych lekárov, ale nič jej nenašli....

Panický záchvat je stav vystupňovanej úzkosti a strachu, ktorý sa výrazne prejavuje v telesnom prežívaní a správaní človeka. Typické pre panický záchvat je, že prichádza náhle, väčšinou nepredvídateľne a nie je obmedzený na žiadnu špecifickú situáciu či súhrn okolností. Človek prežíva intenzívny strach, pocit, že sa niečo hrozné prihodí, strach zo straty sebakontroly, zo zošalenia a takmer vždy sa objaví strach, že dotyčný zomrie. Typický záchvat zvyčajne trvá niekoľko minút, výnimočne napr. 2 hodiny. Po záchvate je často prítomná triaška, napätie, vyčerpanie, niekedy aj trvalý strach z ďalšieho záchvatu (anticipačná úzkosť). Bežnou reakciou na záchvat je snaha uniknúť zo situácie, kde k panike došlo alebo čo najrýchlejšie vyhľadať pomoc a bezpečie, problémom ale je, že tieto miesta či situácie sa rozširujú a stupňujú, takže postupne niet kam uniknúť.

Panické stavy a záchvaty sú v podstate relatívne často sa vyskytujúce, v priemere u každého deviateho z nás a to najčastejšie vo veku 15 až 24 rokov, o čosi menej v rozmedzí 45 až 54 rokov. Alarmujúce je ale to, že skoro u 50% ľudí to nie je vôbec diagnostikované. Každý rok sa panický záchvat vyskytne prvýkrát u 1-3 % osôb. U žien sa tieto stavy údajne objavujú 2x častejšie ako u mužov. Prvý atak prichádza nezriedka v období vážnej choroby, nehody, strate blízkeho človeka, prerušením vzťahu, odlúčením od rodiny ale často sa nejaký konkrétny spúšťací moment ani neodhalí. Rizikovými je ale aj užívanie psychoaktívnych látok, poruchy štítnej žľazy a pod.

            Hlavnou charakteristikou panickej poruchy sú opakované záchvaty úzkosti až paniky sprevádzané telesnými (vegetatívnymi) prejavmi, ktoré sa objavujú nezávisle a bez väzby na konkrétnu situáciu. Ich vznik nemožno predvídať.

Typickými telesnými prejavmi sú: povrchné dýchanie, pocit dusenia vedúci k hyperventilácii, búšenie srdca, bolesť na hrudníku, potenie, závrate, mdloby, točenie hlavy, slabosť (podlamovanie) dolných končatín, pocity na zvracanie či žalúdočná nervozita, pocity, že objekty, okolie nie je reálne (derealizácia) alebo je jedinec akoby „mimo“ či nebol sám sebou (depersonalizácia), mravenčenie v prstoch, predlaktiach, chodidlách, pri intenzívnom dýchaní kŕče v týchto miestach, brnenie okolo pier, návaly tepla a chladu, silné chvenie či triaška.

Hlavnou obavou u takéhoto človeka je myšlienka, že zomrie, skolabuje, zošalie, že má infarkt, mŕtvicu, stratí kontrolu nad sebou.
Vystupňovaním týchto ťažkostí sa môže dostaviť stav nazývaný agorafóbia, t. j. títo ľudia  majú strach z veľkých otvorených priestranstiev, boja sa navštevovať nákupné centrá, chodiť po ulici, cestovať dopravnými prostriedkami. Najviac sa obávajú záchvatu paniky na mieste,  o ktorom si myslia, že z neho niet úniku.

Rozlišujeme vonkajšie spúšťače takéhoto záchvatu – situácie, v ktorých človek už takýto záchvat mal alebo situácie, v ktorých si uvedomí, že v prípade záchvatu je pomoc menej dostupná či nedostupná (napr. autobus, pobyt na osamotenom mieste) či vnútorné spúšťače (často chronifikované) – myšlienky, telesné pocity, emócie, silné predstavy.

Panickú poruchu udržuje: 1. vyhýbavé správanie – vyhýba sa činnostiam a situáciám, ktoré by mohli jeho stav zhoršiť, a tým si nemôže overiť, že jeho „katastrofické interpretácie“ neplatia, napr. „čo ak dostanem infarkt, mŕtvicu“ – vyhýba sa telesnej námahe a je presvedčený, že toto ho chráni pred infarktom či mŕtvicou (príklad Pavla)                                  

                                                     2. precitlivelosť – tento človek sa začína zameriavať na tie telesné prejavy, ktoré predtým možno až tak nevnímal a pripisuje im nadmerný význam.

            Základnými cieľmi liečby panickej poruchy  sú eliminácia panických atakov, vyhýbavého správania, anticipačnej úzkosti a komorbidných problémov. Tiež je samozrejme dôležité predchádzať relapsom a recidívam poruchy pri dlhodobej liečbe. Medikamentózna liečba je účinnejšia u paciento s panickou poruchou bez agorafóbie, zatiaľčo pre redukciu vyhýbavého správania je účinnejšia tzv. behaviorálna liečba. Pod liečbou panickej poruchy nerozumieme iba liečbu panických aták ale aj zlepšenie či odstránenie anticipačnej úzkosti, fóbií (napr. agorafóbie), zlepšenia narušenia fungovania v pracovnej, rodinnej či spoločenskej oblasti a vôbec pocitu celkového zdravia. Z psychofarmák sa stále najviac využívajú tzv. benzodiazepínové preparáty, ale v skutočnosti to bola liečba tzv. prvej voľby v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Dnes je to skôr prekonaná liečba (najmä v udržiavacej, teda viac ako 6-mesačnej liečbe), pretože preferovanou liečbou z hľadiska pomeru účinnosti a bezpečnosti liečby pre pacienta je liečba antidepresívami, predovšetkým typu SSRI či SNRI.

            Väčšina odborníkov sa prikláňa k tomu, že optimálnou liečbou panickej poruchy je kombinácia psychofarmák s psychosociálnou liečbou, predovšetkým kognitívne-behaviorálnou (KBT) psychoterapiou či už individuálnou alebo skupinovou.

            Dĺžka liečby KBT je individuálna, najčastejšie 5 až 25 sedení. Základnými metódami KBT panickej poruchy je edukácia, nácvik upokojujúceho dýchania, svalová relaxácia, interoceptívna expozícia, spochybňovanie katastrofických intrepretácií a zvládanie vyhýbavého správania.

/pozn. –ak by bol priestor, tak môžem vložiť napr. edukačný model panickej poruchy s bludným kruhom/

Panická porucha patrí medzi časté psychické poruchy, s ktorými sa spočiatku stretáva najčastejšie somatický odborník, tvoria napr. 15% klientely kardiológov. Spravidla vedie k výraznému stresu obmedzenia života s obmedzením aktivít a rozvoji druhotnej agorafóbie. V primárnej starostlivosti je to porucha, ktorá je často nerozpoznaná a pacient je často vystavený mnohým zbytočným vyšetreniam a liečebným postupom. K psychiatrovi pacient prichádza nezriedka aj po niekoľkých rokoch trvania ťažkostí, pričom liečba panickej poruchy môže byť veľmi úspešná ! (hoci dlhododobejšia). Človek – pacient potrebuje v prvom rade zistiť jednoduché, a pritom adekvátne informácie o tom, čo sa s ním deje, ako sa to dá zmeniť – liečiť, pričom liečbou prvej voľby je kognitívne – behaviorálna terapia s interoceptívnymi expozíciami v kombinácii s podávaním antidepresív (preferenčne SSRI či SNRI). 

 MUDr. Dagmar Breznoščáková

O žiadnom medicínskom obore neexistuje toľko predsudkov a mýtov ako o psychiatrii.Je to dôsledok neinformovanosti,nedostatkom vedomostí o psychiatrii.A práve preto sme tu,aby sme informovali , znižovali a prekonávali  stigmu a diskrimináciu duševne chorého a jeho rodiny.Budem sa Vám pravidelne prihovárať prostredníctvom článkov uverejnených vo fotoblogu.Nájdete tu články o duševnej hygiene,psychiatrii,rôznych diagnózach.Budem sa snažiť priblížiť Vám všetko jednoducho a zrozumiteľne.

Kde nás nájdete?

REGIONÁLNE OBČIANSKE

ZDRUŽENIE ODOS – KOŠICE

Lekárska Fakulta UPJŠ

Trieda SNP 1

040 11 Košice

ODOS – Otvorme dvere, otvorme srdcia...

     Naše združenie sa zaoberá podporou a realizáciou projektov zameraných na destigmatizáciu osôb s duševnými poruchami a chorobami.Do aktivít sa zapájajú občania s duševnými poruchami, príbuzní, priatelia, profesionáli a široká verejnosť.

     Čo je našou úlohou a poslaním? Sme tu pre tých, ktorí nás potrebujú, prispievame k zvýšeniu ochrany základných ľudských práv ľudí s duševnou poruchou a ich príbuzných. Zvyšujeme právne vedomie pacientov realizáciou pacientskej advokácie na psychiatrických oddeleniach. Posilňujeme ľudí s duševnou poruchou a motivujeme ich ku spolupráci s odborníkmi. Učíme ich ako sa aktívne zapájať do rozhodovania o spôsobe ich liečby a ako postupne preberať zodpovednosť za svoje zdravie. Podporujeme ľudí s duševnou poruchou v aktívnom presadzovaní a uplatňovaní ich ľudských práv tak, aby rozvíjali svoje schopnosti samostatne riešiť svoje životné problémy a mohli sa zaradiť späť do spoločnosti. Snažíme sa prekonávať diskrimináciu osôb s duševnou poruchou tak, aby mohli žiť v spoločnosti dôstojne a rovnocenne.

     Medzi naše aktivity patrí poskytnutie ľuďom s duševnou poruchou bezplatnej právnej pomoci v závažných prípadoch porušenia ľudských práv, pomoc pri presadzovaní ich záujmov voči štátnej správe a samospráve, vzdelávanie ľudí s duševnou poruchou a ich príbuzných v oblasti ľudských práv a v problematike duševných porúch a duševného zdravia. Vydávame propagačné a odborné materiály  pre ľudí s duševnou poruchou, príbuzných, širokú verejnosť, ako aj pre odborníkov.

Podporujeme vznik, financovanie a prevádzkovanie: -  informačno-vzdelávacieho centra s odbornou knižnicou a videotékou, zameranou na vzdelávanie v oblasti duševného zdravia, prevencie duševných porúch, psychiatrie a psychoterapie.

-          dielní pre pracovnú rehabilitáciu, chránených dielní a iných zariadení slúžiacich na resocializáciu a reintegráciu ľudí s duševnou poruchou do spoločnosti.

-          chráneného bývania pre duševne chorých.

Podporujeme vznik a financovanie:

-          svojpomocných skupín pre ľudí s duševnou poruchou

-          dobrovoľníckych skupín, ktoré sa budú zaoberať problematikou ľudských práv občanov s duševnými poruchami

-          skupín odborníkov, zaoberajúcich sa legislatívou, ktorá zasahuje do všetkých oblastí života občanov s duševnými poruchami.

Podporujeme aktivity rôznorodej spolupráce s inými štátnymi inštitúciami, neštátnymi organizáciami a združeniami v záujme zlepšenia kvality života občanov s duševnými poruchami.

Budeme radi, ak v budúcnosti otvoríte svoje srdce a podporíte nás v našej činnosti 

Predsedníctvo:

 MUDr. Dagmar Breznoščáková – predseda predsedníctva            

 Mgr. Lucia Kleinová

 PhDr. Katarína Samecová

 Mgr. Drahoslava Kleinová

 Mgr. Milan Vasiľ

 doc. Ing. Rudolf Mišičko, CSc.

  Ing. Pavel Hric 

Kde nás nájdete:

REGIONÁLNE OBČIANSKE

ZDRUŽENIE ODOS – KOŠICE

Lekárska Fakulta UPJŠ

Trieda SNP 1

040 11 Košice