Životný príbeh jednej z Vás,k článku Násilie na ženách.

Písala mi jedna maminka svoj životný príbeh .Uverejňujem ho s jej súhlasom.Urobila to pre Vás ,aby ste sa z neho poučili .Ona sa dokázala vzoprieť násiliu a neľutuje,dáva sa pomaly dokopy,žije pre svoje dieťa,ktoré miluje a čaká na krajší život ako mala.

Mala som krásne detstvo, krásny život. Školu za sebou a prechodený ako tak svet. Práve som pracovala na Slovensku v jednom krásnom hoteli. Mali sme prestávku a medzi dverami sa objavil muž, tmavé vlasy, tmavé oči, nie moc vysoký, ale pre mňa bol dokonalý. V tom momente som si povedala: "Ja ho chcem a ja ho dostanem!".
Tento muž sa stal mojim nadriadeným a trávili sme tak v jednej spoločnosti každý môj pracovný deň. Od prvého dňa sme spolu chodievali na obedy a preberali sme životy. Bol ženatý! To ma dosť odradilo, ale stále som s ním jednala rovnako. predsa sa treba tešiť, keď má človek zdravú a láskyplnú rodinu. Po nejakom čase sme šli celá smena na pivo a to sme potom robievali pravidelne. Až raz som sa opila a on to využil. Ani som nenamietala, on sa mi páčil, ja som bola slobodná, mne sa to nevhodné nezdalo. No začal byť nenásytný, nikdy som sa s takým človekom nestretla. Stále chcel viac a viac, obmedzoval ma, chcel byť so mnou.. pripadalo mi to tak, že mu je so mnou tak dobre, že chce byť len so mnou a nie so svojou rodinou. Jedného dňa som mu povedala, že sa má alebo vrátiť k rodine (bolo by to najlepšie, má ženu, dieťa), alebo prísť ku mne, ale že nemôže mať oboje naraz, nech sa rozhodne. V ten večer mi zvonil dole pri vchode aj s cestovnými taškami. Odvtedy sme spolu žili i pracovali.
V práci neustále sledoval kde som, s kým sa bavím, kam idem po práci, ak on musel ostať na porade. Po mesiaci ho vyhodili, lebo sa viac nedokázal sústrediť na prácu. Živila som ho ja. Jemu to nevadilo, pokiaľ som bola v práci, chodil na pivo, hrávať automaty.. veď čo má robiť, keď ja som v práci? Navrhla som mu, aby sme si šli spoločne hľadať prácu do zahraničia. On vedel perfektne po nemecky, ja som cestovanie milovala. Keďže nemal peniaze, všetko som z nekonečnej lásky k nemu zaplatila ja, nemala som s tým problém. Prácu si našiel ihneď, takže po prvom mesiaci začal on platiť nájom, ja ostatné. V deň jeho prvej výplaty sa tak veľmi opil, že keď sme šli domov z reštaurácie, videl ako sa bavím s chlapcami na ulici. Ja som s ním šla ruka v ruke, on si to alebo domyslel, či sa mu to snívalo, hneď ako precitol, začal ma mlátiť a kričať, že som fľandra.
Po bitke som sa osprchovala, vyplakala, zbalila a šla volať domov, že prídem, nech ma čakajú. Mama sa hneď pýtala, čo sa stalo. Povedala som jej, že sme sa opití navzájom pobili. Bola nešťastná. Keď som sa v telefónnej búdke otočila, stál tam môj partner. Plakal, že on to urobiť nechcel, nevie čo ho to napadlo. Uverila som mu. Objali sme sa a šli domov. Vybalili mi veci, urobil obed.
V tom čase som si našla prácu. Keď zistil, že môj šéf má dvoch synov, jeden v mojom veku, štíhly, modrooký fešák, druhý o rok mladší, začal ma do práce vozievať autom. Nedokázal to predýchať, vyvolával mi, chodieval za mnou.. ešte stále som myslela, že to preto, že mu chýbam a tak strašne ma ľúbi.
Na Silvestra som bola doma sama, keďže on musel ostať v práci. Domov prišiel opitý a samozrejme začali debaty o spoločníkovi, ktorý bol určite super, s ktorým som vítala Nový rok. Bolo to neznesiteľné.
Počas 3 mesiacov v zahraničí nebolo dňa, kedy by som neplakala od jeho urážok, nečakal bitku či zakazovania niečoho, čo som robila.
Ak som neuvarila, neupratala, nevyžehlila - bola som neschopná. Ak som šla von - šla som za iným sa flákať a podvádzať ho. Ak som sa namaľovala - určite kvôli niekomu inému. Asi o ďalšie 3 týždne som sa nesmela maľovať, lebo som krásna taká aká som. Nesmela som chodiť von, lebo ak som šla, bola som fľandra. Bála som sa na to niečo povedať, aby ma neudrel. Nič nebolo dobré, košele mal zle vyžehlené, prádlo zle vypraté, jedlo málo slané, málo štipľavé, byt zle uprataný, posteľ zle ustlanú. Všetko bolo zlé, ja som bola škaredá, tlstá, nevkusne oblečená a ak vkusne, tak to bol hneď oheň na streche.
Náš intímny život bol spočiatku úžasný. Nikdy predtým som nemala tak skvelého partnera a bola som nadšená. V zahraničí sa to začalo rútiť dolu vodou. Nie že by sa stal horším milencom, ale začal byť násilný, rozkazoval ako mám čo robiť, kedy to mám robiť a kde to mám robiť. Ak mal svoj deň, tak ma dokázal zobudiť kvôli tomu, aby som ho uspokojila, ale to takým štýlom, že začal kričať po mne, alebo mi ťahal hlavu, alebo ruku, len aby som robila, čo chce. Mohla som aj plakať, vôbec ho to nezaujímalo, pokiaľ nebol on spokojný. Potom ku mne prišiel a objímal ma, hovoril aká som skvelá, nádherná, úžasná. Mávala som zmiešané pocity, ale stále som mu verila, že ma miluje, veď  snáď by to nasilu nehovoril a nežil so mnou, keby ma nemiloval.
Keď mi po pol roku skončila sezóna, chcela som ísť domov. Pozrieť rodičov, psov, odviezť veci, darčeky. Partner nesúhlasil a vzal mi všetky peniaze, že chce ísť radšej na dovolenku. Tak som ostala, ale on chodil ďalej do práce a peniaze minul. Asi na alkohol s kamarátmi. Keď už toho bolo naozaj moc, tak som jednoducho povedala, že idem sním, alebo bez neho. On sa nahneval a povedal, že ma vezme domov, nech si zbalím všetko a už ma nikdy nechce vidieť. Doma ma vysadil, dal 1000€, nech niečo mám a odišiel. Bez slova.
Plakala som, ale mama ma podržala. Plakala som týždeň, napokon prišiel a povedal, ako ma miluje a ja som s ním šla nazad. Všetko som mu odpustila. Rodičia absolútne nechápali, čo sa deje, ale nechali ma, nech si to vyriešim sama. Nevideli do vzťahu a nechceli mi do toho kecať. Takto som s ním prešla 5 sezón v zahraničí. Bola som viac bitá než spokojná, šéfka ma poslala k lekárovi a na políciu. K lekárovi som šla, na políciu nie, nemala som to srdce. Bil ma vonku na ulici, skákal mi po hlave a kopal do rebier. Tiež len preto, lebo sa opil a ja som ho určite podviedla. 3-krát som ho opustila, 3-krát ma uprosíkal a ja som sa vrátila. "Keď si zlý, si zlý, ale keď si dobrý, si veľmi dobrý a ja ťa neskutočne milujem." Slová ktoré mi šli z úst, cez slzy, či s napuchnutými perami, alebo fialovým krkom po dusení. A on si bol vedomý toho, že ho milujem a zasa sa vrátim.
Prišiel však čas, keď už som mu povedala, že nám to vážne nejako neklape. Navrhla som, aby sme to nechali tak a šli každý svojou cestou. Súhlasil, no najprv chcel, aby som s ním ešte šla do UK za jeho sestrou a potom sa rozídeme. V Anglicku bolo fajn, hoci mal reči, že som sa dala dokopy s jeho švagrom. To som už ani nevnímala, veď každý jeho kolega so mnou spal, každý kamoš, dokonca aj jeho otec a bratranec. Proste každý chlap...
Ibaže po návrate z Anglicka som o pár týždňov zistila, že som tehotná. Bol so mnou na klinike, tiež bol zvedavý. Keď ma sestrička zavolala a oznámila mi to, podlomili sa mi kolená. Hrozne som sa rozplakala, podišla som k nemu, hral na telefone nejakú hru a povedala som mu to. Mykol plecami, že prečo tak revem, že sa mám ukľudniť a som ako hysterka.
Opäť sme sa presťahovali spolu do bytu. Práce sme mali vedľa seba, takže sledoval kedy idem z domu, chodieval za mnou do práce. Stupňovalo sa to, chcel mi vybaviť prácu v jeho hoteli, aby nám vychádzali smeny spolu. To našťastie nevyšlo. 6 mesiacov pred pôrodom som prišla o prácu. Bola som len doma, starala sa. On si chodil po nociach na pivo, biliard a podobné akcie. Volávala som mu, on že už ide, ale domov prišiel ráno o 5tej. Niekedy s prosíkom, že ma miluje, nech mu odpustím, alebo s nadávkami, že určite som sa i ja flákala. Ja som chcela len jediné, vedieť s kým je a kedy príde, aby som sa oňho nebála.
Sezóna ako-tak prešla, sťahovali sme sa do veľkého mesta. Ja v 6tom mesiaci som sa tešila z tej diery preč. Chalani dávali byt do poriadku, robili podlahu a čo bolo treba. Ja som balila veci a chystala, aby ich mohli odviezť. Presťahovali sme sa a partner musel nastúpiť do práce. Byt nebol kompletne dokončený a keďže ja neznášam výhovorky typu: "Veď zajtra to spravím.. ", pustila som sa do toho sama. Preniesla som gauč do inej izby a podobné veci, vymaľovala a bola som spokojná, on mi samozrejme vynadal.
V 7mom mesiaci ma hrozne zbil, nechal ma ležať na zemi a odchádzal s krikom: "Bodaj by si potratila, ty štetka špinavá..". Bolo mi hrozne, ale malinkého som tak milovala a asi aj on mňa, keď ma neopustil. Veľmi zlé obdobie sa tiahlo až do pôrodu. Hoci on so mnou chodil na každú kontrolu, každý ultrazvuk, tešil sa z toho, keď videl malého na monitore a keď lekár hovoril, že malý je v poriadku, ja som minimálne 4-krát denne plakávala. Nie len že útočil slovne, ale ani mi s ničím nepomáhal, z jeho neochoty som bola nešťastná. Všetko hádzal na zem, ráno na mňa kričal, nech mu do sprchy donesiem veci, aby sa mohol obliecť. Ešte v 9tom mesiaci som umývala okná a vešala závesy, takže som podľa neho mohla fungovať aj v intímnom živote ako keby som ani tehotná nebola. Keď som nespĺňala jeho požiadavky, bol schopný so mnou aj dva dni nerozprávať, alebo mi vytýkal, že som všetku energiu vyčerpala na inom mužovi a on ma už nevzrušuje.
Nadišiel deň pôrodu. Okamžite za mnou prišiel na kliniku, keď som mu zavolala, že budeme čakať ako sa to vyvinie. Ostal pri mne celý deň, a ráno znova. Nosil mi pozornosti, tešil sa na syna a ja som si myslela, že konečne sa prebral z toho zlého sna a budem poriadna normálna rodina. Bol pri pôrode, stískal nášho synčeka i mňa, slzy šťastia mu tiekli a aj ja som plakala. Na klinike som ostala týždeň, každý deň za nami prišiel aj 3-krát. Bol šťastný, náš syn ten najkrajší a ja tá najúžasnejšia žena na svete.
Po prepustení z pôrodnice k nám prišli moji rodičia. Keď videli náš život, po týždni radšej odišli. Ešte v prvý večer ma udrel keď prišiel večer z práce a vynadal, že všetko pre nich robím a pre neho nič. Strašne žiarlil a nadával mi, že sa tak obetujem pre rodičov. Musela som robiť všetko, takže som dostala zápal maternice. On mi ani len syna k autu nepomohol odniesť, ani garážovú bránu neotvoril.
Keď sme mali preložené všetky papiere a šli na úrad na zápis do rodného listu dieťaťa, on nepriznal otcovstvo. Bola to snáď najväčšia bolesť akú som pocítila. A tak som rýchlo pobehala úrady, predvolala si ma sociálka, čo sa deje s otcom dieťaťa, keďže nie je na rodnom liste a poprosila som lekára, nech ma vyšetrí, lebo musím opustiť krajinu. Bolo mi z toho chlapa zle. Môj syn nemal ani 5 týždňov, keď sme partnera opustili. A neľutujem to. Po odchode zničil všetky moje veci, vyvolával aká som zlá, zmija, štetka, fľandra, že spraví všetko pre to, aby mi malého zobrali a že to aj tak nie je jeho dieťa. Plakala som a plačem dodnes. Ale už je to o moc lepšie a zvládame to s malým dobre. Do dnešného dna sa na malého neopýtal a to má už 10,5 mesiaca. Nahlásil ma úradom, že sa o dieťa nestarám, poslal na mňa kontroly a neviem čo ma čaká ďalej, ale my sa nedáme. Čakajú nás DNA testy, súdy a úrady. No radšej toto, než kopance, urážanie, ponižovanie, nadávky, pľuvance, hádzania jedla do tváre a rozkazy ako čo mám kedy robiť v intímnom živote.
Som šťastná, mám zdravé dieťa, super rodičov a skvelých ľudí, čo pri nás stoja.