Závislosti - definovanie základných pojmov

 V tejto časti zhrniem pojmy, ktoré sa budú v článku vyskytovať. Tieto pojmy sú definované z rôznych zdrojov k rôznym definíciám, ktoré sú pre môj článok  výstižné.

Droga - „Je akákoľvek látka, upravená surovina nerastného, rastlinného, alebo živočíšneho pôvodu, ktorá je, po vstupe do živého organizmu, schopná zmeniť jednu alebo viac jeho funkcií. Podľa tejto definície možno za drogy považovať všetky prírodné, polosyntetické a syntetické látky, ktoré akýmkoľvek spôsobom vpravené do organizmu môžu za určitých okolností vyvolať chorobný stav – závislosť, psychickú alebo fyzickú tým, že účinkujú priamo alebo nepriamo na centrálny nervový systém.“[1]Tu Novomeský dodáva ,,niet ľudského orgánu, ktorý by droga postupne nepoškodila alebo dokonca nezničila. V rôznych publikáciách sa stretávame s rôznymi pojmami, ktoré majú význam slova droga – psychoaktívne a psychotropné látky.“ [2]

Toxikománia - „ stav opakujúcej sa náhlej /akútnej/ alebo sústavnej /chronickej/ otravy /intoxikácie/vyvolanej  opakovaným podaním drogy“[3],,Toxikománia je stav periodicky sa opakujúcej alebo chronickej intoxikácie jedinca, pričom je tento stav vyvolávaný opakovaným užitím drogy prírodnej alebo syntetickej a škodí jedincovi samému i celej spoločnosti“[4] Tento pojem sa považuje v odbornej literatúre za zastaraný, ale pre prax je dôležité poznať jeho vysvetlenie.

Úsus – ide v podstate o užívanie liečiv či iných látok charakteru drog v primeraných dávkach v súlade s potrebami užívateľa i spoločnosti.[5]

Misúsus – ide obyčajne o neprimerané prekračovanie terapeutických dávok liečiv, prípadne ich nevhodné laické kombinácie. [6]

Abúsus – ide predovšetkým o nadmerné používanie do tej miery, že u osôb mladistvých je ohrozené dospievanie i dozrievanie osobnosti, u osôb dospelých dochádza k nepriaznivému vývoju psychickej i fyzickej výkonnosti.[7]

,,Na tomto mieste je ešte potrebné sa zmieniť o fenoméne tzv. tolerancia drogy. Ide o prejavy navodenej „ znášanlivosti“ drogy pri jej pravidelnom a dlhodobom užívaní. Jav možno charakterizovať ako postupne sa znižujúci účinok stále rovnakého množstva drogy, v ojedinelých prípadoch ako keby podávaná látka prestala celkom účinkovať, následkom čoho dochádza k neustálemu zvyšovaniu konzumných dávok.“[8]

         Drogová závislosť

            Ako drogovú závislosť kvalifikujeme chorobný vzťah k drogám, ktorý je charakterizovaný nekontrolovateľnou túžbou vpravovať si drogy akýmkoľvek spôsobom do organizmu.[9]  Známa je pôvodná definícia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) akcentujúca predovšetkým túžbu po droge, ktorá pozostáva zo štyroch charakteristík :„neprekonateľná žiadostivosť alebo potreba (nutkavého charakteru ) pokračovať v konzumácii drogy a zadovážiť si ju akýkoľvek spôsobom.Tendencia k zvyšovaniu konzumovaných dávok psychická a všeobecne fyzická závislosť od účinkov, ktoré môže droga vyvolať zničujúci účinok na indivíduum a spoločnosť.“[10] Takto chápaná závislosť je už definovaná ako stav ktorý vzniká opakovanou konzumáciou drogy, pričom užívanie drogy môže byť periodické alebo kontinuálne. Samotné charakteristiky takto chápanej závislosti už nie sú univerzálne, ale závisia od druhu užívanej drogy. Drogová závislosť je v pravom slova zmysle stav totálneho zotročenia osobnosti drogou so všetkými následnými zdravotnými aj sociálnymi dôsledkami. Keď hovoríme o závislosti, v pravidle ide o biologický a súčasne sociálny jav. Poznáme závislosť psychickú a fyzickú.Fyzická závislosť – prerušenie konzumácie drogy je sprevádzané príznakmi presne opačnými ako sú tie, pre ktoré jednotlivec drogu užíval a vyhľadával.Psychická závislosť – býva označovaná ako neodolateľné nutkanie a potreba pokračovať v konzumovaní drogy aj napriek tomu, že konzument vie o rizikách dopadu na svoje zdravie.[11]  Psychická závislosť spravidla predchádza závislosti fyzickej. V ostatnom období sa stretávame s relatívne novým termínom craving. Tento termín používa dvojica autorov Nešpor – Csémy vo význame baženia. Pokladajú ho za znak závislosti a znamená túžbu pociťovať účinky psychoaktívnej látky.[12]

      Delenie podľa sociálnoprávneho postaveni

          Užívanie psychoaktívnych látok je definované v troch kategóriách podľa ich sociálnoprávneho postavenia. Po prvé, mnohé z látok sú užívané ako lieky. ,,Západný a ďalšie systémy medicíny dlho uznávali užitočnosť týchto látok ako liekov na úľavu bolesti, podporu spánku alebo bdenia a na úľavu pri poruchách nálad. V súčasnosti je užívanie väčšiny psychoaktívnych liekov obmedzené na lekárske predpisy prostredníctvom preskripčného systému.“[13] Druhou kategóriou užívania je ilegálne, alebo nedovolené užívanie. ,,Väčšina národov sa zaviazala troma medzinárodnými konvenciami  postaviť mimo zákon obchodovanie a nemedicínske užívanie opiátov, kanabisu, halucinogénov, kokaínu a mnohý iných stimulácií a mnohých hypnotík a sedatív. Napriek týmto zákazom je nedovolené užívanie psychoaktívnych látok v mnohých spoločnostiach pomerne rozšírené, obzvlášť medzi mladými dospelými, so zvyčajným zámerom zbaviť sa alebo vychutnať psychoaktívnej účinky látky.,, Skutočnosť, že je to ilegálne, môže tiež pridať atraktívne vzrušenie, a tým posilniť identifikáciu užívateľov inou subkultúrou.[14]            Treťou kategóriou je legálne, alebo dovolené užívanie, konzumovanie z akéhokoľvek dôvodu, ktorý si konzument vyberie. ,,Tieto účely môžu byť celkom rôznorodé a nie nevyhnutne spojené s psychoaktívnymi včasnosťami látky. V najširšej miere užívané psychoaktívnej látky sú kofeín a príbuzné stimulanciá, bežne používané vo forme kávy, čaju a mnohých nealkoholických nápojov, nikotín, v súčasnosti užívaný fajčením tabakových cigariet a alkoholické nápoje, ktoré sa nachádzajú v mnohých podobách vrátane piva, vína a destilátov.“[15]. Zatiaľ čo prchavé látky sú taktiež dostupné, prevažne ich užívajú kvôli psychoaktívnym účinkom osoby, ktoré sú vo veku, v ktorom je pre ne ťažko dostupný alkohol, tabak a iné psychoaktívne látky.Tzv. legálne drogy neznamenajú z hľadiska spoločnosti menší problém, prípadne menšie spoločenské nebezpečenstvo.[16]

    Definície užívania

Užívanie alkoholu, drog –samo podávanie psychoaktívnej látky.

Experimentálne užívanie - deti a mladí ľudia experimentujú s užívaním látok. Sú zvedaví a chcú zažiť nové pocity a vnemy. Po istom experimentovaní väčšina detí a mladých nemá tendenciu zastaviť užívanie látok. Termín niekedy označuje osoby s extrémne nepravidelným, alebo nepretrvajúcim užívaním.[17]

Rekreačné užívanie drog – obyčajne ilegálnych drog, so sociabilných a relaxových okolností, bez súvislosti so závislosťou.

Sociálne – rekreačné užívanie sa všeobecne vyskytuje v sociálnych prostrediach medzi priateľmi alebo známymi, ktorí si prajú podeliť sa s nimi o vnímané zážitky ako akceptovateľné a príjemné. Takéto užívanie je primárne motivované spoločenskými činiteľmi a nemá tendenciu eskalovať do viac individuálne orientovaných znakov užívania.[18]Na rozdiel od experimentálneho užívania, ktoré je obmedzené na niekoľko epizód, sociálne užívanie má tendenciu k opakovaniu v týždňových, alebo dvojtýždňových epizódach.

Pravidelné užívanie drogy – termín je dôležitý hlavne z epidemiologických a právnych dôvodov. Vo väčšine štúdií užívania drog, ako pravidelní užívatelia sú definovaní takí, čo berú drogy raz za týždeň, alebo častejšie.

Hazardné užívanie – charakteristika užívania psychoaktívnej látky, ktorá zvyšuje riziko škodlivých dôsledkov pre užívateľa. V kontraste k škodlivému užívaniu hazardné užívanie poukazuje na prejavy užívania, ktoré majú význam pre verejné zdravotníctvo, napriek absencii akejkoľvek momentálnej poruchy u jednotlivého užívateľa.

Problémové užívanie drog – je konceptom, ktorý sa v posledných rokoch najčastejšie používa v súvislosti so zberom údajov pre kľúčový indikátor Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť. V súčasnosti používaný termín problémového užívania drog zahŕňa všetky mnohoraké formy problémov spôsobené opiátmi, kokaínom, amfetamínmi bez ohľadu na spôsob administrácie.

Škodlivé užívanie  - spôsob užívania psychoaktívnej látky ktorý spôsobuje poškodenie zdravia. Poškodenie môže byť telesné alebo duševné. Často podobne ako závislosť interferuje s fungovaním jedinca v spoločnosti. Ale typ a rozsah tohto narušenia závisí od sociálneho, kultúrneho, alebo náboženského kontextu. Koncepcia škodlivého užívania je reštriktívnejšou kategóriou ako abúzus. Tiež sa vzťahuje na menší počet jedincov vo všeobecnej populácii. Podľa výskumov má blízko k závislosti.

Abúzus drog znamená užívanie akejkoľvek drogy spôsobom, ktorý sa odlišuje od schváleného lekárskeho alebo sociálneho vzorca v danej kultúre. Pretože táto definícia má široký sociálny význam, nie je prekvapujúce, že existujú rôzne názory na to, čo je abúzus, napríklad užívanie barbiturátov na navodenie spánku je sociálne prijateľné, ale užívanie tých istých drog na vyvolanie pocitu uvoľnenia v sociálnych situáciách sa pokladá za formu abúzu. Podobne je to s užívaním opiátov – ak slúžia na zmiernenie bolesti, je to prijateľné, ale ak slúžia na vyvolanie eufórie, ich užívanie sa pokladá za neprimerané.

Pojmy užívanie, pravidelné užívanie, rekreačné, hazardné a problémové užívanie drog, alkoholu, resp. psychoaktívnych látok nie sú diagnostické, syndromologické jednotky. Ide o termíny popisujúce správanie jedinca. Definované boli pre potreby epidemiológie, sociálnych vied, legislatívy a psychológie.[19]

Mgr.Lucia Kleinová

[1] http://www.infodrogy.sk/ActiveWeb/SlovnikPojmov/d/#D(19.02.2008﴿

[2] NOVOMESKÝ, F.: Drogy-história-medicína-právo. Martin: Advent Orion1996, s. 120.

[3] PODHRADSKÝ, J.-KOMÁRIK,E.: Drogová nezávislosť alebo ako sa nestať toxikomanom. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1990, s.31.

[4] NOVOMESKÝ, F.: Drogy-historia-medicína-právo, s.12.

[5]  NOVOMESKÝ, F.: Drogy-historia-medicína-právo, s.13.

[6] Porov., NOVOMESKÝ, F.: Drogy-historia-medicína-právo, s. 14.

[7] Porov., NOVOMESKÝ, F.: Drogy-história-medicína-právo, s. 14.

[8] Porov., NOVOMESKÝ, F.: Drogy-história-medicína-právo, s. 21.

[9] Porov., ONDREJKOVIČ, P.: Sociálna patológia. Bratislava : Veda 2001, s.165.

[10]SVETOVÁ ZDRAVOTNÍCKA ORGANIZÁCIA: Neuroveda o užívaní psychoaktívnych látok a závislosti.Bratislava:BB print s.r.o. 2004, s. 14.

[11] Porov. MARHOUNOVÁ,- J., NEŠPOR, K.: Alkoholici, feťáci, a gambleri. Praha: Empatie 1995, s. 56.

[12] Porov. NEŠPOR, K.,- CSÉMY, L.: Craving (bažení) a psychoterapie. In: Alkoholizmus a drogové závislosti, roč. 33, 1998, č.5, s.263.

[13] SVETOVÁ ZDRAVOTNÍCKA ORGANIZÁCIA :Neuroveda o užívaní psychoaktívnych látok a závislostí, s.1.

[14] SVETOVÁ ZDRAVOTNÍCKA ORGANIZÁCIA: Neuroveda o užívaní psychoaktívnych látok a závislostí, s.2.

[15] SVETOVÁ ZDRAVOTNÍCKA ORGANIZÁCIA: Neuroveda o užívaní psychoaktívnych látok a závislostí, s.2.

[16] Porov. ONDREJKOVIČ,P.-POLIAKOVÁ,E: Protidrogová výchova. Bratislava:Veda 1999,s.

[17] Porov. OKRUHLICA,Ľ.,: Terminológia a diagnostika pri užívaní psychoaktívnych látok bez duševnej poruchy. In: Protialkoholický obzor 41, 2006.,s. 275.

[18] Porov.OKRUHLICA,Ľ.,: Terminológia a diagnostika pri užívaní psychoaktívnych látok bez duševnej poruchy. In: Protialkoholický obzor 41, 2006.,s. 275.

[19] Porov. OKRUHLICA,Ľ.,: Terminológia a diagnostika pri užívaní psychoaktívnych látok bez duševnej poruchy. In: Protialkoholický obzor, s. 276.