Zdravie, jeho význam a miesto v spoločnosti - Mgr.Kovalíková Anna

Ľudský organizmus je od momentu počatia konfrontovaný s mnohými faktormi vonkajšieho a vnútorného prostredia, ktorým musí čeliť, aby nedošlo k porušeniu integrity organizmu, ktorá sa prejaví porušením zdravotného stavu.[1]

Sociálna podstata človeka sa zvýrazňuje predovšetkým spôsobom jeho života, profesionálnou činnosťou, prácou a preto treba, aby lekári hlbšie zhodnocovali význam sociálnych faktorov na vytváranie zdravotného stavu obyvateľstva. V sociálnom prostredí pôsobí veľa faktorov, ktoré priaznivo pôsobia na rozvoj organizmu, a to smerom k vývoju pozitívneho zdravia. Dôležitú úlohu pri vytváraní sociálneho prostredia majú subjektívne činitele a z nich najmä zdravotné uvedomenie človeka. Zdravie a choroba sú základné kategórie sociálneho lekárstva. Pri definícii vychádzame z toho, že zdravie a choroba predstavujú dynamický proces, ktorý prebieha v integrálnom systéme – človek a prostredie. Zdravie sa musí chrániť starostlivosťou o zdravé životné podmienky, zdravé podmienky vývoja detí a mládeže, zdravú výživu obyvateľstva, zdravé pracovné podmienky.[2]

ZDRAVIE – je výrazom rovnováhy medzi organizmom a prostredím. Zdravie ako životný proces sa stále mení v závislosti od zmeny oboch prvkov systému: organizmus – prostredie. Výkyvy v nárokoch vonkajšieho prostredia a meniaci sa stupeň odolnosti organizmu majú za následok variabilnú odpoveď: zachovanie zdravia alebo vznik choroby. Zdravie je taký stav regulačných mechanizmov, ktoré zabezpečujú ľudskému organizmu optimálnu telesnú, duševnú aj duchovnú a sociálnu pohodu, komfort.[3]

Svetová zdravotnícka organizácia /WHO/ definuje zdravie ako stav optimálneho telesného, duševného a sociálneho uspokojenia a nielen neprítomnosť choroby alebo chyby. Zdravotný stav človeka – jedinca je významným determinantom postavenia človeka v rodine, v práci i v ďalších oblastiach spoločenského života. Zdravie spoločnosti je kritériom posudzovania jej existencie, rozvoja i reprodukcie.[4]

Ľudský život a zdravie prestavujú v určitom zmysle absolútne a nemerateľné hodnoty. Každý človek je vo svojej osobitosti nenahraditeľný. Ľudské zdravie a život predstavujú nielen pre jednotlivca a rodinu, ale aj pre celú spoločnosť aj ekonomické hodnoty. Na jednej strane môže zdravie pozitívne alebo negatívne ovplyvňovať spoločnosť a jej vývoj, na druhej strane spoločnosť môže pozitívne alebo negatívne ovplyvňovať vývoj zdravia.[5]

Choroba je objektívne zistiteľná porucha zdravia a môže existovať i vtedy, keď človek nepociťuje žiadne príznaky.

Obraz choroby má tieto stránky:

• senzitívnu – pociťovanie lokálnych bolestí a ťažkostí
• emočnú – citové prežívanie choroby, strach z nej a možných komplikácií, bolestivých výkonov, obavy zo smrti alebo naopak nádej
  • vôľovú – úsilie odolávať chorobe, znášať bolesť, spolupracovať
  • racionálnu – hodnotenie choroby na základe vedomostí o nej, spôsob spracovania informácií o svojom stave, liečebných postupoch, kde väčšina telesných chorôb prináša so sebou aj určité psychické zmeny, na ktoré vplýva rad faktorov – spôsob, ako človek prežíva chorobu, ako sa choroba dotýka jeho sebavedomia, sebadôvery, sebarealizácie. V nemalej miere záleží na temperamente chorého, na jeho osobnosti pred ochorením, existujúcich alebo novovzniknutých konfliktoch.[6]

CHOROBA je výrazom narušenia rovnováhy medzi organizmom a prostredím. Choroba je porucha zdravia, je potenciál vlastností organizmu, ktoré obmedzujú jeho možnosti vyrovnať sa počas života s určitými nárokmi pôsobením vonkajšieho a vnútorného prostredia bez porušenia životných funkcií. Ochrana zdravia je súhrn opatrení spočívajúcich v predchádzaní vzniku, šírenia a v obmedzovaní výskytu ochorení a iných porúch zdravia, v zlepšení zdravia prostredníctvom starostlivosti o zdravé životné podmienky, pracovné podmienky a zdravý spôsob života a vo výkone štátneho zdravotného dozoru.[7]

V súčasnosti rozlišujeme šesť základných skupín sociálnych udalostí súvisiacich so zdravotným stavom – choroba, invalidita, smrť, s nezamestnanosťou, s materstvom, zakladaním rodiny a s výchovou detí v rodine, so starobou, s hmotnou a sociálnou núdzou a so sociálnou dezintegráciou ľudí alebo sociálnych skupín, neprispôsobených normálnemu životu.[8]

Počas choroby alebo po utrpení úrazu, následkom ktorého je invalidita, obraz vlastného tela sa musí upraviť na takú úroveň, aby zodpovedal novej, vzniknutej situácii. Vyrovnanie sa postihnutého s náročnými záťažovými životnými situáciami závisí od toho, ako sa dokáže prispôsobiť životu. Veľkú úlohu tu zohráva vnútorná vyrovnanosť človeka s postihom. Pomoc druhých ľudí vrátane sociálnych pracovníkov spočíva predovšetkým v prispôsobovaní vlastných postojov vzhľadom na postihnutie. Je preto potrebné nedávať najavo vnímanie zmeneného stavu postihnutého, naopak, usilovať sa o prejavenie pochopenia a získania dôvery. Prejavy ľútosti, súcit, snahy pomoci ťažko prijímajú a často odmietajú ľudia zdravotne postihnutí. Medzi typy osobnostných zmien v chorobe patria zmeny postojov a môžu ich vyvolať náhle zmeny životnej situácie ako úraz a následne postihnutie, choroba s trvalými následkami vyúsťujúca v priznanie invalidity. Človek, najmä ak je chorý, dlhší čas prehodnocuje vlastný život, vzťahy s blízkymi, spolupracovníkmi aj vlastné postoje.[9]

Zmyslom stratégie pre rozvoj zdravia je zachovať ľudí a spoločenstvo zdravé, a to posilňovaním zdravia, predchádzaním nemociam a poraneniam, poskytovaním zdravotnej starostlivosti, kde existujú tri kategórie intervencie:

- Akcie k posilňovaniu zdravia prevenciou nemoci a úrazov,

- Zabezpečenie dobrej zdravotnej starostlivosti tým, ktorí majú poruchu zdravia,

- Inovácia mechanizmu mobilizácie spoločenských zdrojov pre rozvoj

 zdravia, kde sa

vychádza sa zo základných hodnôt pre 21. storočie:

1. zdravie ako kľúč ku spoločenskému rozvoju,
2. rovnováha a solidarita v zdraví,
3. rozvoj zdravia zameraného na človeka,
4. súcit a etika ako základ zdravotníckych akcií,
5. udržateľnosť stratégie zdravia.[10]

         Zdravie ako hodnota stojí u väčšiny obyvateľstva na piedestále najvyššom. Zdravý človek nemá potrebu o svoje zdravie bojovať, zlepšovať ho. Akonáhle sa objavia príznaky zdravotných problémov, začne uvažovať, ako sa ich zbaviť a nadobudnúť niekdajšiu rovnováhu. Hodnota zdravia stúpa. Problémy pominú a opäť nastáva ten istý životný rytmus, ktorý predtým spôsobil v organizme disharmóniu. Človek je svojou podstatou hedonista. Chce sa mať v daných podmienkach čo najlepšie. Zároveň túži po spravodlivosti: ak niekto veľa pracuje, má sa mať dobre. Rovnaké šance pre všetkých, ale nie všetkým rovnako, lebo spoločnosti rovnako nedávali. Chce byť solidárny, ale len k tým, ktorí nevládzu, a tá mu dá pocit slobody. Malé filozofické zamyslenie pre každého, ktorý pozerá do budúcnosti z pohľadu subsidiarity v sociálnej politike – rozdiel medzi tým, aký som, aký by som mal byť, aký by som chcel byť, ako som k tomu prispel a čo od toho očakávam.[11]

[1] Porov. BAČINSKÝ, M.: Civilizačné choroby. Bratislava : Harmónia 1997, s. 8.

[2] STANEK,V. a kol.: Sociálna politika. Bratislava : SRINT 1999, s. 253.

[3] Porov. BAČINSKÝ, M.: Civilizačné choroby.  s. 8.

[4] JUSKO, P.: Sociálna politika pre sociálnych a misijných pracovníkov. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta Univerzita Mateja Bela, Pedagogická fakulta 2004. s. 48.

[5] Porov. STANEK, V. a kol.: Sociálna politika. s. 366.

[6] Porov. ŽIAKOVÁ, E. - ČECHOVÁ, J. - KREDÁTUS, J.: Psychosociálne aspekty sociálnej práce. s. 82-83.

[7] Porov. STANEK, V. a kol.: Sociálna politika. s. 363-365.

[8] Porov. JUSKO, P.: Základy sociálnej politiky. B. Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Pedagogická fakulta 2002, s. 58.

[9] Porov. ŽIAKOVÁ, E. - ČECHOVÁ, J. - KREDÁTUS, J.: Psychosociálne aspekty sociálnej práce. s. 84.

[10] Porov. STANEK, V. a kol.: Sociálna politika. s. 376.

[11] TOKÁROVÁ, A., KREDÁTUS, J., FRK, V.: Kvalita života a rovnosť príležitosti.  s. 184-185.