Umelé oplodnenie a manipulácie s embryami

Akákoľvek manipulácia s ľudským embryom alebo embryom, ktoré je aspoň z časti ľudské pričom sa nesleduje dobro tohto počatého jedinca, je nehumánna a vedie k degradácii ľudského života na prostriedok, a tým pádom prestáva byť ľudský život najvyššou hodnotou.

embryá, ktoré prežijú sú vystavené riziku, že budú zabité pri niektorom z neskorších použití, pričom sa nemusí jednať len o umelé oplodnenie. Z nadbytočných embryí totiž vedci získavajú „materiál“ pre svoje výskumy (klonovanie, genetické manipulácie).[111]

Okrem odopierania mnohým embryám práva na život sa pri tejto metóde odopiera dieťaťu právo na budovanie zdravej identity (v určitých prípadoch sa jedná o odopretie práva dieťaťu na poznanie svojich skutočných predkov alebo príbuzných a život s nimi a podobne).

Pri asistovanej reprodukcii sa používajú niekedy i spermie od mužov, ktorí svoj ejakulát poskytnú za poplatok. Môžeme sa pýtať, čo to asi urobí s detským vnímaním seba samého, keď jediné, čo bude vedieť dieťa o svojom otcovi, bude fakt, že v spermobanke masturboval za peniaze s nejakým pornografickým „plátkom“?[112]

„Dieťa má právo na biologických rodičov. Keď pre zlé okolnosti, ktoré sa vyskytnú tragicky alebo z ľudskej slabosti, nemôže byť dieťa vychovávané vlastnými rodičmi, snažíme sa to korigovať“ napríklad adopciou. Legálnosťou umelého oplodnenia však tieto zlé podmienky vytvárame zámerne.“ Počatie iným spôsobom ako manželským aktom (znásilnením, incestom, mimomanželským vzťahom, umelým oplodnením či klonovaním) je nedôstojné a nedobré pre dieťa. „Nie za každú cenu a akýmkoľvek spôsobom má prísť človek k dieťaťu. [113]

Dieťa má vzniknúť z láskyplného a zjednocujúceho objatia svojich rodičov, nie ako výsledok laboratórneho postupu. Je vždy na škodu človeka, ak sa oddeľujú dva základné aspekty manželského styku, a to plodiaci a zjednocujúci aspekt. Dnes môžeme vidieť dosť jasne dôsledky porušovania tohto prirodzeného zákona. Na jednej strane sa sex zredukoval na ukájanie a rozkoš a z plodenia sme urobili biznis. Človek sa v tomto biznise stal tovarom, a keď sa stal tovarom, tak sa stal aj odpadom.

Rovnako je potom pochopiteľné, prečo masturbácia nemôže byť považovaná za správny prostriedok na ceste k splodeniu dieťaťa. Ako relatívne vhodnejší spôsob sa odporúča použitie perforovaného kondómu, ktorý zachytáva len časť spermií alebo získanie spermií z pohlavného ústrojenstva ženy po riadnom manželskom styku, kedy je zároveň možné preskúmať, či cervikálny hlien ženy nereaguje nepriateľsky na manželove spermie. [114]

Pre veľkú časť mužov a žien je dieťa iba prostriedkom spoločenskej aprobácie, prípadne liekom z komplexu neplodnosti. Dieťa je degradované na prostriedok alebo tovar, ktorý keď chceme získať a máme na to financie, nepovažujeme za nemorálne, keď pri tom padajú i určité ľudské obete - zomierajú napríklad nepoužité embryá. Za nemorálne sa dnes paradoxne považuje protestovať proti nadradeniu túžby mať dieťa na objednávku, na úkor práva na život.

Vypestovaný majetkový vzťah k deťom je jedným z prejavov osobnostnej nezrelosti. Takíto ľudia ťažko prijímajú fakt, že deti sú im len zverené.[115] Hľadia len na svoje túžby bez ohľadu na túžby a práva iných. [116] „Ľudia si dnes chcú za peniaze kúpiť všetko. Aj dieťa podľa svojich predstáv.“ [117]

Bežnou praxou pri umelom oplodnení je zdravotná eugenika. Je to druh diskriminácie, ktorá má smrteľné následky. Podľa nej „iba zdraví majú právo sa narodiť“. Je to novodobá forma genocídy. Obeťami tu nie sú „podľudia“ Židia, indiáni, černosi, ale „podľudia“ embryá, tentoraz pre určité genetické podozrenia, a dokonca už i pre pohlavie. Na Západe sa totiž „argumentuje pseudoprávom na bilancovanie rodiny – napr. po štyroch synoch má vraj rodina mať „právo na dcéru“, a teda chlapčenské embryá sa zlikvidujú.“

Niektorí sa snažia nevidieť zlo asistovanej reprodukcie a poukazujú radšej na to, že majú alebo chcú mať krásne dieťa. Iste, dieťa samo o sebe je veľkým darom, ale to neospravedlňuje prostriedky, aké sme použili. Snáď väčšina chápe, že i keď sa dieťa narodí napríklad zo vzťahu nevery, jeho narodenie neospravedlňuje samotný nešťastný skutok podvedenia manžela/manželky.

Hoci je túžba mať deti sama o sebe dobrou, neoprávňuje „na ľubovoľný spôsob získania dieťaťa. Napríklad únos dieťaťa je zlý, bez ohľadu na to, ako veľmi pár po dieťati túži.“ [118]

Páry, ktoré nemôžu počať, by mali zvážiť, či to nemôže byť akousi výzvou pre osvojenie si detí, ktoré vyrastajú bez rodičov alebo výzvou pre službu iným rodinám formou rôznej pomoci.[119] Veď vlastné dieťa nie je jediná cesta k osobnému šťastiu a naplneniu. Neplodné páry môžu byť takisto veľmi dobrými krstnými rodičmi, môžu si adoptovať dieťa na diaľku, pomáhať rodinám v núdzi, zapojiť sa do charitatívnej práce, výchovnej činnosti atď. [120]

Techniky umelého oplodnenia

Existuje viacero kritérií na delenie techník asistovanej reprodukcie, najčastejším je delenie podľa vnútrotelového a mimotelového oplodnenia. Vnútrotelovým sa myslí predovšetkým umelá inseminácia (AI – Artifical Insemination) a GIFT. Medzi mimotelové patrí najmä IVF a ICSI. Všetky techniky môžu byť buď homológne alebo heterológne (s použitím darcovských pohlavných buniek). Nie všetky techniky sa vykonávajú aj u nás. Prakticky sa vykonávajú len IUI (umelá inseminácia), IVF (in vitro fertilizácia) a ICSI (intracytoplazmatické injektovanie spermie).

AI spočíva v dopravení spermií do pohlavných orgánov. Rozlišuje sa AIH (Artifical Insemination by Husband – umelá inseminácia spermiami manžela) a AID (AI by Donor - umelá inseminácia spermiami darcu). S vajíčkami sa nemanipuluje, ak do toho nerátame možnosť podstúpenia stimulácie vaječníkov. Spermie sa pred použitím technologicky upravujú – oddeľujú sa kvalitné od poškodených.

IUI (Intra-Uterine Insemination) je asi najčastejšou z techník umelej inseminácie. Spermie sa zavedú katétrom do maternice ženy, presne v čase ovulácie. Používa sa najmä v prípadoch anomálií maternicového hlienu, nedostatočného počtu spermií (oligospermia), no aj pri impotencii muža alebo vaginizme ženy. Pri Intravaginal Insemination je miestom umiestnenia vagína, pri Intracervical Insemination je to krček maternice, pri Intratubal Insemination – vajíčkovody a pri IUTPI – Intrauterine Tuboperitoneal Insemination pobrušnica. [121]

IVF (in vitro fertilizácia) alebo IVF + ET (In Vitro Fertilization and Embryo Transfer) - oplodnenie in vitro s prenosom embrya alebo FIVET, všetko sú to metódy umelého oplodnenia, pričom „In vitro“ je latinský výraz a znamená v skle (v Petriho miske). [122]

IVF tvorí základný postup, ktorý sa pri asistovanej reprodukcii používa dnes v bežnej praxi. Stále viac sa používa pri tzv. liečbe párov s rozličnými príčinami sterility. Celý proces pozostáva z niekoľkých hlavných fáz:

a.) Hormonálna stimulácia vaječníkov – medikamentózna podpora rastu vajíčok

Cieľom tejto etapy je snaha o zvýšenie kvality vajíčok a zároveň zvýšenie ich počtu. Dôvod vysokého počtu získavaných vajíčok je ten, že je štatisticky zistené, že z asi 100 folikulov („obalov“, v ktorých dozrievajú vajíčka) možno získať úspešne asi 70 vajíčok. Oplodniť sa darí zhruba 45 z nich a potom asi 35 z nich sa dobre ďalej vyvíja, ako je pre úspešnú implantáciu do maternice potrebné. Napokon však len 15% embryí má nádej na správne uchytenie v sliznici maternice. Minimálne jedna tretina takýchto tehotenstiev končí spontánnym potratom spravidla v prvom trimestri. Z uvedených čísel sa odborníci dopracovali k záveru, že iba 1 z 10 embryí prenesených do maternice vedie k tehotenstvu s úspešným pôrodom dieťaťa.

Hormonálna hyperstimulácia vaječníkov je riskantná procedúra pre zdravie i život ženy. Pomocou nej zo ženy dostanú naraz dokonca aj 10 –15 vajíčok oproti jednému za mesiac. „V zahraničí boli medializované prípady žien z Írska či Británie, ktoré v dôsledku hyperstimulácie zomreli. Britskí špecialisti priznávajú, že stimulácia vaječníkov dlhodobo vedie k rakovine prsníka a krátkodobo k najrôznejším komplikáciám.“ Výsledok podstúpenia týchto rizík, ktorým by malo byť dieťa, však nie je nijako garantovaný, keďže úspešnosť je iba okolo spomínaných 15 percent.

„Pri rizikách, ktoré existujú pre ženy“, ako darkyne vajíčok, „podstupujúce hormonálnu hyperstimuláciu vaječníkov, je darovanie vajíčok neetickým činom. Často je finančne motivovaný, podobne ako darovanie spermií, hlavne v chudobnejších krajinách ako Rumunsko či Ukrajina. Britské, americké či izraelské kliniky tu zriaďujú svoje pobočky a za smiešne peniaze, ktoré platia darkyniam, predávajú ich vajíčka solventným klientom na Západe. Donedávna boli napríklad terčom pre rakúske neplodné páry práve darkyne zo Slovenska, pretože Rakúsko malo darovanie vajíčok zakázané. V Británii bola snaha vlády podnietiť ženy, aby darovali vajíčka dokonca na klonovanie, na ktoré vláda udeľuje licencie. Keďže darkýň bol nedostatok, odobrali žene aj 40 vajíčok naraz.“ [123]

V rokoch 2003-2005 zomrelo v Británii 7 žien po podstúpení umelého oplodnenia. „A to napriek tomu, že v porovnaní s potratmi, je to len štvrtina cyklov hyperstimulácie - podľa autorky Dr Susan Bewley z Guy's and St. Thomas NHS Foundation Trust v Londýne 4 ženy zomreli na syndróm hormonálnej hyperstimulácie vaječníkov a 3 v súvislosti s niekoľkonásobnými tehotenstvami“ súvisiacimi s vložením viacerých embryí.[124]

b.) Pozorovanie priebehu stimulácie a účinku liekov

Tu sa dbá prevažne o predchádzanie komplikáciám, ktoré môžu pri umelej hormonálnej stimulácii v ženskom reprodukčnom systéme vzniknúť, od menej závažných až po životu nebezpečné ako napríklad hyperstimulačný syndróm.

c.) Načasovanie dozretia vajíčok (ovulácia) a ich odber

Pri dozretí folikulov sa vystihne čas, kedy chýba len málo k úplnému dokončeniu procesu, ktorý vyvrcholí ovuláciou. Vtedy dôjde k podaniu medikamentu obsahujúceho vysoké množstvo tehotenského hormónu HCG. Ten dá svojim účinkom hypofýze v mozgu signál k dozretiu vajíčok a spusteniu ovulácie – teda k prasknutiu folikulu (v tomto prípade folikulov) a uvoľneniu vajíčka (vajíčok).

Odber sa deje punkciou ihlou cez pošvu pod ultrazvukovou kontrolou a pod krátkou narkózou. Obvykle sa odoberie niekoľko vajíčok.

d.) Práca s vajíčkami a spermiami v laboratóriu

Úspešne odobrané vajíčka sa ukladajú do živného roztoku, ktorý pripomína prostredie ženského tela. Tu pomaly dozrievajú. K vajíčkam sa pridajú spermie. Sperma sa v drvivej väčšine prípadov získava masturbáciou muža v deň odberu vajíčok ženy. Pred ich pridaním k vajíčkam ženy sa musia starostlivo pripraviť, aby nedošlo k zaneseniu baktérií alebo iných cudzorodých látok.

e.) Prenos embryí do maternice

Po niekoľkých hodinách sa v laboratóriu výsledky kontrolujú. Tie embryá, ktoré sa správne vyvíjajú, respektíve delia, podliehajú ďalšej kultivácii, pripravujú sa na implantáciu do maternice. Embryá, ktoré vykazujú známky slabosti alebo poškodenia, bývajú spravidla okamžite zničené. Potvrdzuje sa, že pri takomto oplodnení dochádza oveľa častejšie k anomáliám vo vývoji. Zvyčajne sa z 8 až 10 oplodnených vajíčok vyberú 3 až 4 najlepšie. Tieto počty sa však môžu líšiť.

Pre prenos embryí do maternice sa často používa plastový katéter, v ktorom je malé množstvo tekutiny spolu s embryami. Cez maternicové hrdlo sa do maternice táto tekutina pomaly vypustí. Najčastejšie sa prenášajú súčasne tri embryá a zvyšok sa kryokonzervuje (zmrazí) pre prípadné použitie v budúcnosti alebo za účelom darovania. Predpokladá sa, že minimálne dve embryá po prenose odumrú. Každým početne vyšším prenosom embryí sa zvyšuje riziko mnohopočetných tehotenstiev, preto sa väčšina pracovísk drží určitého štandardu, ktorým je počet troch embryí. Len u starších žien sa spravidla počet embryí zvyšuje na štyri alebo päť.

Keďže sa v súčasnosti kombinuje táto technika aj s ICSI alebo inými metódami, oplodňuje a umiestňuje sa menší počet vajíčok.

f.) Ďalší vývoj tehotenstva – redukcia počtu plodov

Pri viacpočetných tehotenstvách pri IVF, ak sa uhniezdia napríklad aj tri embryá súčasne je ako riešenie ponúkaná redukcia počtu plodov – selektívny potrat. Vybrané plody sa usmrtia. Cieľom tejto selekcie je pokračovanie len jedného alebo len dvojitého tehotenstva, kedy pri živote zostanú zachované tie deti, ktoré mali to šťastie a proces tzv. redukcie prežili.

Tento výkon sa uskutočňuje spravidla v 11. týždni tehotenstva, teda koncom 3. mesiaca. Do jedného alebo viac plodov je vstreknutá smrtiaca tekutina, chlorid draselný. Pri tomto zákroku je riziko (okolo 1%), že dôjde k potratu aj všetkých ostatných počatých detí.

Väčší problém predstavuje ešte aj dnes synchronizácia maternice s raným tehotenstvom, keďže organizmus ženy nevie, že už má byť po umelom oplodnení v určitom štádiu tehotenstva. Preto sa do maternice vkladá viac embryí a neraz sa neujme ani jedno. Pre elimináciu týchto rizík vznikla technika ZIFT (Zygote Intra-Fallopian Transfer). Aby embryo prekonalo ešte aspoň časť prirodzeného vývoja, vkladá sa do vajíčkovodov, nie do maternice. Pri tomto spôsobe však odpadá presnejšia predimplantačná diagnostika, skúmajúca „kvalitu“ embryí.

GIFT (Gamete Intre-Fallopian Transfer) je odobranie gamét (spermie a vajíčka) podobne ako pri IVF. Tie sa vyšetria mimo tela ženy a následne sa v tenkom katétri oddelené vzduchovou bublinkou, aby nedošlo k oplodneniu mimo tela ženy, zavedú do vajíčkovodov, aby v nich nastalo oplodnenie. Zvyčajne sa zavádzajú tri vajíčka. Dnes sa táto technika používa zriedkavo, kvôli zvýšeniu úspešnosti IVF a objaveniu techniky ICSI.

ICSI (Intra-Cytoplasmic Sperm Injection) je vnútrovaječné alebo intracytoplazmatické injektovanie spermie. Podobá sa takmer vo všetkom IVF, ibaže oplodnenie sa neuskutočňuje spontánne v Petriho miske, ale vopred vybratá spermia sa injektuje priamo do vajíčka. Zvyšuje, sa tak možnosť umelého oplodnenia, napríklad aj bez odkázanosti na spermie darcu, keďže napríklad aj muži, ktorí nemajú v ejakuláte spermie môžu podstúpiť punkciu nadsemenníkov sprevádzanú aspiráciou spermie (MESA – Microsurgical Epididymal Sperm Aspiration) alebo biopsiou, teda chirurgickým odobratím tkaniva zo semenníkov (TESE – Testicular Sperm Extraction), prípadne s použitím len nezrelej spermie (ROSI – Round Spermatid Injection). Riziká pri tejto technike súvisia špeciálne s násilným preniknutím do vnútra vajíčka alebo s umiestňovaním nezrelej spermie. [125]

Na základe horeuvedeného možno konštatovať, že spomedzi metód asistovanej reprodukcie sú najmenej závažným technikami IUI a GIFT, pokiaľ boli spermie manžela získané manželským stykom. Tiež však nie sú bez rizika, zvlášť pokiaľ im predchádza hormonálna stimulácia vaječníkov ženy, ktorá môže spôsobiť nepredvídanú reakciu organizmu (hyperovuláciu). Tá môže byť aj príčinou neskoršieho onkologického ochorenia.

Absolvovaním aj menej závažných techník asistovanej reprodukcie sa však podporujú centrá asistovanej reprodukcie, ktoré sa podieľajú aj na iných metódach umelého oplodnenia a tým pádom sa im dostáva či už finančnej alebo inej podpory pre túto ich činnosť. Väčšina z nich má silné zahraničné alebo medzinárodné zázemie a to už aj na pôde Európskej komisie a Európskeho parlamentu, kde lobujú za tento svoj výnosný biznis.

Podstúpenie akejkoľvek metódy asistovanej reprodukcie má významný vplyv aj na psycho-sexuálnu rovnováhu manželov. Nielen preto, že sú pod istým dozorom pri svojom intímnom živote, ale napríklad i preto, že pohlavný styk je presne načasovaný na deň a hodinu, pretože závisí od stimulácie vaječníkov, ale i preto, že sú významne zvýšené riziká diagnostikovania poškodenia dieťaťa. Aj umelá inseminácia má svoje nevýhody kvôli tomu, že spermie potrebujú na svoje dozretie prejsť cervikálnym hlienom (tzv. kapitácia). Všetko čo sa viac a viac vzďaľuje prirodzenému počatiu, môže mať o to väčší negatívny vplyv na zdravý vývoj dieťaťa. Práve dôkazom o akú delikátnu záležitosť sa jedná, je že pri skúmaní embryí množstvo z nich nespĺňa „kvalitatívne kritériá“.

Isté riziko predstavuje aj možnosť zámeny gamét a embryí v centrách asistovanej reprodukcie a tiež zvýšené riziko ich straty alebo zničenia. Dôkazom sú viaceré škandály známe zo Spojených štátov amerických alebo Veľkej Británie. [126]

Úspešnosť centier asistovanej reprodukcie zriedka presahuje 30 percent, najčastejšie sa pohybuje v rozmedzí 15 až 25%, podľa centra a zvolenej metódy a nie vždy sa podarí oplodnenie na prvý raz. [127]

Pod zámienkou predchádzania diskriminácii sa nikde dlhodobo nevyhodnocuje a nezverejňuje, aké zdravotné dopady a aké riziká má proces umelého oplodnenia a zvlášť zmrazenie na život takto počatých detí v dlhodobom horizonte.

Deti, u ktorých nebolo možné odhaliť vývojové poškodenia (napr. slepota, hluchota), končia neraz v detských domovoch.[128]

Pri ťažkostiach s počatím dieťaťa je na mieste skutočná liečba neplodnosti, aby bolo možné počať dieťa prirodzeným spôsobom. Umelé oplodnenie však nič nelieči, ale zneužíva trápenie manželov pre komerčné ciele a pre možnosť získať prístup k embryám na pokusy legálnym spôsobom. Zlo však nemôže byť nikdy cestou k dobru.[129]

Sú prípady párov, kedy pomohlo k otehotneniu lepšie oboznámenie sa s plodnými a neplodnými obdobiami napríklad spoznaním metód Prirodzeného plánovania rodičovstva.[130]

Alternatíva umelému oplodneniu s názvom naprotechnológia je novinka, ktorá sa pomaly rozbieha aj u nás. Je na 80% úspešná (oproti 15% úspešnosti umelého oplodnenia), ktorá je navyše embryo- a woman-friendly.[131]

„Väčšina neplodných párov trpí len zníženou plodnosťou. Treba hľadať príčiny a ak sa nedajú odstrániť, treba sa prijať, tak ako človek musí prijať fakt, že je napríklad žena, a nie muž, alebo že žije v tomto storočí, a nie v inom. Naplnenie sa dá nájsť aj v pomoci chorým, chudobným či nenarodeným deťom, mnohodetným rodinám a podobne. Žena má svoju dôstojnosť, či je matkou alebo nie. Podobne, manželstvo môže byť šťastné tak s deťmi, ako aj bez nich.“[132]

Embryonálne kmeňové bunky

Človek sa začína používať ako materiál. Príkladom môžu byť okrem embryí zo „skúmaviek“ takisto snahy o klonovanie ľudí, používanie embryonálnych kmeňových buniek na liečebné účely a podobne, kedy je táto prax umne zakamuflovaná emóciami spojenými s chorobou napríklad dieťaťa a emóciami rodičov.

Treba rozlišovať medzi používaním kmeňových buniek a embryonálnych kmeňových buniek. To prvé je z etického hľadiska v poriadku, lebo nejde o vážne zasahovanie do života samostatnej ľudskej bytosti. Pri tom druhom sa spravidla jedná o zabitie alebo vážne poškodenie počatého jedinca. Okrem toho používanie kmeňových buniek žne úspechy na poli medicíny, zatiaľ čo využívanie embryonálnych kmeňových buniek sa stretáva s vážnymi ťažkosťami.

Aj v tomto prípade dochádza k zneužívaniu skutočnosti, že jedinci v embryonálnom štádiu sú v podstate „menší ľudia (majú menej buniek), tak ich považujeme za druhú kategóriu ľudí, ktorí nemajú rovnaké práva. Takéto zaobchádzanie bolo typické pre genocidálne režimy, ktoré legalizovali zabíjanie ľudí „druhej kategórie“.

Z dospelých kmeňových buniek sa dajú liečiť už desiatky chorôb na rozdiel od embryonálnych, ktoré neliečia zatiaľ nič, len zabíjajú bezbranných ľudí v embryonálnom štádiu.[133] Dokonca koncom roka 2010 začali americkí lekári v nemocnici Shepherd Center v Atlante s prvým testovaním ľudských embryonálnych kmeňových buniek na ľuďoch. Na prvej fáze testovania sa malo zúčastniť približne desať pacientov. Malo ísť len o pokus, pričom prvému pacientovi podali injekčne dva milióny ľudských embryonálnych kmeňových buniek.[134]

Embryonálne kmeňové bunky sa izolujú z preimplantačného embrya v štádiu blastocysty. Zdrojom embryonálnych kmeňových buniek je umelé oplodnenie, in vitro fertilizácia IVF.

Klonovanie a genetická indukcia

Klonovanie v biológii je vytvorenie geneticky rovnakého jedinca alebo jednotlivých buniek, prípadne identickej časti DNA. Originál a jeho kópia nesú rovnakú genetickú informáciu.

Existujú pokusy aj s takzvanými indukovanými pluripotentnými kmeňovými bunkami. Tie sú svojimi vlastnosťami identické s bunkami, z ktorých v ranom štádiu embryogenézy vzniká naše telo, ale nejedná sa o embryonálne kmeňové bunky. Ak má jedinec napríklad nevratne poškodené srdce, stačí vziať niekoľko buniek z vášho tela, reprogramovať ich, získať z nich iPS bunky, a tie potom pomocou už známych metodík sa dajú nasmerovať tak, aby z nich boli bunky, ktoré tie poškodené úplne nahradia a prevezmú ich funkciu. Po aplikácii týchto buniek ich imunitný systém neodvrhne.[135]

„Pri klonovaní je potrebné umiestniť jadro telovej bunky do vajíčka nahradením jeho jadra a následne ho vhodne umelo stimulovať. Pri genetickej indukcii, akomsi reprogramovaní telovej bunky „istými biologickými trikmi“, ktoré sa vraj zatiaľ podarili iba u myší, získava bunka vlastnosti embrya. Klonovaním či indukciou vzniknuté embryo sa stáva novým jedincom, hoci umelo. Je teda zrejmé, že tak ako spermie a vajíčka sú potenciálne novým človekom, môže byť aj každá iná bunka v tele potenciálnym človekom. Každé živé embryo je však novým človekom. (...) Dieťa potrebuje matku a otca, čo mu však klonovanie nevie zaručiť. (...) Klonovaný jedinec navyše zomiera skôr, lebo jeho DNA ostáva tak stará ako DNA osoby, ktorej genetický materiál nesie. Keďže starnutie súvisí so skracovaním telomérov v DNA, ľudský klon (mimochodom dnes sa v Británii legálne klonujú i ľudskoživočíšne hybridy, ktoré sa podľa zákona musia, tak ako ľudské klony, do 14 dní zničiť) môže zomrieť značne mladý, ak jeho pôvodca je staršieho veku. Samotná ovca Doly zomrela po dvoch rokoch života na rakovinu. Klonovanie tiež narúša diverzitu, ktorá je zaručená voľnou kombináciou génov. Kopírovanie identických jedincov by viedlo k oslabeniu ľudskej imunity a následnému vymretiu. “ Geneticky identickými jedincami sú síce aj dvojčatá či trojčatá, no tento fenomén sa vyskytuje len výnimočne. „Ak sa prirodzene vyskytne taká odchýlka, neznamená to, že umelé vytváranie takýchto okolností,“ navyše s mnohými škodlivými až ničivými účinkami, je odôvodniteľné.[136]

Za najväčšie negatívum klonovania možno samozrejme považovať ničenie ľudských embryí, ktoré je súčasťou snahy o vytváranie klonov.

Jedinec, ktorý by bol privedený na svet s pomocou klonovania, by mohol byť síce po stránke DNA totožný s niekým iným, ale po osobnostnej stránke by sa predsalen vyformoval v odlišnú individualitu.

Neplodným manželom môžu pomôcť lepšie metódy na stanovenie plodných a neplodných dní. Viac sa o nich možno dozvedieť na webstránkach www.elep.sk, www.lpp.sk, www.billings.sk. Odbornejšiu pomoc zo strany lekárov si vyžaduje aplikovanie tzv. NaProTechnológie – viac na stránke www.plodar.sk. Ide o metódu umožňujúcu monitorovanie a liečenie problému ženskej plodnosti a gynekologického zdravia ženy v súlade s jej reprodukčným cyklom takým spôsobom, ktorý rešpektuje ženské telo a dôstojnosť ženy.

Pri zmene stravovania a životného štýlu v prospech väčšej plodnosti môže pomôcť kniha lekárky Marilyn Shannonovej s názvom „Plodnosť, cykly, výživa.“

http://zdravysex.sk/node/25