Nosiť či nenosiť?

Nenos ho, bude rozmaznaný, nebude ti chcieť chodiť, nenaučí sa samostatnosti, bude zaostalý, keď je priviazaný 😶

5 minút nosenia (či so šatkou alebo bez) ešte nikoho nezabilo, malý počúva ten najkrajší zvuk, ktorý ho upokojí v každej situácii ... vie, že nikdy nebude odmietnutý, lebo je už “veľký” (má až rok a pol 😂 )... každé jedno objatie a ponosenie vytvára a prehlbuje nenahraditeľný vzťah, tesný fyzický kontakt v rannom detstve má pozitívny vplyv pre pokoj, spokojnosť, dôveru, vyrovnanosť a odvahu, čo vedie k samostatnosti, smelosti, otvorenosti v predškolskom veku ... nenosím svoje dieťa, keď to potrebujem ja, nosím ho vtedy, keď to vyžaduje on a verím, že jeho osamostatnenie sa bude aj naďalej prebiehať prirodzene a plynule bez vyplakavacich scén, lebo bude vedieť, že ho neodkladám. Dieťa nie je kus nábytku, aby bolo odsúvané z našej komfortnej zóny, treba počúvať jeho potreby a požiadavky, vyplakávanie nie je výchovný nástroj, upokojenie a rozumné vysvetlenie je sto krát lepšie, aj keď je dieťa na inej úrovni ako dospelý, aj napriek tomu vníma a snaží sa vytvárať si schémy a pochopiť. Dieťa treba milovať od začiatku a nie keď až vtedy, keď je samostatný jedinec.

Každý sa musí ale sám rozhodnúť, akým smerom vo výchove detí pôjde.