Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
    Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
    petra932212
    28. nov 2016    Čítané 47x

    Ella alebo ako sa nudím

    Ospravedlňujem sa za gramatické chyby. je to môj prvý ,,článok,, tak som zvedavá len či sa nudím dobre alebo zle :D 

    PS: nie je to román ale ,,rozprávka,,

    V Austrálii, v koralovom mori leží krásna veľká koralová bariéra, ktorú tvorí viac ako 3000 koralovych lagún, ostrovov, ostrovčekov ale aj útesov. Toto nádherné miesto si vytvorili morské tvory úplne samé. Uprostred tohto koralovèho mora leží rozprávkový ostrovček, ktorý si z rias vytvorili rybky aby mohli kedykoľvek vykuknúť na nočnú oblohu. Boli krásne, farebné. Žlté, modré, fialové, zelené ale aj cyklámenové a tyrkysové rybky boli ozdobou čarokrásneho miesta. Ella, tá však bola iná ako ostatné. Drobná rybička Ella, bola čierna ako uhlie. Iba jej očká svietili ako dve malé tyrkysové diamanty. Ella žila sama v ich skromnom príbytku. Mamku už nemala a jej otecko bol veľkým pirátom, ktorý bol stále na cestách. Malá čierna rybka tak bola väčšinu roka úplne sama. Jej otec prichádzal domov len na sviatky a Elline narodeniny. Tá už bola zvyknutá na to, že musí byť samostatná. Trapilo ju však, že bola iná a to bolo dôvodom prečo nemala veľa kamarátov.

    Raz ráno, keď ešte Ella nestihla otvoriť ani oči začula veľký hluk. To ju donútilo pozrieť sa von zo skalnatého okienka. Odrazu sa pri jej domčeku objavil prúd unášajúci niekoľko tisícok korytnačiek.

    To je krása! Povzdychla Ella.

    Cítila sa ako v sne keď v tom zbadala malinkú korytnačku, ktorá dosť zaostávala.Čím dlhšie sa pozerala von oknom tým bola väčšia vzdialenosť medzi prúdom unášajúcim korytnačky a slabou korytnačkou.

    Ella sa priblížila ku drobnèmu tmavozelenému pancieriku.

    Veď ty si ešte dieťa! Prečo ťa nepočkali? Hnevala sa Ella

    Ale oni za to nemôžu. Možno si ma ani nevšimli . Mám ešte šesť súrodencov a bolo nás tam naozaj veľa. A ten prúd bol silný... Snažila sa drobná korytnačka obhájiť svojich rodičov.

    A čo teraz budeme robiť?nemôžeš tu ostať. Elle sa podarilo rozplakať malú korytnačku, ktorá si dovtedy neuvedomovala čo sa vlastne stalo.

    Kde ja prespím? Stretnem sa ešte vôbec niekdy so svojou rodinou? Nariekala korytnačka.

    Poď! Ja ti pomôžem. Aj tak nemám nič lepšie na práci. Snažila sa čierna rybka rozveseliť uplakanú korytnačku.

    Môžeš tu prespať. Môj otec sa vráti o dva dni domov. Dovtedy niečo vymyslíme.

    Nie. Ty to nechápeš. Musím ísť za nimi a to čím skôr. Oni sa už nevrátia. Vybrali sa hľadať nový domov keďže ten náš zničili nejaké bojové rybky, ktoré ostatné morské ryby ani korytnačky nemusia.

    Tak dobre teda. Pôjdem s tebou. Korytnačka aj spolu s Ellou sa vybrali po stopách tisícok korytnačiek. Plávali jedna vedľa druhej ako keby sa poznali už dlhšiu dobu. Začalo sa však stmievať, voda bola studená a ešte k tomu dostala aj drobná korytnačka hlad.

    Niečo ti nájdeme, neboj sa. Upokojovala ju rybka. V tej chvíli zbadali krásny ligotajúci sa kruh, ktorý ich priam donútil k tomu aby sa priblížili. Boli to zázračné fosforujúce sa rybky, ktoré nikdy pred tým nevidela Ella ale ani korytnačka. Keď sa priblížili ešte bližšie, zbadali,že tie rybky sú vlastne čierne ako uhlie rovnako ako Ella. Rybka s korytnačkou nechápali vlastným očiam.

    Ako je to možné? Spýtala sa ich Ella.

    Mesiac. Ten za to môže. Máme takú okúzlujúcu zároveň tajomnú moc. Pri splne mesiaca svietime na pomoc ostatným. Je nás veľmi málo ale ako vidím, ty zrejme tiež patríš medzi nás. Povedal najväčší a najmúdrejši z nich.

    Ja? Ale veď to nie je možné.

    Všetko je možné. Si oveľa vzácnejšia ako si si doteraz myslela. Ty si svetielkom nádeje a pomoci pre rybky v núdzi. Vďaka tebe sa už nikdy viac nestratia v tme koralového mora.

    A ako to, že som o tom doteraz nevedela?

    Jednoducho sa musíš mať rada. Musíš chcieť byť sama sebou. Ella pochopila čo jej tým najväčšia a najmúdrejšia rybka chcela povedať a nabrala v sebe ešte viacej síl a odvahy na nájdenie korytnačkinej rodiny. Rybka čierna ako uhlie túžila byť prvýkrát vo svojom živote naozaj sama sebou a jej tmavá farba sa premenila na trblietajúce sa svetielko nádeje. O malú chvíľu sa im to podarilo. Vďaka Ellinej schopnosti sa podarilo korytnačkám nájsť drobnú smutnú korytnačku.

    Už sme ťa všade hľadali. Tešili sa korytnačky keď objavili svoju malú sestričku

    Teraz už môžme ísť všetci spolu domov.

    Smútok malej korytnačky rychlo pominul keď zbadala svojich rodičov a súrodencov.

    Ella sa vybrala domov úplne sama a po celý čas žiarila krásne ako mesiac aby ju mohli ostatné rybky lepšie vidieť ak by potrebovali jej pomoc.