Časť XI. Piatok

Farbičky a iné spôsoby prežiť

Niekedy mám pocit, že život je len improvizovaná komédia, kde som ja hlavná postava, ale scenár písal niekto opitý a urazený.

Ráno si poviem, že dnes bude lepší deň… a o päť minút neskôr stojím nad drezom, pijem studenú kávu z hrnčeka, čo ešte pamätá minulé Vianoce, a premýšľam, prečo mám na sebe mikinu opačne.

Ľudia hovoria „hlavne sa usmievaj“, lebo vraj úsmev priťahuje dobré veci.
Tak sa usmievam.
Usmievam sa, keď mi píšu: „Ty by si už konečne mala dospieť.“
Usmievam sa, keď počujem: „V tvojom veku už…“

Usmievam sa, keď si uvedomím, že jediné, čo v mojom živote funguje na 100 %, je moja schopnosť objednať si jedlo domov v rekordnom čase.

Ak toto je dospelosť, tak ďakujem, ale radšej sa vrátim k farbičkám a omaľovánkam.
Aspoň tam viem, že modrá ostane modrá a nikto mi nebude hovoriť, že ju používam zle.

…a úprimne?

Ak ma má niečo definovať, nech je to pokojne to, že som si k večeri dala chipsy a víno.

Lebo život je krátky, ľudia sú otravní a farbičky sa míňajú rýchlejšie, než stihneš opraviť všetky ich blbé názory.

🌼 Tu to dnes končí. Ale v pondelok pokračujeme spolu.