Časť XVI. Streda

🌼 DNES JE DOBRÝ DEŇ. AJ KEĎ SA NIČ NEDEJE.

Dnes nie je nič výnimočné.
Nezmenila som svet.
Nevyhrala som v lotérii.
Ani som neuvarila obed na prvý pokus.

Ale ráno ma zobudilo slnko.
Deti sa smiali ešte predtým, než sa stihli rozplakať.
A moja káva – tá bola presne taká, ako som ju chcela.
Nie dokonalá. Ale moja.

Možno práve o tom to je.
Že život nie je o veľkých výhrach.
Ale o malých momentoch, ktoré prežiješ celou dušou.

O tom, že si obuješ obľúbené ponožky, že si stihneš dať džús predtým, než ho niekto vypýta, a že ti na tvári zasvieti svetlo cez okno tak krásne, že na chvíľu prestaneš myslieť na všetky "musím".

Dnes sa nič veľké nestalo.
A aj tak mám pocit, že je to jeden z tých dní, ktorý si moja duša schová niekam pod rebrá
a večer si tam pošepká:

Ďakujem.

Lebo niekedy je práve ticho tým najväčším dôkazom, že všetko je v poriadku. 🌞

🌼 Tu to dnes končí. Ale v Piatok pokračujeme spolu.