2. októbra 1910 sa v Martine narodila slovenská herečka, režisérka a prvá hlásateľka bratislavskej televízie VIERA BÁLINTHOVÁ, rodená Straková. Patrila medzi priekopníčky rozhlasového herectva a viedla Rozhlasový herecký súbor a Detskú rozhlasovú družinu. Zomrela 27.2.1999.

Pochádzala z významnej slovenskej divadelníckej rodiny. Absolventka obchodnej akadémie v Bratislave. V rokoch 1938 – 49 pracovala ako úradníčka v Tatrabanke. S prvým manželom mala v roku 1941 dcéru Elenu. Manželstvo dlho nevydržalo, rozviedli sa. Vrátila sa do Bratislavy.

Tu sa vydala za rozhlasového pracovníka a prekladateľa Jána Bálintha. Od roku 1951 – 75 bola zamestnaná v Československom rozhlase v Bratislave (pomocná hlásateľka, režisérka, členka a vedúca Rozhlasového hereckého súboru a vedúca Detskej rozhlasovej dramatickej družiny). Bola aj členkou Dramatickej družiny košickej odbočky Radiojournalu. Aktívne sa činila v rôznych spolkoch (Živena, Matica slovenská, Slovenský klub). Bola prvou televíznou hlásateľkou Československej televízie v Bratislave. V rokoch 1951 – 1960 sa venovala interpretácii rozprávok, pod názvom Rozprávky z Veľkej knihy. Deťom v rozhlase ako Teta Viera Bálinthová, čítavala rozprávky na dobrú noc. Rozhlasoví poslucháči si ju veľmi obľúbili aj za postavu Ruženy Bielikovej v rozhlasovom seriáli Čo nového, Bielikovci?

Filmový dabing
• 1957 – Šakal a ťava
• 1966 – Mrázik
• 1970 – Popoluška
• 1971 – Dumbo
• 1976 – Finist jasný sokol

Filmy
• 1958 – Posledný návrat
• 1959 – Dom na rázcestí
• 1960 – Malá manekýnka
• 1965 – Nylonový mesiac
• 1966 – Vianočné oblátky
• 1967 – Pani zima
• 1969 – Smutný lord
• 1969 – Žena z antisveta
• 1973 – Srdce na lane
• 1981 – Orechový koláč
• 1983 – Saša
• 1985 – Medulienka

TV seriály
• 1982 – Bambuľkine dobrodružstvá

Dokumentárne filmy
• 1995 – Viera Bálinthová – Herečka bez javiska

„Velikánsku knihu mám...“
Koľko detí odrástlo pri rozhlasových rozprávkach tety Viery Bálinthovej? Tí, čo to zažili, nedokážu zabudnúť. Aká však bola doma?

Jej jediná dcéra herečka Elena Petrovická sa priznala, že dlho rozmýšľala, čo by o mame povedala. „Skutočne mala ťažký život. Nezabudnuteľnosť si vybudovala sama svojou láskavosťou a poctivosťou.“ Vnučka Saša dodáva: „Bola vlastne modelom modernej samostatnej ženy, ktorá všetko zvládne sama.“

Korene rodiny, z ktorej známa rozprávkarka pochádza, sú veľmi hlboké. Pani Elena so smiechom hovorí, že hádam polovica Národného cintorína v Martine sú ich predkovia. Mamin starý otec z otcovej strany učiteľ Ján Straka napríklad založil ochotnícke divadlo v Báčskom Petrovci a jeho meno tam dodnes žije.

„Druhého prastarého otca Samuela Šipku milujem, ten bol zas hlavným organizátorom ochotníckeho divadelného života v Martine. Popri štúdiu v Evanjelickom lýceu hral tiež v Levočskom divadle Štúrovskej mládeže. Volali ho ‚národný mravec’; bol veľmi dobrý človek a robil veľa užitočných vecí. Napríklad notára, richtára a ,oknotára’, teda kronikára. Keby ste to dnes čítali, je to do popuku, ale je to záznam doby. Dočítate sa napríklad akie sňahy boli v auguste na Holiach... Ochotnícky súbor sa neskôr pretransformoval na Martinský spevokol. Moja maminka s tetou Naďou Hejnou tam hrávali už ako deti. Stará mama Elena Straková bola prvá dáma v súbore aj s pani Pietrovou, starý otec mužská herecká hviezda, hrávali samé ,hauptky’ (hlavné postavy). Napokon, keď si pozriete Encyklopédiu dramatických umelcov, tam sa to dočítate. Strakovci sa neskôr presťahovali do Bratislavy, kde stará mama takisto hrávala ochotnícke divadlo, potom do Košíc.“

Tam ich dcéra Vierka pracovala v rozhlase ako úradníčka. „No a v Košiciach sa zoznámila s mojím pekným vysokým otcom; mimochodom, ona zase vyhrala miestnu súťaž krásy. Hrávali spolu v ochotníckom divadle. S otcom to bola obrovská láska, zrodila som sa ja a potom sa rozviedli. Roky bola sama so mnou, potom sa vydala, za tiež rozhlasáka Jana Bálintha. Nemala veru šťastný život.

Ako sa z úradníčky stala nezabudnuteľná teta Viera Bálinthová? Pred ňou každý deň naživo rozprávala deťom na dobrú noc teta Hela Krčméryová. „Maminka úradovala, a občas hrala v rozhlase. Ked teta Hela z rozhlasu odišla, mama akosi prirodzene prevzala jej rolu a stala sa rozprávkarkou.

Jedného dňa, keď som už bola staršia, mala som zo deväť rokov, prišla za mnou a vraví – ty máš po otcovi dobrú hlavu na písanie, poďme napísať niečo také, čím by som rozprávky začínala. A tak sme veršovali: Velikánsku knižku mám pred sebou... dopĺňali sme sa... a zostalo to
Druhá foto predstavitelia Bielikovcov