58 hodín pod zemou, pesnička Macka Pú a Pulitzerova cena: príbeh Jessicy, ktorej záchranu sledovali milióny ľudí.

Záchranár vynáša na denné svetlo poldruharočné dievčatko. Hlavu má obviazanú, ruky pokryté zaschnutým blatom, oči sotva pootvorené. Práve ju vytiahli spod zeme, kde strávila takmer tri dni.

14. októbra 1987, Midland, Texas. Jessica McClure sa hrala na dvore svojej tety, kde fungovala domáca škôlka. Mama si na chvíľu odbehla k telefónu. Keď sa vrátila, dcéra bola preč.

Dievčatko spadlo do úzkej opustenej studne — mala iba približne 20 centimetrov v priemere — a uviazlo v hĺbke asi siedmich metrov. Vytiahnuť ju bolo takmer nemožné: otvor bol priveľmi úzky pre dospelého človeka a všade navôkol sa rozprestierala mimoriadne tvrdá skalná hornina.

Záchranári sa rozhodli vyvŕtať vedľa studne druhú šachtu a z nej viesť vodorovný tunel až k dievčatku. Trvalo to 58 hodín.

Po celý ten čas bola Jessica sama, v tme, hlboko pod zemou. Spúšťali k nej mikrofón — a počuli, ako plače. Občas však aj to, ako si spieva pesničku o Mackovi Pú.

Počas týchto dvoch a pol dňa žili milióny Američanov prilepené k obrazovkám. Televízne stanice vrátane CNN takmer nepretržite sledovali priebeh záchrannej operácie. Ľudia neodchádzali od televízorov, neznámi posielali k studni peniaze, hračky, listy podpory i modlitby.

Večer 16. októbra sa záchranár preplazil úzkym tunelom pod uviaznuté dievčatko. Noha mala zakliesnenú nad hlavou a jej telo sa nedalo uvoľniť. Centimeter po centimetri sa však podarilo malé dieťa vyslobodiť a vytiahnuť na povrch.

A práve vtedy fotograf Scott Shaw zachytil záber: špinavé, obviazané dieťa, ktoré záchranári vynášajú živé v náručí. Čoskoro tento obraz videli milióny ľudí. Neskôr zaň získal Pulitzerovu cenu.