Afshin Gul z Pakistanu utrpela v útlom detstve vážne zranenie po páde. Následkom úrazu sa jej krk vychýlil takmer o deväťdesiat stupňov.

Ako dieťa dlho nedokázala samostatne jesť, chodiť ani rozprávať. Prvé kroky urobila až vo veku šiestich rokov a hovoriť začala približne v ôsmich. Jej rodina sa celé roky nevzdávala nádeje a neúnavne bojovala o dcérino zdravie, hoci lekári upozorňovali, že operácia by bola spojená s mimoriadne vysokým rizikom.

Pomoc napokon prišla od indického chirurga, ktorý sa rozhodol Afshin operovať bez nároku na honorár. Hlavný zákrok trval približne šesť hodín a stal sa pre dievča bránou k novému životu.

Niekoľko mesiacov po liečbe dokázala Afshin opäť samostatne jesť, chodiť a postupne sa vracať k životu obyčajného dieťaťa — k životu, v ktorom už nemusela hľadieť na svet cez bolesť a skreslený uhol vlastného tela.