Ako fotografia mužského bozku z roku 1967 dodnes zachraňuje ľudí po celom svete

Neraz sa stáva, že najpôsobivejšie snímky vznikajú nie v ateliéroch, ale na hranici života a smrti, nadobúdajúc zvláštnu, znepokojujúcu krásu, ktorú nemožno zabudnúť. Fotografia známa ako „Bozk života“ bola zachytená v roku 1967, no ani po desaťročiach nestratila svoju silu a príťažlivosť. Táto kompozícia, súčasne mrazivá i plná nevyslovenej grácie, zasahuje do najhlbších vrstiev ľudskej citlivosti práve preto, že za jej zdanlivou krásou sa skrýva skutočný zápas o život – odohrávajúci sa vo výške, z ktorej sa tají dych.

Zápas o život

Toho letného dňa dusil Jacksonville neznesiteľný žiar, ktorý ako ťažká prikrývka zahalil celý štát Florida a premenil všednosť na skúšku vytrvalosti. Práve v tomto sparne sa miestni železniční robotníci, napriek všetkej logike, rozhodli vstúpiť do štrajku, a šéfredaktor Jacksonvillského žurnálu vyslal fotografa Rocca Morabita, aby toto dianie zachytil.

Štyridsaťsedemročný reportér po príchode na miesto zistil, že vášeň demonštrantov už vyhasla – ich odhodlanie sa roztopilo pod spaľujúcim slnkom. Po niekoľkých nevýrazných záberoch sa preto rozhodol hľadať niečo zmysluplnejšie počas prechádzky po rozžeravených uliciach. Vzduch sa chvel od bzučania klimatizácií, ktoré pracovali na hranici možností – a práve táto zúfalá snaha obyvateľov uniknúť horúčave sa stala nepriamou príčinou havárie na elektrickom vedení, preťaženom nadmerným odberom.

Na miesto boli vyslaní elektrikári Randall Champion a jeho partner Jay Thompson, ktorí sa vydali skontrolovať jednotlivé stožiare pod nemilosrdným nebom. Zdanlivé ticho zrazu preťal zúfalý výkrik – Randall sa na jednom zo stĺpov náhodou dotkol vodiča pod napätím štyritisíc voltov. Vzápätí jeho srdce zastavil prudký výboj, telo bezvládne zostalo visieť na bezpečnostných popruhoch.

Jay, ktorý bol o niekoľko desiatok metrov ďalej, uzrel tú hrôzostrašnú scénu a bez jediného zaváhania sa rozbehol k stožiaru. Šplhal hore s jedinou myšlienkou – zachrániť priateľa.

Keď sa dostal k nemu, pochopil, že každá sekunda môže byť posledná. Začal s resuscitáciou priamo tam, vo výške, v nepredstaviteľne nepohodlnej polohe. S vypätím síl sa snažil vdýchnuť mu život, fúkal vzduch do pľúc a rytmicky stláčal hruď, hoci mal len minimum opory.

Nevzdal sa. Odmietol prijať, že by všetko úsilie bolo márne. A napokon pocítil slabé, no zázračné chvenie pod dlaňou – srdce sa znovu rozbúšilo. Až keď sa presvedčil, že pulz sa ustálil, Jay uvoľnil popruhy, prehodil bezvládne telo cez plece a opatrne zostúpil. Dolu, na zemi, sa Randall začal preberať práve vo chvíli, keď dorazila sanitka.

Príbeh, zvečnený v zábere

V okamihu, keď telom Randalla Championa prešiel štvortisícvoltový výboj, jeho zúfalý výkrik zachytil nielen partner, ale aj fotograf Rocco Morabito, ktorý sa náhodou nachádzal neďaleko. Jeho pohľad vystúpil k nebu, kde sa na stožiari bezvládne hojdalo ľudské telo – a popri šoku ho ovládla neodolateľná potreba zachytiť túto tragickú scénu. Jediným rýchlym stlačením spúšte vznikol záber, zatiaľ čo Jay Thompson už bežal k základni stĺpa.

Keď Morabito naplno pochopil hrôzu situácie, ponáhľal sa k svojmu autu, aby privolal záchrannú službu. Po návrate sa stal svedkom výjavu, aký sa vryje do pamäti na celý život: Thompson, vyšplhaný k nebu, s odhodlaním vdýchaval život svojmu druhovi. Fotograf ustúpil o pár krokov dozadu a v tej chvíli vznikla nesmrteľná snímka — „Bozk života“. O pár okamihov neskôr zaznel víťazný výkrik: Randall znovu dýcha.

Záchrana Randalla Championa bola zázrakom – výboj štyroch tisíc voltov mnohonásobne presahuje napätie používané pri popravách na elektrickom kresle. Uvedomenie tejto skutočnosti premenilo príbeh dvoch elektrikárov na legendu, o ktorej obaja muži rozprávali až do konca svojich dní, so všetkými detailmi a vďačnosťou v hlase.

Ozvena hrdinstva

Jay Thompson si dobre uvedomoval, že väčšina ľudí po takomto zásahu zomiera okamžite. Napriek tomu vedel, že šanca na záchranu existuje – ak človek koná bez váhania a presne podľa zásad prvej pomoci. Najmenší omyl mohol byť osudný: nesprávne vdychy by poslali vzduch do žalúdka namiesto pľúc. Keď sa vyšplhal hore, zbadal, že Championovo telo už nadobudlo sivomodrý odtieň. Táto desivá farba ho však nezlomila – naopak, posilnila jeho vôľu zápasiť o život priateľa, a s nadľudskou silou rytmicky stláčal jeho hruď v nepredstaviteľne ťažkej polohe.

Roky po udalosti objavila Thompsonova sestra na sociálnej sieti fotografiu elektrikára z Washingtonu, ktorému zdobilo ruku tetovanie s ikonickým motívom „Bozku života“. Tento detail vypovedá viac než tisíc slov – ukazuje, ako hlboko sa tento obraz zapísal do ľudských sŕdc ako symbol nádeje, odvahy a nezištnej obetavosti.

Fotografia Rocca Morabita z leta 1967 sa po zverejnení agentúrou Associated Press rozletela po amerických novinách ako požiar. O desať mesiacov neskôr priniesla svojmu autorovi najvyššie uznanie – Pulitzerovu cenu – a obletela celý svet. Milióny ľudí po nej začali vnímať význam rýchlej a odbornej prvej pomoci úplne inak, najmä v prostrediach, kde každá sekunda rozhoduje o živote či smrti.

Výkonná riaditeľka Historickej spoločnosti Jacksonville, Emily Lisska, o snímke povedala, že nejde len o zachytenie hrdinského činu, ale o samotný okamih, keď sa ľudský osud kolíše na hrane priepasti. Morabito dokázal tento zlomový moment zachytiť počas zlomku sekundy — a práve tým sa stal nezmazateľnou súčasťou dejín mesta i svetovej fotografie.

Elektrikár Randall Champion, ktorého život zachránil na stožiari jeho verný druh, sa napriek ťažkým zraneniam úplne zotavil. Spolu so svojím záchrancom a dlhoročným kolegom J. D. Thompsonom potom zasvätili práci v spoločnosti JEA ešte celé tri desaťročia. Po celý ten čas ich spájalo nielen pracovné puto, ale aj hlboké priateľstvo, ku ktorému sa pripojil aj samotný Rocco Morabito, autor osudovej fotografie.

V roku 1988 ich znova zachytili objektívom – tentoraz pri osobitnej príležitosti, vydaní posledného čísla Jacksonville Journal. V tom čase sa Champion zotavoval po náročnej operácii bypassu srdca. Od toho pamätného letného dňa uplynuli celé desaťročia, no Morabitova snímka naďalej dojímala ľudí na celom svete. Svedčí o tom aj jej zaradenie do stálej expozície múzea žurnalistiky Newseum vo Washingtone, kde zaujímala čestné miesto až do zatvorenia inštitúcie v roku 2019.

Indira Williams Babic, bývalá riaditeľka oddelenia fotografie a vizuálnych zdrojov tohto múzea, potvrdila, že práve táto práca neprestajne fascinovala návštevníkov. Vysvetľovala, že jej jedinečná sila spočíva v súhre všetkých prvkov veľkolepej fotografie – dramatického napätia, prítomnosti neodvratného nebezpečenstva, ktoré rovnako priťahuje mladých i starších, a napokon aj mocného altruistického rozmeru: chvíle, keď človek, bez váhania a bez ohľadu na vlastné riziko, zachraňuje iného.

ℹ️ Text je založený na historických zdrojoch a publikovaných materiáloch. Určité fakty sa môžu mierne líšiť v závislosti od verzie udalostí. Ak natrafíte na presnejšie údaje či doplnenia (napríklad technické detaily alebo chronológiu), radi ich zvážime a zapracujeme.