🔴 Červené farbivo, ktoré zmenilo liečbu bakteriálnych infekcií
Ešte začiatkom 20. storočia mohlo byť obyčajné poranenie začiatkom smrteľnej infekcie. Lekári mali len veľmi obmedzené možnosti, ako zastaviť bakteriálne infekcie, ktoré sa rozšírili v tele.
Jedným z ľudí, ktorí to pomohli zmeniť, bol nemecký lekár a bakteriológ Gerhard Domagk.
Počas prvej svetovej vojny slúžil ako vojenský zdravotník a videl, ako vojaci prežili samotné zranenie, no o niekoľko dní neskôr zomreli na infekciu. Po vojne pokračoval vo vedeckej práci a začal sa venovať patológii a bakteriológii.
V roku 1927 nastúpil do výskumného laboratória spoločnosti IG Farben vo Wuppertale, kde sa venoval hľadaniu chemických látok s liečebným účinkom. Spolu s chemikmi Fritzom Mietzschom a Josefom Klarerom skúmal syntetické farbivá v nádeji, že niektoré z nich by mohli pôsobiť proti baktériám priamo v organizme bez vážneho poškodenia pacienta.
Skúmali stovky rôznych zlúčenín.
Jedna z nich dostala označenie KL 730. Mala výraznú červenú farbu a neskôr sa preslávila pod názvom Prontosil.
Pri pokusoch na zvieratách sa ukázalo niečo veľmi zaujímavé. Látka dokázala chrániť myši pred smrteľnou streptokokovou infekciou, hoci v laboratóriu priamo na baktérie takmer nepôsobila.
Domagk svoje výsledky ďalej skúmal a v roku 1935 ich publikoval.
Prontosil však nezostal iba pri pokusoch na zvieratách. V roku 1935 dostala Domagkova šesťročná dcéra Hildegard po poranení ruky nesterilnou ihlou závažnú streptokokovú infekciu. Jej stav sa rýchlo zhoršoval a lekári zvažovali amputáciu ruky.
Domagk jej podal Prontosil.
Hildegard sa napokon zotavila.
Vedci však stále nevedeli presne vysvetliť, prečo liek funguje v organizme, keď samotný Prontosil nedokázal účinne ničiť baktérie v laboratóriu.
Odpoveď prišla z Francúzska. Výskumníci Jacques a Thérèse Tréfouëlovci, Federico Nitti a Daniel Bovet zistili, že Prontosil sa v organizme rozkladá na jednoduchšiu látku – sulfanilamid. Práve tá bola zodpovedná za jeho antibakteriálny účinok.
Tento objav otvoril cestu celej skupine liekov známych ako sulfónamidy. V druhej polovici 30. rokov sa začali používať pri liečbe viacerých závažných bakteriálnych infekcií vrátane zápalu pľúc, meningitídy či sepsy.
V tom čase už bol známy aj penicilín, ktorý Alexander Fleming objavil v roku 1928. Na jeho účinné klinické využitie a výrobu vo väčšom meradle však bolo potrebné ešte niekoľko rokov výskumu. Sulfónamidy preto patrili medzi najvýznamnejšie antibakteriálne lieky dostupné lekárom koncom 30. rokov.
Za objav antibakteriálnych účinkov Prontosilu získal Gerhard Domagk v roku 1939 Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. Nacistické úrady mu však nedovolili cenu prijať. Medailu a diplom si mohol prevziať až po vojne, v roku 1947.
Príbeh Prontosilu je významný aj preto, že ukázal nový spôsob boja proti infekciám: syntetická chemická látka mohla po podaní do organizmu viesť k účinnej liečbe bakteriálneho ochorenia.
Červené farbivo tak pomohlo otvoriť cestu modernej chemoterapii bakteriálnych infekcií.
