🧹 Deti, ktoré liezli do komínov

V 18. a 19. storočí bola v Británii bežnou praxou práca takzvaných „climbing boys“ – detí, ktoré čistili komíny zvnútra. Boli malé, aby sa dokázali pretlačiť úzkymi a často zakrivenými komínovými prieduchmi.

Ich práca bola mimoriadne nebezpečná. Deti sa pri čistení pohybovali pomocou kolien, lakťov, chrbta a chodidiel a zo stien zoškrabovali sadze. Hrozili im pády, popáleniny, udusenie aj uviaznutie v komíne. Niektoré deti boli navyše vystavené krutému zaobchádzaniu, keď sa báli pokračovať alebo boli príliš unavené.

A čo je na tomto príbehu možno najzarážajúcejšie – britská spoločnosť o probléme vedela už celé desaťročia.

V roku 1788 parlament prijal prvú významnejšiu reguláciu práce detských kominárov. Stanovil minimálny vek učňov na osem rokov, no zákon sa v praxi často obchádzal.

O niekoľko desaťročí neskôr sa situácia dostala priamo pred britský parlament. V roku 1840 lord Ashley upozornil, že osobne pozná dieťa vo veku iba štyri a pol roka, ktoré bolo stále posielané do komínov. Zmienil aj ďalšie veľmi malé deti.

Pritom už existovali mechanické zariadenia na čistenie komínov. V parlamentnom vyšetrovaní niektorí kominári priznali, že takéto zariadenia poznali, no tvrdili, že zákazníci často dávali prednosť detským kominárom, pretože ich považovali za účinnejších.

Nebezpečenstvo pritom nebolo iba okamžité. Už v roku 1775 chirurg Percivall Pott upozornil na nezvyčajne vysoký výskyt rakoviny mieška medzi kominármi a spojil ju s dlhodobým vystavením sadziam. Jeho pozorovanie sa stalo jedným z prvých významných dôkazov súvislosti medzi pracovným prostredím a vznikom rakoviny.

Ani ďalšie zákony však problém okamžite nevyriešili. Zákon z roku 1840 zakázal posielať do komínov osoby mladšie ako 21 rokov, no jeho presadzovanie bolo nedostatočné. Ďalšie opatrenia nasledovali v roku 1864.

Zlom prišiel až po tragickom prípade Georgea Brewstera, ktorý v roku 1875 zomrel po tom, čo uviazol pri čistení komína v Cambridge. Jeho smrť vyvolala ďalšiu parlamentnú diskusiu a prispela k prijatiu zákona, ktorý zaviedol licencovanie kominárov a výrazne posilnil kontrolu zo strany polície.

Detská práca v komínoch teda nezmizla preto, že by neexistovalo iné riešenie. Technické alternatívy už existovali. Problémom bolo najmä to, že lacná detská práca bola pre niektorých stále výhodnejšia.

Príbeh „climbing boys“ je tak nepríjemnou pripomienkou toho, ako dlho môže trvať, kým sa známe nebezpečenstvo zmení na skutočnú ochranu ľudí, ktorí sa nedokážu brániť sami.