Dnes máme k dispozícii antikoncepčné tabletky, kondómy, vnútromaternicové telieska, injekcie aj náplasti — vedecky podložené metódy s rôznou mierou účinnosti, ktoré umožňujú vedome plánovať tehotenstvo. Po celé tisícročia sa však ľudstvo muselo spoliehať na vynaliezavosť, povery… a ochotu podstupovať obrovské riziko.

Dôležité upozornenie: historické metódy opísané nižšie boli neúčinné, nebezpečné alebo nedostatočne preskúmané. V žiadnom prípade by sa nemali používať v praxi.

V starovekom Egypte sa využívali rozličné mechanické bariéry a vaginálne zmesi. Lekárske papyrusy spomínajú prípravky z medu, akácie, natronu a rastlinných materiálov. V Kahunskom gynekologickom papyruse sa nachádza aj jeden z najnezvyčajnejších receptov — prostriedok obsahujúci krokodílí trus a fermentovanú rastlinnú hmotu. Presný spôsob jeho používania však dodnes zostáva predmetom odborných sporov.

V starovekých kultúrach sa pravdepodobne používali aj ochranné obaly z látky alebo zo zvieracích blán, ich skutočný účel a rozšírenosť však nemožno vždy spoľahlivo určiť.

V starovekom Grécku sa mimoriadnej povesti tešilo silfium — vzácna rastlina pochádzajúca z Kyrény, ktorej vyobrazenie sa razilo na minciach. Antickí autori jej pripisovali aj antikoncepčné účinky, no jej skutočnú účinnosť dnes už nemožno overiť.

Aristoteles uvádzal cédrový olej, olovenú masť a kadidlový olej ako prostriedky, ktoré podľa dobových predstáv mohli zabrániť počatiu. Takéto metódy však boli nespoľahlivé a zlúčeniny olova navyše vysoko toxické.

V historických prehľadoch sa objavujú zmienky, podľa ktorých sa v starovekej Číne na zabránenie tehotenstvu užívali zmesi obsahujúce olovo alebo ortuť. Do akej miery bola táto prax rozšírená, je ťažké určiť. Jedno je však isté: išlo o mimoriadne jedovaté látky, ktoré mohli viesť k ťažkej otrave či dokonca k smrti.

V antickej aj neskoršej lekárskej literatúre sa spomínajú špongie a tampóny z vlny napustené olejmi alebo lepkavými látkami, ktoré sa zavádzali pred krčok maternice. Predstavovali primitívne bariérové prostriedky, ich účinnosť však bola nízka a nepredvídateľná.

V ranom novoveku sa používali kondómy vyrábané zo zvieracích čriev. Často sa umývali a používali opakovane, čím sa výrazne zvyšovalo riziko infekcií.

Veľmi rozšírené boli aj vaginálne výplachy vodou, octom či inými roztokmi. Takéto postupy neposkytovali spoľahlivú ochranu pred tehotenstvom a nezriedka poškodzovali sliznicu.

Slávny Casanova opisoval používanie vydlabanej polovice citrónovej kôry ako improvizovaného cervikálneho klobúčika. Aj táto metóda bola nespoľahlivá a mohla byť zdraviu nebezpečná.

V 19. a 20. storočí začala postupne nadobúdať prevahu veda. Koncom 19. storočia sa objavili komerčne vyrábané chinínové čapíky. V prvej polovici 20. storočia sa predávali rozličné spermicídy vrátane prípravkov obsahujúcich toxické zlúčeniny ortuti.

Niektoré ženy sa dokonca pokúšali používať ako antikoncepciu vaginálne výplachy nápojom Coca-Cola. Takýto postup bol úplne neúčinný a mohol vážne poškodiť zdravie.

Postupom času vznikli podstatne účinnejšie a bezpečnejšie metódy antikoncepcie. Medené vnútromaternicové telieska dnes patria medzi najspoľahlivejšie reverzibilné spôsoby predchádzania tehotenstvu.

Dejiny ukazujú, že túžba ovplyvňovať pôrodnosť sprevádzala ľudstvo vo všetkých obdobiach, hoci staroveké aj pomerne nedávne metódy bývali často oveľa nebezpečnejšie než účinné.

Za každým takýmto prostriedkom sa ukrývajú stáročia ľudského úsilia slobodne rozhodovať o otázkach zrodenia a života — dokonca aj v časoch, keď veda ešte nedokázala ponúknuť spoľahlivé odpovede.