Ernst Moro — lekár, ktorý zachránil tisíce detských životov obyčajnou mrkvovou polievkou.

Priatelia! Vďaka nemu zachránila obyčajná mrkvová polievka nespočetné množstvo životov, umožnila diagnostikovať napríklad detskú mozgovú obrnu, objavil laktobacily — a napriek tomu za svoje zásluhy nezískal nijaké významné ocenenie. V našich končinách pritom jeho meno pozná len málokto.

Je až desivé uvedomiť si, že ešte pred poldruha storočím bola priemerná dĺžka ľudského života približne polovičná v porovnaní s dneškom. Neznamená to však, že naši predkovia zomierali v štyridsiatke na starobu. Významnú časť tejto štatistiky tvorila úmrtnosť dojčiat a malých detí. Nestačilo sa narodiť — dieťa muselo vôbec prežiť do dospelosti. A práve muž menom Ernst Moro túto neľahkú úlohu výrazne uľahčil.

Dnes by sme ho označili za slovinského lekára, keďže sa narodil 8. decembra 1874 v Ľubľane, hlavnom meste dnešného Slovinska. V tých časoch však bolo toto mesto súčasťou Rakúsko-Uhorska a nieslo názov Laibach, hlavné mesto vojvodstva Kraňsko.

Študoval však v samotnom Rakúsku — v Grazi. V roku 1899 získal titul doktora medicíny, v rokoch 1901–1902 pracoval v Mníchove po boku významného Theodora Eschericha, objaviteľa baktérie Escherichia coli, známej ako črevná baktéria. V roku 1906 získal špecializáciu pediatra a o dva roky neskôr sa stal profesorom na Univerzite v Heidelbergu.

Práve v roku 1908 uskutočnil objav, ktorého skutočný význam dokázala veda objasniť až o celé storočie neskôr. V tom období zomieralo obrovské množstvo detí na hnačkové ochorenia. Moro vytvoril jednoduchý recept, ktorý znížil detskú úmrtnosť takmer na polovicu — obyčajnú mrkvovú polievku. Pol kilogramu mrkvy sa rozvarí na pyré, zaleje litrom vody, pridajú sa tri gramy soli a všetko sa povarí tak, aby výsledný objem opäť tvoril jeden liter. Nič viac.

Až v roku 2002 vedci objasnili, že počas prípravy vznikajú v polievke oligosacharidy, ktoré sa uvoľňujú z mrkvy do roztoku a bránia baktériám prichytiť sa na sliznicu čriev. Ďalšie výskumy navyše ukázali, že táto polievka dokáže účinne liečiť aj hnačky spôsobené baktériami odolnými voči antibiotikám.

Už len tento jediný čin by stačil na to, aby sme si Ernsta Mora navždy pamätali s úctou a vďačnosťou. No jeho zásluhy boli omnoho rozsiahlejšie. Zaviedol sterilizáciu dojčenských fliaš, upozornil na skutočnosť, že deti dojčené materským mliekom sú výrazne odolnejšie voči chorobám — až neskôr sa ukázalo, že ich chránia materské protilátky, ktoré deťom na umelej výžive chýbajú.

Práve Moro vytvoril aj takzvané „Morovo mlieko“ určené na umelé kŕmenie dojčiat — zmes smotany, múky, masla a cukru. Objavil laktobacily obsiahnuté v kyslomliečnych výrobkoch a poukázal na ich blahodarné účinky.

Rovnako opísal reflex, ktorý sa objavuje u dojčiat počas prvých mesiacov života: ak v blízkosti hlavičky zaznie prudký zvuk, dieťa najprv roztiahne ruky a prsty a následne ich prudko pritiahne k telu. Neprítomnosť tohto reflexu môže signalizovať poškodenie alebo útlm centrálnej nervovej sústavy. Práve vďaka Morovmu reflexu možno napríklad včas vysloviť podozrenie na detskú mozgovú obrnu.

Je priam neuveriteľné, že napriek svojim mimoriadnym zásluhám žil Ernst Moro skromným životom. Nezískal významné ocenenia — dokonca nebol ani raz nominovaný na Nobelovu cenu za medicínu. Mal však aspoň to šťastie, že prežil obdobie Tretej ríše. V roku 1936 bol nútený opustiť profesorské miesto v Heidelbergu údajne „zo zdravotných dôvodov“, v skutočnosti však preto, že jeho manželka bola židovského pôvodu.

Až do svojich sedemdesiatich štyroch rokov sa však neprestal venovať milovanej práci. Veľký pediater pokračoval až do roku 1948 v súkromnej lekárskej praxi a viedol vlastnú detskú kliniku na Mozartstraße 10.