Ešte v 50. rokoch 20. storočia prijali kráľovná Alžbeta II. a princ Filip rozhodnutie, ktoré na prvý pohľad pôsobilo nenápadne a bez veľkého rozruchu.

Pre britskú monarchiu sa však stalo skutočným prelomom v oblasti tradícií.

Rozhodli sa, že ich deti sa nemajú vzdelávať iba za zatvorenými dverami paláca, pod vedením súkromných učiteľov, ale aj v skutočných školách — po boku ostatných detí.

Pre kráľovskú rodinu to predstavovalo takmer revolučnú zmenu.

Tradične boli následníci trónu vychovávaní oddelene od bežného života. Vzdelávali sa doma, v komnatách paláca, ďaleko od ruchu školských tried, pravidiel, súťaživosti, priateľstiev a obyčajných detských skúseností.

Alžbeta a Filip však túžili po inom prístupe.

Verili, že dieťa formujú nielen vedomosti, ale aj prostredie, v ktorom vyrastá. Nielen vyučovacie hodiny, ale aj charakter. Nielen vznešený titul, ale predovšetkým schopnosť byť súčasťou spoločnosti a rozumieť ľuďom.

Princ Charles študoval na školách Hill House School, následne na Cheam School a Gordonstoun v Škótsku, neskôr pokračoval v štúdiu na Trinity College v Cambridgei. Princezná Anna navštevovala školu Benenden School. Aj ostatné deti kráľovnej získali skúsenosť so vzdelávaním mimo múrov paláca.

Je pravdepodobné, že Alžbeta si dobre uvedomovala, čo jej samotnej v detstve chýbalo: živú atmosféru triedy, blízkosť rovesníkov a obyčajné školské dni plné malých radostí i výziev.

Preto svojim deťom darovala to, čo sama nikdy úplne nezažila.

Nielen vzdelanie.

Ale aj možnosť spoznať svet nielen spoza okien paláca.

Niekedy sa najväčšie zmeny nezačínajú veľkolepými prejavmi, ale tichým rodičovským rozhodnutím — dať deťom viac slobody, viac skutočnosti a viac života.