Génius Stanleyho Kubricka v Žiarení (1980) zostáva ukrytý priamo na očiach — dokonca aj v kravate Jacka Nicholsona.

V scéne pracovného pohovoru v hoteli Overlook sa Jack Torrance objaví v hnedozlatej kravate s geometrickým vzorom, ktorý až zarážajúco pripomína pohľad na labyrint z vtáčej perspektívy — ten istý, ktorý sa neskôr stane dejiskom jeho šialenstva. Nie je to nijaká náhoda. Kubrick, preslávený svojou puntičkárskou posadnutosťou detailom, premieňa kravatu na jemné predznamenanie — vizuálne proroctvo blížiaceho sa pomätenia a uväznenia hrdinu v ľadových stenách oného labyrintu.

Ako trefne poznamenala filmová teoretička Julie Kerns, „Jack je v labyrinte už dávno predtým, než doň skutočne vstúpi.“ Vzor kravaty odzrkadľuje nielen vonkajší, fyzický labyrint, ale aj ten vnútorný — spletité chodby vedomia, samoty, posadnutých myšlienok a násilia, z ktorých Jack nedokáže uniknúť.

Kubrick povyšuje prostý prvok kostýmu na nástroj psychologického rozprávania. Labyrint tak neleží iba za hranicami hotela — prebýva v samotnom Torranceovom vedomí. Keď sa Jack ženie cez sneh v prenasledovaní Dannyho, vzor na jeho kravate sa mení na symbol jeho neodvratného osudu.

Kubrick kedysi povedal: „Ak sa to dá napísať alebo pomyslieť, dá sa to aj nakrútiť.“ V Žiarení sa dokonca aj kravata mení na varovanie — a na drobný klenot filmárskeho majstrovstva.