Historické okienko: Benátske zrkadlá
Len málokto by tipoval, akú dramatickú históriu má taký bežný predmet, akým je dnes zrkadlo.
Najstaršie zrkadlá neboli zo skla. Vyrábali sa leštením platničiek z bronzu, medi alebo striebra. Boli malé, drahé a ich odraz nebol dokonalý. Skutočný prelom nastal až s rozvojom sklárstva v Európe počas renesancie.
Centrom výroby najkvalitnejších zrkadiel sa v 15. a 16. storočí stali Benátky, presnejšie ostrov Murano. Tamojší sklári vyvinuli technológiu nanášania veľmi tenkej vrstvy amalgámu – zmesi ortuti a cínu – na sklenené tabule. Vďaka tomu vznikali na svoju dobu mimoriadne kvalitné veľkoformátové zrkadlá, ktoré patrili medzi najluxusnejšie výrobky vtedajšej Európy.
Benátska republika si túto technológiu starostlivo chránila. Sklári z Murana mali výnimočné postavenie, ale zároveň podliehali prísnemu dohľadu a ich odchod do zahraničia bol výrazne obmedzený. Tajomstvo výroby zrkadiel bolo totiž strategickou ekonomickou výhodou.
O benátsky monopol sa však ostatné krajiny snažili pripraviť už celé desaťročia. Najvýraznejší krok urobilo Francúzsko za vlády kráľa Louis XIV, ktorý si uvedomoval, že výroba veľkých zrkadiel je nielen otázkou luxusu, ale aj prestíže a hospodárskej moci. V roku 1665 preto vznikla kráľovská manufaktúra na výrobu zrkadiel – predchodca dnešnej spoločnosti Saint-Gobain. Francúzsku sa podarilo získať niekoľkých skúsených sklárskych majstrov z Murana a postupne tak prelomiť technologickú prevahu Benátok. Tento krok znamenal začiatok konca ich dlhoročného monopolu na výrobu veľkoformátových zrkadiel.
Výsledkom boli napríklad slávne zrkadlá v Hall of Mirrors v Palace of Versailles, ktoré symbolizovali technologickú aj politickú prestíž Francúzska.
Výroba zrkadiel však mala aj svoju temnú stránku. Používanie ortuti bolo mimoriadne toxické a predstavovalo vážne zdravotné riziko pre remeselníkov. Až v roku 1835 nemecký chemik Justus von Liebig vyvinul nový spôsob výroby zrkadiel chemickým postriebrením skla. Tento postup výrazne zjednodušil výrobu, znížil jej nebezpečnosť a sprístupnil zrkadlá širokým vrstvám obyvateľstva.
Odvtedy sa zrkadlá postupne zmenili z luxusného symbolu bohatstva na bežnú súčasť každodenného života.
Zaujímavosť na záver 👌
V 17. storočí bolo veľké benátske zrkadlo také drahé, že jeho cena sa mohla vyrovnať hodnote menšieho domu alebo luxusného umeleckého diela od renomovaného maliara. Práve preto si ich mohli dovoliť len panovníci a najbohatšia šľachta.
Keď kráľ Louis XIV budoval Palace of Versailles, chcel ním ohromiť celú Európu. Slávna Hall of Mirrors obsahuje stovky zrkadlových tabúľ a v čase svojho vzniku predstavovala technologický aj politický triumf Francúzska nad benátskym monopolom. Zrkadlá tam neboli len dekoráciou, ale symbolom moci, prestíže a pokroku.