Istý muž sa raz postavil na stanici metra vo Washington a začal hrať na husliach. Bolo chladné januárové ráno. Po troch minútach si ho všimol muž stredného veku, spomalil krok, na okamih sa zastavil, no vzápätí sa opäť ponáhľal za svojimi povinnosťami. Krátko nato huslista získal svoj prvý dolár – žena vhodila peniaze do puzdra a bez zastavenia pokračovala ďalej. Niekto sa oprel o stenu, aby si ho vypočul, no po pohľade na hodinky sa náhlivo vzdialil – pravdepodobne meškal do práce. Najväčší záujem prejavil trojročný chlapec, no jeho matka ho rázne odtiahla preč. Podobne reagovali aj ďalšie deti, no všetci rodičia ich bez výnimky nútili pokračovať v ceste.
Počas štyridsiatich piatich minút, čo hudobník hral, sa iba šesť ľudí zastavilo a zotrvalo na chvíľu. Približne dvadsiati mu vhodili peniaze. Keď huslista dohral, nikto si to nevšimol. Nezaznel potlesk, neprišlo žiadne uznanie. Nikto netušil, že tým huslistom bol Joshua Bell – jeden z najväčších virtuózov súčasnosti. Práve predviedol jednu z najnáročnejších skladieb, aké kedy vznikli, na husliach v hodnote tri a pol milióna dolárov.
Len dva dni pred týmto vystúpením boli všetky vstupenky na jeho koncert v Boston beznádejne vypredané, pričom priemerná cena lístka dosahovala sto dolárov. Počas štyridsiatich piatich minút v metre okolo neho prešlo približne 1100 ľudí. Zahral šesť skladieb od Johann Sebastian Bach a vyzbieral len tridsaťdva dolárov.
Projekt „Joshua Bell hrá inkognito v metre“, ktorý zorganizoval denník The Washington Post, bol súčasťou sociálneho experimentu zameraného na vnímanie, vkus a priority ľudí. Jeho cieľom bolo zistiť, či sme schopní v každodennom prostredí a v nevhodnom čase rozpoznať krásu, ako na ňu reagujeme a čo robíme, aby sme ju pochopili. Dokážeme oceniť talent v nečakaných okolnostiach?
Jedným zo záverov tohto experimentu je znepokojivá myšlienka: ak si nedokážeme nájsť ani jedinú minútu na to, aby sme sa zastavili a vypočuli si jedného z najlepších hudobníkov sveta, ktorý hrá hudbu najvyššej hodnoty, koľko ďalších vzácnych a podstatných vecí nám v živote bez povšimnutia uniká?
