Jedného dňa americká armáda zaplatila spoločnosti Hershey’s za vytvorenie jednej z najnezvyčajnejších čokoládových tyčiniek v dejinách.

Písal sa rok 1937. Kapitán Paul Logan z úradu hlavného zásobovacieho dôstojníka americkej armády sa stretol s hlavným chemikom spoločnosti Hershey’s Samom Hinklom a zadal mu jednu z najčudnejších úloh v dejinách potravinárskeho priemyslu.

Armáda potrebovala čokoládovú tyčinku s hmotnosťou štyri unce, ktorá by odolala extrémnym horúčavám bez toho, aby sa roztopila, a zároveň obsahovala dostatok kalórií na to, aby vo vypätej situácii mohla vojakovi zachrániť život.

Mala však ešte jednu neobyčajnú podmienku.

Podľa Logana mala tyčinka chutiť „len o trochu lepšie než varené zemiaky“.

Armáda totiž nechcela, aby bola príliš chutná. Keby ju vojaci jedli len pre potešenie, v skutočnej núdzi by im už nič nezostalo.

Úloha tak bola svojím spôsobom paradoxná: vytvoriť tyčinku dostatočne jedlú na to, aby ju hladný človek dokázal zjesť, no zároveň natoľko nevábnu, aby po nej nikto nesiahal len tak pre chuť.

Hinkle sa pustil do práce.

Výrazne znížil množstvo cukru, zvýšil podiel horkej čokoládovej hmoty a pridal ovsenú múku, ktorá zmesi dodala suchú, kriedovú a nepríjemnú konzistenciu.

Výsledná hmota bola taká hustá a pevná, že sa nedala jednoducho nalievať do foriem. Každú tabuľku bolo potrebné ručne lisovať.

Tak vznikla vojenská čokoládová dávka D-ration.

Do konca druhej svetovej vojny spoločnosť Hershey’s vyrobila viac než tri miliardy týchto tabuliek.

Neskôr sa objavili príbehy o tom, že americkí vojaci niekedy vymieňali svoje D-ration za cigarety, jedlo či rôzne drobnosti s európskymi civilistami, ktorí ešte nepoznali povesť tejto armádnej čokolády.

A potom vraj so záujmom sledovali ich prvú reakciu po zahryznutí do legendárnej vojenskej čokolády.