Kráľ Jeruzalema Balduin IV. Jeruzalemský, známy ako „kráľ malomocných“, zostáva jednou z najpozoruhodnejších postáv stredoveku.

Mal iba trinásť rokov, keď nastúpil na trón. Už vtedy si uvedomoval, že jeho život bude krátky. V tých časoch bola malomocnosť nevnímaná len ako choroba — predstavovala neodvratný rozsudok.

On sa však odmietol podvoliť svojmu osudu.

Napriek neutíchajúcej bolesti, postupnej strate zraku i pohyblivosti sa Balduin prejavil ako vynikajúci vojvodca a pevný panovník. Už ako šestnásťročný dosiahol jedno z najvýznamnejších víťazstiev svojej vlády — porazil Saladin v bitke pri Bitka pri Montgisarde.

Jeho telo chradlo.

No jeho vôľa zostávala nezlomná.

Napriek rozšíreným mýtom neexistujú žiadne historické dôkazy, že by nosil kovovú masku. Súčasníci ho opisovali ako zdržanlivého muža, ktorý svoje utrpenie znášal mlčky a neochvejne pokračoval vo vládnutí.

V posledných rokoch života sa už nedokázal samostatne pohybovať — prenášali ho na nosidlách. A predsa aj vtedy zostával vodcom, ktorého si vážili nielen jeho poddaní, ale aj nepriatelia.

Zomrel veľmi mladý — vo veku dvadsiatich troch či dvadsiatich štyroch rokov.

Za ten krátky čas však vykonal to, čo sa mnohým nepodarí za celý život — zanechal nezmazateľnú stopu v dejinách.

Jeho príbeh nie je len o vojne či moci.

Je predovšetkým o sile ducha.

O pripomenutí, že okolnosti neurčujú, kým sme.

Neraz sú najsilnejší práve tí, ktorí každý deň zvádzajú svoje tiché zápasy… a napriek všetkému neustupujú.