Mám rada ten film 💜💜💜
Film Mesto anjelov (1998) sa zrodil z hlbokej rany v srdci. Režisér Brad Silberling nenakrúcal iba adaptáciu Neba nad Berlínom – prežíval vlastnú stratu. Jeho milovaná, herečka Rebecca Schaeffer, bola pred niekoľkými rokmi zavraždená. Keď si prečítal príbeh o anjelovi, ktorý sa zriekol večnosti kvôli láske, uvidel v ňom odraz vlastného žiaľu. „Bol to film, ktorý som musel nakrútiť,“ priznal ticho.

Nicolas Cage, stvárňujúci anjela Seta, sa ponoril do úlohy s tajomnou, takmer nehybnou sústredenosťou. Dlhé chvíle mlčky pozoroval ľudí, akoby sa pokúšal pochopiť, čo znamená byť človekom. „Chcel som porozumieť, ako vyzerá úžas v očiach niekoho, kto nikdy nepoznal bolesť,“ povedal. Meg Ryan, predstaviteľka smrteľnej kardiochirurgičky Maggie, mu odpovedala rovnakou krehkou zraniteľnosťou. Ich obrazová chémia nebola hraná – bola lámavá, chvejivá, skutočná.

Najprenikavejšia scéna – úsvit na pobreží – vznikla v skorom rannom svetle po niekoľkých prebdených nociach. Cage sa neskôr priznal: „V tej chvíli sme nič nehrali. Iba sme stáli vo vetre a uvedomovali si pominuteľnosť všetkého.“

Najhlbšiu stopu však film zanechal vďaka hudbe. Keď Goo Goo Dolls na pľaci predniesli Iris, Silberling neudržal slzy. „Tá pieseň vyslovila všetko, čo som sám nedokázal povedať,“ priznal sa.

Po uvedení Mesta anjelov sa kritici síce rozdelili v názoroch, no diváci zostali otrasení. Nebol to len príbeh o láske – bolo to vyznanie. Pre Silberlinga to nebol film o páde anjelov na zem, ale o tom, ako sa žiaľ znovu učí dýchať.