Na fotografii pôsobia ako obyčajní kolegovia: dvaja austrálski medicínski výskumníci — patológ Robin Warren a lekár Barry Marshall — sa skromne usmievajú do objektívu.

Len ťažko si možno predstaviť, že za týmito úsmevmi sa skrýva jedna z najneočakávanejších a zároveň najosudovejších kapitol modernej medicíny.

Začiatkom osemdesiatych rokov si všimli jav, ktorému sa dovtedy nepripisoval náležitý význam: v žalúdočnej sliznici pacientov trpiacich gastritídou a vredovou chorobou sa objavovala baktéria, neskôr pomenovaná *Helicobacter pylori*.

Nevítaný, takmer bezočivý hosť.

Vedecká obec reagovala nedôverčivo.

V tom čase prevládalo presvedčenie, že baktérie nedokážu dlhodobo prežívať v agresívnom kyslom prostredí ľudského žalúdka.

Podľa vtedajších zjednodušených predstáv sa žalúdok javil takmer ako sterilná pustatina.

Warren a Marshall však videli niečo iné.

A schopnosť uzrieť to, čo ostatným uniká, je prvým krokom ku každej revolúcii.

Keď narazili na silný skepticizmus kolegov, Marshall sa odhodlal k činu rovnako riskantnému ako odvážnemu: vypil kultúru *H. pylori*.

Bol to nebezpečný experiment na vlastnom tele, ktorý nemožno v nijakom prípade chápať ako príklad hodný nasledovania.

O niekoľko dní sa jeho vlastný organizmus stal živým dôkazom: dostavila sa nevoľnosť a ďalšie žalúdočné ťažkosti, pričom biopsia potvrdila akútnu gastritídu.

Infekciu následne odstránili antibiotickou liečbou.

Tento experiment sa stal jedným z najdôležitejších dôkazov, že *H. pylori* môže vyvolávať zápal žalúdka.

Súvislosť tejto baktérie s vredovou chorobou neskôr potvrdili klinické štúdie.

Dogma sa zrútila ako domček z karát.

Pre mnohých pacientov prestala byť vredová choroba chronicky sa vracajúcim ochorením, ktoré sa dovtedy spájalo predovšetkým so stresom, podlomenými nervami a nadmernou kyslosťou a ktoré sa v ťažkých prípadoch liečilo chirurgicky.

Ukázalo sa, že významnú časť vredov súvisiacich s *H. pylori* možno liečiť odstránením samotnej infekcie.

A tým výrazne znížiť pravdepodobnosť návratu ochorenia.

V roku 2005 boli Robin Warren a Barry Marshall ocenení Nobelovou cenou za fyziológiu alebo medicínu.

Viac než dvadsať rokov po ich prvých výskumoch sa ich objavu dostalo najvyššieho vedeckého uznania.

Veda niekedy napreduje vďaka mikroskopom, laboratóriám a vedeckým kongresom.

No občas — v tých najpozoruhodnejších chvíľach svojich dejín — vykročí do budúcnosti zásluhou odvahy človeka, ktorý je pripravený spochybniť všeobecne prijímané predstavy…

…aj keby preto musel vypiť vlastnú teóriu.