Na internete sa šíria slová pripisované Clintovi Eastwoodovi:

„Starnutie je mizéria, však?

Stále si tu. Hľadíš na svet vlastnými očami. No kosti sa už nehýbu s tou istou pružnosťou, s tou istou istotou ako kedysi. Zrak sa unavuje svetlom. A pľúca si čoraz častejšie doprajú odpočinok od márnej snahy nájsť dych, ktorý sa stal bolestivým.

No najdesivejšie a najvyčerpávajúcejšie je dožiť sa takmer sto rokov a nenájsť medzi blízkymi nikoho, kto by trpezlivo vypočul tvoje náreky nad minulosťou naplnenou domnelými hrdinskými činmi.

A ty vieš, že im na tom nezáleží.

A predsa si tie rozprávania vychutnávaš.

Tak ako starý otec, ktorý odovzdáva vnúčatám to, čo sám považuje za dôležité.“

Staroba nie sú iba vrásky.

Je to pamäť, ktorá prosí, aby bola vypočutá.

Niekedy starý človek nepotrebuje rady. Potrebuje len, aby si k nemu niekto prisadol a povedal:

„Rozprávaj ďalej.“