Na suchých planinách juhovýchodného Turecka sa nachádza jedno z najnezvyčajnejších tradičných sídiel Blízkeho východu – starobylé mesto Harran. Je známe najmä svojimi typickými kužeľovitými domami z nepálených tehál, ktoré pripomínajú včelie úle.
Harran patrí medzi najstaršie trvalo obývané miesta v oblasti starovekej Mezopotámie. Už tisíce rokov ležal na dôležitej obchodnej križovatke medzi veľkými civilizáciami a bol centrom obchodu, kultúry aj vzdelanosti.
Najväčšou zvláštnosťou mesta sú jeho tradičné domy s kužeľovými strechami. Stavajú sa z nepálených tehál a miestnych materiálov bez použitia dreva, ktoré je v tejto oblasti vzácne. Hrubé steny a malé otvory chránia interiér pred extrémnym letným teplom a zároveň umožňujú prirodzené vetranie. Otvor v hornej časti kupoly pomáha odvádzať horúci vzduch smerom nahor, takže vo vnútri zostáva prekvapivo príjemná teplota.
Podobné stavby existovali v oblasti už v staroveku a ich tradícia sa zachovala až dodnes. Väčšina domov, ktoré vidíme dnes, síce pochádza z posledných približne 100–150 rokov, ale nadväzujú na architektúru starú tisícročia.
Tieto jednoduché hlinené stavby sú krásnym príkladom toho, ako si ľudia dokázali prispôsobiť bývanie miestnym podmienkam bez modernej techniky. Dodnes pripomínajú, že tradičná architektúra často vznikala z praktickej múdrosti, skúseností a rešpektu k prírode.