Osud Šigeharua Širaia akoby vystúpil zo strán románu o irónii zločinu a neúprosnosti času.

Celých pätnásť rokov sa tento bývalý vodca jakuzy ukrýval v Thajsku, presvedčený, že minulosť zostala ďaleko za ním. Oddával sa slnku, hazardným hrám a bezstarostnému životu… až kým ho nezradila vlastná pýcha.

Jedného dňa ho oslovil turista, ktorého uchvátili tetovania pokrývajúce jeho telo — posvätné a strach vzbudzujúce symboly japonského podsvetia — a požiadal ho o dovolenie urobiť si fotografiu. Širai súhlasil, no stanovil jedinú podmienku: jeho tvár nesmie byť na zábere. Snímka sa však objavila na internete, rýchlo sa stala virálnou — a spolu s ňou sa z temnoty opäť vynoril prízrak jeho minulosti.

Tetovania rozprávali príbeh, na ktorý pokožka nedokáže zabudnúť: každý obrazec, každá línia boli znamením príslušnosti k jeho klanu. Japonci, ktorí fotografiu uvideli, ho spoznali okamžite. A spoznala ho aj polícia. Tak bol Širai pätnásť rokov po svojom úteku zatknutý vďaka fotografii, ktorú zverejnil človek, s ktorým sa nikdy predtým nestretol.

Muž, ktorý túžil zmiznúť zo sveta, sa napokon stal obeťou vlastnej túžby vzbudzovať obdiv. Márnivosť sa totiž niekedy dokáže premeniť na klietku rovnako pevnú ako múry väzenia.